9. nedeľa po Sv. Trojici, Lukáš 18, 14b
Každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený. (Lukáš 18, 14b)
• Slovo "pokora" vyvoláva rozličné predstavy, z ktorých nie všetky sú správne. • Preto sa treba aspoň pokúsiť spresniť, čo slovo "pokora" znamená a čo neznamená. • Keď máme napríklad na mysli vzťah otroka a jeho pána, vzťah poddaného a jeho pána, • vtedy sa pod pokorou rozumie mimoriadne sebaponíženie, • poníženie vlastnej ľudskej dôstojnosti. • Spravidla ide o vynútenú pokoru pod hrozbou trestov a rozličných sankcií. • Medzi ľuďmi existujú takéto zvrátené formy pokory vo vzťahu medzi človekom a človekom.
• Ale keď ide o pokoru človeka pred Pánom Bohom, ide o niečo celkom iného. • Je to síce postoj pokory, ale pritom nejde o nezdravé sebaponižovanie, • veď je to práve Pán Boh, ktorý nás, ľudí, obdaril ľudskou dôstojnosťou. • Pri pokore voči Bohu ide o to, aby človek pravdivo videl a uznal svoje postavenie, svoj status • a aby neprekračoval hranice, ktoré stanovil Stvoriteľ.
• Opakom pokory je pýcha, sebavyvyšovanie. • Pýcha vo vzťahoch medzi ľuďmi je smiešna a odporná. • Pýcha vo vzťahu k Pánu Bohu je ťažký hriech. • Príbeh z prvých kapitol Biblie o hriešnom páde v raji hovorí práve o tom. • Had pokušiteľ sľubuje Eve, že ak neposlúche Boží zákaz a vezme si zo zakázaného stromu, nestane sa jej a Adamovi nič zlého, • naopak, že sa im vraj otvoria oči a budú ako Boh. • Prví ľudia podľahli, prekročili hranice, za ktoré nemali dovolené ísť a skončilo sa to tragicky: • Namiesto toho, aby sa sali bohmi, boli vyhnaní z raja. • V rozličných nespočetných obmenách sa vzbura podobná tej Evinej a Adamovej opakuje znova a znova • a i dnes to vedie k tragédiám, ktoré sa podobajú vyhnaniu z raja.
• Mnohorakým spôsobom sme v Písme svätom volaní k pokore voči Pánu Bohu. • Hovorí o tom napríklad prečítaný krátky text: • „Každý, kto sa povyšuje, bude ponížený a kto sa ponižuje, bude povýšený.“ • Hovorí o tom príklad samotného Božieho Syna Ježiša Krista, ktorý povedal: • „Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som krotký a pokorný v srdci, a nájdete si odpočinutie duše; • lebo moje jarmo je lahodné a moje bremeno ľahké!“
• K pokore pred Pánom Bohom sme volaní z rozličných situácií. • z pýchy a namyslenosti, keď preceňujeme svoje schopnosti, možnosti, výkony. • K pokore sme volaní, keď zásluhy za dobré, pozitívne veci vo svojom živote pripisujeme sebe, • keď sa pred sebou a pred druhými vychvaľujeme. • K pokore sme volaní z protestov proti Pánu Bohu, keď reptáme proti svojmu životnému údelu, ktorý sa nám nedarí obrátiť k lepšiemu ani po veľkom úsilí. • K pokore sme volaní z farizejskej samospravodlivosti, keď sa nás zmocní náboženská pýcha za našu údajnú zbožnosť a dobré skutky • a keď si namýšľame, že hriech zvládneme vlastnými silami. • Všetky tieto postoje znamenajú, že pozeráme na seba, na svoju situáciu cez okuliare mámenia. • Pokora znamená prejsť od týchto osudných sebaklamov k správnemu pohľadu na skutočnosť takú, aká je, a k postojom, ktoré zodpovedajú tejto skutočnosti.
• O pokore hovoríme nielen vo vzťahu človeka k Pánu Bohu, ale aj vo vzťahu človeka k druhým ľuďom, ako sme naznačili na začiatku. • To je tiež veľmi závažná téma, pri ktorej treba všeličo vyjasniť. • Ale túto oblasť pokory necháme dnes bez povšimnutia. • Obsahuje totiž samostatnú, osobitnú problematiku. • Bolo by treba hovoriť o tom v samostatnej kázni. • Dnes budeme pokračovať v začatom a sústredíme sa len na pokoru človeka pred Pánom Bohom.
• K pokore pred Pánom Bohom patrí okrem iného: uznať svoju plnú závislosť od Pána Boha. • My sme od Pána Boha totálne závislí, či si to uvedomujeme alebo nie. • On ako Stvoriteľ je pôvodcom vesmíru, Zeme, prírody, človeka. • Aj to, čo robíme zo svojho rozumu a svojich síl, robíme z Božích predpokladov.
• Pyšný človek na toto zabúda alebo to popiera • a vychvaľuje sa tým, čo on dokáže, čo on urobí, čo on dosiahne. • Neraz sa spievajú celé ódy na oslavu človeka, ľudstva. • Aj v malých rozmeroch si každý stavia budovu svojej slávy. • Keby sme si dali tú prácu a pozbierali básne na oslavu človeka, články a reči na oslavu človeka, • videli by sme, ako veľmi je pýcha rozšírená a zakorenená. • Aj v cirkvi je mnoho tohto hriechu. • Aj v myslení kresťanov je mnoho tohto hriechu. • Aj v myslení veľmi pobožných kresťanov, ktorí si myslia, že veľmi vynikajú nad ostatných, je mnoho tohto hriechu. • Tento hriech pýchy býva všelijako maskovaný ale aj pod maskou ostáva hriechom pýchy.
• Keď máme na mysli tento hriech, môžeme jasne formulovať jednu stránku pokory pred Pánom Bohom. • Pokora znamená: uznať svoju úplnú závislosť od Pána Boha. • Vidieť a uznať, že aj to, čo robíme zdanlivo z vlastných síl, robíme v skutočnosti z Božích predpokladov. • Jeden praktický dôsledok toho má byť: neprijať vnútorne žiadnu chválu, ale vzdať chválu Pánu Bohu. • Máme na to krásne formulácie v starozmluvnej knihe Žalmov, napríklad slová: • „Nie nám, ó Hospodine, nie nám, ale menu svojmu daj česť pre svoju milosť a vernosť!“ • Alebo slová veľkého ďakovného žalmu 103: • „Dobroreč, duša moja, Hospodinovi a celé moje vnútro Jeho svätému menu! • Dobroreč, duša moja, Hospodinovi a nezabúdaj na žiadne Jeho dobrodenia! • On odpúšťa ti všetky tvoje viny. • On uzdravuje všetky tvoje choroby. • Život ti vykupuje z hrobu, venčí ťa milosťou a milosrdenstvom. • Život ti sýti dobrými vecami, mladosť tvoja sa obnovuje ako orol.“
• Z tohto všetkého vidíme, že pokora nie je vlastne nič mimoriadneho, ale znamená len vidieť svoju skutočnosť bez skresľovania, bez prikrášľovania. • Pýcha nám nasadzuje okuliare mámenia, cez ktoré vidíme seba a skutočnosť okolo seba celkom prevrátene. • Pokora zhadzuje okuliare mámenia, takže môžeme vidieť v ostrom svetle svoju skutočnú situáciu.
• Inou stránkou pokory je: prijať seba z Božích rúk tak, ako nás Pán Boh stvoril. • Sú ľudia, ktorí nie sú spokojní s tým, ako boli stvorení. • Nie sú spokojní so svojím výzorom, so svojím hlasom, so svojimi povahovými vrodenými vlastnosťami. • Upadajú do sebaľutovania a protestov. • To sú zlé postoje, lebo vedú človeka k stagnácii. • Správnym postojom je: prijať sa tak, ako nás Pán Boh stvoril. • Ale to sa nesmie diať s pocitom apatie a rezignácie. • Každý má totiž s darmi, ktoré dostal od Pána Boha, veľké pole pôsobnosti. • Takže namiesto protestov a sebaľutovania, namiesto apatie, rezignácie a nečinnosti • treba v pokore prijať ten podiel a taký podiel, aký nám dal Pán Boh, • a s ním robiť niečo dobré, pozitívne, užitočné.
• Sú ľudia, ktorí sú ťažko postihnutí od narodenia alebo v dôsledku nejakej nehody či choroby, • ktorí túto situáciu prijali s pokorou, • a ktorí dokázali s Božou pomocou prejsť k aktívnemu životu, nad ktorým žasneme. • Pavel trikrát prosil Pána, aby bola odňatá od neho jeho choroba, • ale ten "osteň v tele", ako to sám nazýva, ostal, • on ho v pokore prijal, • v pokore pochopil, že je to Božie preventívne opatrenie proti jeho pýche, • a pracoval aj s týmto ostňom. • Správne pochopená pokora nevedie teda k zamračenej nečinnosti, • ale k pokojnej práci, k pokojnej činnosti aj pod bremenom.
• Ako je to s nami? • Prijímame v pokore to, čo sa nám zdá byť nepríjemné v našom živote? • A dokážeme aj to pod Božím vedením a s Božou pomocou obrátiť, využiť na dobro? • Alebo zotrvávame v nekonečných protestoch a sebaľutovaní? • Čím skôr nám treba prejsť od protestov a sebaľutovania k pokornému prijatiu nás samých, • nášho údelu a našej situácie, • a to, čo sme prijali od Pána Boha, dať do Božej služby, nech pracujeme kdekoľvek.
• Pokora nám otvára oči pre jasné poznanie nášho hriechu. • Pyšný človek nerád počúva slová o hriechu, lebo mu kazia obraz, ktorý si vybudoval o sebe. • Ak už musí hovoriť o hriechu, hovorí o ňom všeobecne, • tak, aby sa to jeho samého veľmi netýkalo, • alebo hriech bagatelizuje, či priamo tvrdí, že on sa hriechu nedopúšťa, • alebo zdôrazňuje svoju dobrotu a pobožnosť, • a poukazuje na to, ako sa odlišuje od druhých ľudí • -- podobne ako to robil farizej v Ježišovom podobenstve. • Toto je postoj pyšného človeka.
• Na tomto pozadí treba zdôrazniť jednu dôležitú stránku pokory: • pokorný človek si uvedomuje celú svoju biedu pred Pánom Bohom. • Pokorný bol Izaiáš, ktorý povedal: "Beda mi, zahyniem, lebo som človek nečistých perí a bývam uprostred ľudu nečistých perí..." • Pokorný bol Peter, keď Pánu Ježišovi povedal: "Odíď odo mňa, Pane, lebo som hriešny človek." • Pokorný bol publikán v podobenstve, ktorý povedal: "Bože, buď milostivý mne hriešnemu". • Pokorný bol Dávid, ktorý Pánu Bohu vyznal: "Tebe samému som zhrešil". • Tieto citované vety nie sú pobožné frázy, • ale sú vyjadrením hrôzy, skrúšenosti srdca, ktorú človek skutočne prežíva.
• Pokorný človek si uvedomuje a celou bytosťou preciťuje svoju úplnú bezmocnosť v tejto záležitosti. • Vie, že je celkom odkázaný na Božie zachraňujúce dielo. • Kto v pokore prežije svoju bezmocnosť, vie veľmi dobre, ako nevyhnutne potrebuje Pána Boha, • ako nevyhnutne potrebuje Spasiteľa Ježiša Krista, ktorého nám poslal Pán Boh. • Takáto pokora je potrebná nie iba niektorým, ale všetkým. • Ak sme sa k nej ešte nedostali, je s nami niečo v neporiadku. • Mali by sme si čítať kajúce žalmy, • a to tak, že ich budeme chápať ako opis našej vlastnej situácie pred Pánom Bohom (Ž 6; 32; 38; 51; 102; 130; 143). • Kto je pyšný, akoby hovoril Pánu Bohu: • Prepáč, Pane, ale ja tvoju pomoc vo veci zvládnutia hriechu nepotrebujem, dám si aj sám rady. • Pokorný sa modlí inak: Pane, ak mi ty nepomôžeš, som stratený. • Pyšný stavia Božej milosti do cesty ťažkú prekážku. • Pokorný otvára Božej milosti svoje srdce a svoj život.
• Po týchto úvahách by sme si všetci mali položiť otázku: Ako je to so mnou v tomto ohľade? • Ako sa vo mne prejavuje pýcha, • aj skrytá, maskovaná pýcha vo vzťahu k Pánu Bohu? • Aké zmeny v mojom myslení a postojoch musia nastať, ak mám byť pred Pánom Bohom pokorný? • Bez pokory pred Pánom Bohom by naše kresťanstvo bolo sebaklamom. • Na druhej strane pokora vedie k vďačnosti a ochotnému prijímaniu Božieho vedenia, usmerňovania, obohacovania a tak k duchovnému rastu a dozrievaniu. • Aj o živote každého jedného z nás platia slová Pána Ježiša, obsahujúce aj vážne varovanie aj veľké zasľúbenie: • „Každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“
Amen
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
