Prvý list Tesalonickým 1, 1
Pavel, Silvanos a Timoteos cirkevnému zboru Tesalonických v Bohu Otcovi a v Pánovi Ježišovi Kristovi. • Milosť vám a pokoj! • Ďakujeme Bohu za všetkých vás, kedykoľvek sa zmieňujeme o vás vo svojich modlitbách, • a neprestajne spomíname pred naším Bohom a Otcom dielo vašej viery, úsilie lásky a vytrvalosť nádeje v nášho Pána Ježiša Krista. • Vieme, bratia Bohom milovaní, o vašom vyvolení, • lebo sme vám nezvestovali evanjelium len slovom, • ale aj v moci a Duchu Svätom • a v úplnej istote, • veď viete, akí sme boli medzi vami a pre vás. • A vy ste sa stali našimi aj Pánovými napodobňovateľmi, • keď ste, hoci v mnohom súžení, • s radosťou z Ducha Svätého prijali slovo, • takže ste sa stali vzorom všetkým veriacim v Macedónii a Acháji. • Lebo od vás sa rozhlásilo slovo Pánovo nielen v Macedónii a Acháji, • ale vaša viera v Boha sa rozniesla po celom kraji, • takže nám ani netreba hovoriť. • Však (oni) sami rozprávajú o nás, ako sme prišli k vám • a ako ste sa obrátili od modiel k Bohu, • aby ste slúžili živému a pravému Bohu • a očakávali z nebies Jeho Syna, ktorého vzkriesil z mŕtvych, Ježiša, • ktorý nás vytrhuje z budúceho hnevu. (Prvý list Tesalonickým 1, 1)
• Misijné cesty apoštola Pavla boli plné rizík a nebezpečenstiev. • Na jednej strane sa síce našli ľudia, ktorí sa cítili zasiahnutí, dotknutí posolstvom apoštola, • ale bolo mnoho a takých, ktorým jeho zvestovanie evanjelia bolo tŕňom v oku. • Títo v nejednom prípade vyvolali vzburu, • podnietili zástupy k útokom na apoštola a jeho spolupracovníkov. • S takými príhodami apoštol počítal a nedal sa odradiť. • Niečo podobné sa stalo v meste Tesalonika, • odkiaľ musel Pavel po niekoľkotýždňovom pôsobení utiecť.
• V Skutkoch apoštolov sa píše aj o Pavlovom pôsobení v Tesalonike. • Z tejto správy vyberáme nasledujúce slová: • „Niektorí z nich uverili a pripojili sa k Pavlovi a Sílovi, • aj spomedzi bohabojných Grékov veľmi mnohí a z popredných žien nemálo. • Ale Židia, plní žiarlivosti, pribrali si niekoľko podliakov z ulice, urobili poplach, vzbúrili mesto, napadli dom Jasonov a hľadali ich, aby ich vyviedli pred ľud. • Keď ich však nenašli, vyvliekli Jasona a niektorých bratov pred predstavených mesta a kričali: • Títo rozvracajú celý svet a teraz prišli aj sem a Jason ich prijal; • všetci konajú proti cisárovým nariadeniam, • lebo rozhlasujú, že iný je kráľom, akýsi Ježiš. • Takto pobúrili zástup a predstavených mesta, ktorí to počuli. • Ale keď dostali záruku od Jasona a ostatných, prepustili ich. • Tu bratia hneď v noci vypravili Pavla a Síla do Berie. • Ako tam prišli, vyhľadali židovskú synagógu.“
• Pavel teda pod tlakom tejto hrozivej situácie uteká z Tesaloniky. • Ale ani teraz ani inokedy to nebol útek zo zbabelosti. • Pavel bol ochotný, keby bolo treba, obetovať aj život v službe evanjelia • a nakoniec aj zomrel smrťou martýra. • Pred útokmi uličníkov utekal v záujme evanjelia, • aby sa nedal predčasne umlčať. • Utiekol nie aby sa ukryl do bezpečia, • ale aby mohol v ďalších mestách pokračovať vo zvestovaní evanjelia.
• Nezabudol však na kresťanské spoločenstvo, z ktorého musel utiecť, • nezabudol na kresťanské cirkevné zbory, ktoré založil svojou misijnou činnosťou, zvesťou evanjelia o Pánu Ježišovi Kristovi. • Modlil sa za nich a všemožne sa usiloval nadviazať a udržovať kontakt s nimi. • List Tesalonickým, z ktorého je prečítaný odsek, je jedným dokladom toho.
• Jeho listy nám umožňujú nazrieť do jeho myšlienkového sveta. • Píše aj o sebe, ale nikdy nerobí zo seba stredobod pozornosti. • Píše aj o sebe, ale nikdy sa neľutuje a nežalostí nad svojím utrpením. • Spomína síce vecne, čo všetko vytrpel, • ale len ako pozadie, na ktorom má vyniknúť pomoc a sila, ktorú dostáva od svojho Pána.
• Jeho srdce je naplnené a preplnené radosťou z Pána Boha, radosťou z Ježiša Krista. • Táto radosť prevyšuje všetko, pohlcuje všetko, čo musel vytrpieť. • V jednom liste napísal: „Nie sú rovné utrpenia tejto doby sláve, ktorá sa má zjaviť na nás.“ • On mnoho z tejto večnej radosti prežíval už vo svojich časných rokoch. • To nám treba vedieť, ak chceme pochopiť jeho odvahu a smelosť, pokoj a vyrovnanosť, neotrasiteľnú istotu. • Zo všetkých jeho listov môžeme vycítiť, že záujem evanjelia je v jeho myslení vysoko nad tým, čo by priemerný človek označil ako osobný záujem.
• Prejavuje sa to aj v odseku, ktorý sme prečítali. • Má ohromnú radosť, že v ďalšom meste sa srdcia ľudí otvorili evanjeliu. • Že má veľkú radosť, vidíme z toho, že sa modlí. • Keď jeho srdce prekypuje čistou radosťou, nedokáže to zvládnuť inak, jedine tak, že beží k svojmu Bohu a ďakuje. • Kto číta pozorne tieto riadky, musí cítiť za nimi nadšenie, vzrušenie, radostné rozčúlenie. • Radosť sa v modlitbe mení na vďačnosť a vďačnosť robí z radosti budujúcu, konštruktívnu silu. • Tak rastie osobnosť apoštolova, tak rastú duchovne cirkevné zbory.
• Semeno evanjelia prinieslo ovocie. • Tak ako roľník zastáva v mĺkvom úžase, keď vidí, že po sejbe sa polia zazelenali, • tak apoštol žasne nad tou mocou, ktorá zo sejby evanjelia tvorí nových ľudí. • Úžas je o to väčší, vďačnosť je o to väčšia, že nový duchovný život sa vzmáha uprostred ľudí, ktorí mu nežičia. • Ako zo semienka prikydnutého asfaltom či betónom dvíhajú hlávky nežné kvietky, • tak sa duchovný život prediera na svetlo cez všetku nepriazeň. • Šťastný je apoštol • a s bázňou myslí na to, že aj on bol vyššou mocou poverený byť veľkým rozsievačom. • Každý z nás môže, hoci v skromnej miere, takto siať semeno evanjelia.
• Každému prináša evanjelium slobodu a život v jeho osobitnej duchovnej situácii. • Tí v Tesalonike boli predtým pohania a uctievali modly. • Ako mnohí ľudia v staroveku, ktorý sa pomaly chýlil ku koncu, • žili aj oni vo veľkom strachu z osudu a temných síl, pred ktorými sa cítili bezbranní. • Do tejto tmy prináša apoštol posolstvo o mocnom, živom Bohu, o Hospodinovi. • On, Hospodin, nie je nejaké obmedzené božstvo, viazané na malú oblasť prírody, • On je Stvoriteľ, Pán celej prírody, Pán celého sveta. • On je Pán dejín, Pán všetkých národov. • Pre jednotlivca je múdrym a láskavým Otcom. • To bol pre tých ľudí nesmierny objav, ktorý ich naučil celkom novým spôsobom pozerať na ich vlastný život. • Orientácia na Hospodina, v rukách ktorého sa cítili absolútne chránení, • ich oslobodila od strachu pred temnými silami, • ich oslobodila od zhubného fatalizmu. • Vydýchli si, zas sa im chcelo žiť, pohľad im zjasnel.
• Ich sŕdc sa zmocnilo radostné posolstvo o Božom Synovi Ježišovi Kristovi. • Počuli, s akou láskou sa ujímal úbohých, • ako pomáhal k novému životu tým, ktorí sa sami nemohli vyslobodiť z bahna svojich nerestí a hriechov, • ako kritizoval a odsudzoval pýchu, namyslenosť každého druhu, • počuli aký čistý, sebectvom ani ničím iným nepoškvrnený bol jeho život, • a že tento život je vzorom pre všetkých, • počuli, že sa obetoval kvôli ľuďom, kvôli všetkým, aj kvôli nim v Tesalonike, • počuli, že zvíťazil nad smrťou, • že žije v nebeskej sláve • a že je svojím Duchom prítomný pri veriacich, • prítomný aj v tesalonickom zbore. • Spasiteľ takto s láskou predstavený našiel trvalé miesto v ich srdciach • a oni sa mu dali viesť na novej ceste.
• Nie teoretické argumenty, ale moc tvorivého Ducha Božieho, • ich vlastná skúsenosť nového života ich presvedčila, • že im apoštol priniesol niečo jedinečné. • V tej dobe vládla pestrá ponuka, veľká miešanica rozličných náboženstiev, • ale intuícia a zmysel pre to, čo je opravdivé, im dal poznať, • že evanjelium Ježiša Krista vysoko vyčnieva nad všetko ostatné. • A tak za týmito zdanlivo nenápadnými slovami • skrýva sa mohutný vnútorný dramatický prerod. • Kto má zrak, čo preniká aspoň trocha pod povrch, • ten vidí, ako tu Duch Boží tvorí nový život. • A kto to vidí, sám zatúži mať účasť na tomto procese nového narodenia. • Všetci sme pozvaní. • Toto a mnoho ďalšieho je zakódované vo veľkom slove "viera".
• Sú tu ďalšie dve slová z veľkej trojice slov: viera, láska, nádej. • Objavili lásku. • Objavili lásku predovšetkým v tom, že sú milovaní, • milovaní Bohom, milovaní absolútnou láskou, • že niet tej sily, ktorá by ich vytrhla z Božích rúk. • Kto je milovaný takouto láskou, ten môže milovať, chce milovať, musí milovať. • Milovať nie iba krátkodobým vzplanutím citov, • ale milovať tak, ako miloval Ježiš: • vidieť druhého v jeho budúcnosti, • vedieť odhadnúť, aké nové možnosti duchovného vývoja sa mu v budúcnosti ponúkajú, • a pomáhať mu približovať sa k tomuto cieľu. • Toto je Božia láska, to je Kristova láska, • to je vzor lásky, ktorou my máme milovať druhých. • Možno nám túto lásku treba ešte len objaviť. • Pre ľudí v Tesalonike to bol veľký objav • a rovnako veľký bol alebo bude i pre nás.
• Apoštol im priniesol vieru, priniesol lásku, priniesol i nádej. • Budúcnosť je veľmi vzrušujúca téma - veď to je to, čo nás ešte čaká. • Človek sa snaží preniknúť do tajomstiev toho, čo nám budúcnosť prinesie. • Pán Boh má zrejme dobré dôvody, že nám budúcnosť zahalil závojom. • Dal nám však niečo omnoho cennejšie - pokiaľ ide o budúcnosť - než je poznanie podrobností o našej budúcnosti, o budúcnosti sveta. • Kresťanská nádej je týmto vzácnym darom. • Kresťanská nádej je preto taká vzácna, lebo nás oslobodzuje od strachu pred tým, čo prinesie budúcnosť. • Nech by priniesla čokoľvek, • čokoľvek dobrého alebo aj zlého, ba aj tragického, • nič z toho nás nebude môcť odlúčiť od lásky Božej v Ježišovi Kristovi našom Pánovi. • Môžu prísť zlé veci, • prírodné a spoločenské katastrofy, • zákernosť zlých ľudí, • straty a sklamania, • choroba a smrť. • To všetko nám môže spôsobiť mnoho bolesti a škody, a mnoho žiaľu, • ale nič z toho nás nebude môcť odlúčiť od Božej lásky, • nič z toho nás nebude môcť vytrhnúť z Božích rúk. • Boj dobra a zla v dejinách môže trvať dlho, • ale raz, pri triumfálnom príchode Ježiša Krista nastane definitívne Božie víťazstvo, • víťazstvo dobra, spravodlivosti, lásky. • Kto túto nádej prijme, kto si ju vnútorne osvojí, je dobre vystrojený pre vstup do budúcnosti. • Viera, láska, nádej - ak sú pochopené, prijaté, denne prežívané - sú nesmiernym bohatstvom. • Toto bohatstvo môže byť aj naše. • „To najkrajšie, to ešte iba príde“ – napísal v jednej básni brat farár Fričovský.
• Žijeme v tejto viere? • Žijeme v tejto láske? • Žijeme v tejto nádeji? • Kto je stredobodom nášho myšlienkového sveta? • My so svojím egoizmom? • Alebo náš Boh? • Náš Pán a Spasiteľ Ježiš Kristus? • Koľko je v nás starých, pohanských prvkov • a koľko prvkov nového života? • Je v nás stála, permanentná radosť z Božej lásky? • A neprestajná vďačnosť? • To sú otázky, ktoré vyvoláva v nás prečítaná prvá kapitola Prvého listu Tesalonickým. • Tieto otázky nás vedú k tomu, aby sme preskúmali samých seba. • A k týmto otázkam a týmto úvahám pripájame prosbu k nášmu Pánu Bohu, • aby sa to veľké duchovné bohatstvo viery, lásky, nádeje stalo naším vlastným.
Amen
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
