8. nedeľa po Sv. Trojici, Matúš 5, 14 - 16
Vy ste svetlo sveta. • Mesto, ktoré leží na vrchu, nemôže byť skryté. • Ani sviecu nazažíhajú a nestavajú pod nádobu, ale na svietnik, a svieti všetkým v dome. • Tak svieť vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a velebili vášho Otca, ktorý je v nebesiach. (Matúš 5, 14 - 16)
• Vo Veľkňazskej modlitbe v 17. kapitole podľa Jána sú okrem iných tieto slová Pána Ježiša: • „Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich zachoval od zlého.“ • To sú slová o jeho učeníkoch, ale nielen o nich: • vzťahujú sa na všetkých jeho opravdivých nasledovníkov. • Pán Ježiš síce po vykonaní svojho pozemského poslania, po svojej smrti a vzkriesení odišiel do večného sveta, • ale svojich nasledovníkov nechal v tomto svete. • Sľúbil, že príde a poberie si ich, poberie si nás k sebe. • Ale kým nastane ten čas, necháva svojich nasledovníkov vo svete. • Lebo vo svete majú určité poslanie. • Vo svete máme my všetci ako kresťania určité poslanie.
• Toto poslanie sa dá vyjadriť mnohorakým spôsobom. • V prečítaných slovách z Kázne na vrchu ho Pán Ježiš vyjadruje takto: „Vy ste svetlo sveta.“ • Je to pokračovanie jeho, Ježišovej činnosti vo svete. • On povedal o sebe: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života.“ • Jeho činnosť má mnoho stránok, pohľadov, aspektov. • Jedna dôležitá stránka spočíva v tom, že do tmy vnášal svetlo. • Jedna dôležitá stránka existencie cirkvi a všetkých jeho nasledovníkov spočíva v tom, že majú, že máme vnášať svetlo do tmy.
• Pán Ježiš povedal o sebe: „Ja som svetlo sveta“ • a povedal o svojich nasledovníkoch: „Vy ste svetlo sveta“. • Tým je naznačené, o aké svetlo ide. • Pokusov o vnášanie svetla bolo a je v dejinách mnoho. • Každé nové hnutie chce vniesť nejaké svetlo do tmy, • alebo ako sa niekedy hovorí: do tmárstva. • V takýchto hnutiach bývajú aj dobré veci, dobré prvky, • ale bývajú v tom aj zlé veci a niekedy veľmi mnoho zla. • Nejedno z nich vrhá ľudí do ešte väčšej tmy a vedie k tragédiám. • Za týchto okolností treba jasne povedať, o aké svetlo ide, keď Pán Ježiš hovorí: „Vy ste svetlo sveta.“ • Je to to isté svetlo, ktoré priniesol Ježiš Kristus • a ktoré šíril okolo seba slovami, činmi, celým správaním.
• Z toho vyplýva, že ten, kto má šíriť Ježišovo svetlo vo svete, nesmie si brať vzorce svojho správania zo sveta, v ktorom žije. • Kto sa správa podľa modelov, čo ho obklopujú vo svete, • ten je neodlíšiteľnou časťou sveta • a nedá sa o ňom povedať, že je svetlom sveta. • Jedno varovanie v apoštolských listoch nás na to aj upozorňuje; sú to tieto slová: • „Nepripodobňujte sa tomuto svetu, • ale premeňte sa obnovením mysle, • aby ste vedeli rozpoznať, čo je vôľa Božia, totiž, čo je dobré, milé a dokonalé.“
• Lenže svet so svojimi vzorcami správania na nás neprestajne pôsobí. • Pôsobí každý deň, každú hodinu. • Pôsobí priamym kontaktom s ľuďmi, pôsobí cez médiá. • Dnes je pôsobenie sveta omnoho intenzívnejšie a tak aj nebezpečnejšie ako v dávnejšej minulosti. • Čo sa v tejto situácii dá robiť, aby nás svet nenakazil svojimi modelmi, ktoré sú neraz veľmi zlé? • Odpoveď je jednoduchá a veľmi dôležitá: • Stavať sa každý deň, každú hodinu do prúdu Ježišovho svetla. • Ježišovo svetlo je účinnou protiváhou, • keďže ono môže v nás vypestovať fungujúcu odolnosť, imunitu proti zlým vplyvom sveta, • a môže náš život naplniť novým obsahom, ktorý môžeme slovami Pána Ježiša označiť ako svetlo života.
• Biblia, a v nej predovšetkým evanjeliá nám umožňujú prichádzať každý deň do blízkosti Ježiša Krista. • Každý deň by sme si mali prečítať niečo z evanjelií – čím viac, tým lepšie – • aby sme sa neprestajne nachádzali v lúčoch svetla sveta, ktorým je Pán Ježiš.
• Pravidelné intenzívne stretávanie sa s ním je potrebné nielen ako obrana proti zhubným vplyvom sveta, • ale je to nevyhnutná príprava na plnenie nášho programu byť svetlom sveta. • Už sme naznačili, že to naše svetlo nie je originálne, že jeho pôvodcami nie sme my. • Svetlo sveta, ktorým máme byť my, je odvodené od originálneho svetla sveta, ktorým je Pán Ježiš. • Toto je ďalší dôvod, prečo treba pravidelne, a to často, k nemu prichádzať.
• Svetlom sveta máme byť už samotnou svojou existenciou. • Svetlom sveta sa človek nestáva tak, že si vyberie niekoľko izolovaných skutkov, ktoré predvedie svetu vzorným kresťanským spôsobom. • To by bolo farizejské pokrytectvo, ktoré Ježiš veľmi ostro kritizoval. • Celou svojou existenciou má byť kresťan svetlom sveta.
• Začína sa to už v oblasti myslenia; tam sa pripravuje všetko ostatné. • Zdôrazňuje sa to v citovaných apoštolských slovách: „Premeňte sa obnovením mysle.“ • Prízvukuje to Pán Ježiš, keď hovorí, že najprv sa strom musí stať dobrým a až potom môže prinášať dobré ovocie. • Hovorí, že z toho, čím je naplnené srdce, hovoria ústa. • Byť svetlom sveta – to sa musí začínať v myslení kresťana. • Najvyšším učiteľom myslenia pre kresťana je Ježiš Kristus. • Pri čítaní evanjelií si treba pozorne všímať, ako on myslel, ako on všetko hodnotil. • Hodnotil celkom inak, než ako sa hodnotí bežne vo svete. • Treba sa učiť od neho myslieť, lebo až potom bude naše krestanské správanie prirodzené, • a nie umelo naučené a vynútené. • Až v dôsledku totálneho myslenia podľa vzoru Kristovho sa naša kresťanská existencia stane samozrejmou a presvedčivou.
• Z toho, čím si prostredníctvom myslenia dáme naplniť srdcia, • z toho bude vyrastať aj všetko ostatné: slová, skutky, správanie. • Z obsahu našich slov, ale aj z tónu, ktorým hovoríme, by malo byť poznať, že sme do hĺbky duše poznačení láskou a pravdou Ježiša Krista. • Na všetkom našom konaní, na všetkých našich skutkoch by malo byť cítiť pečať a vplyv Ježišovho pôsobenia. • To znamená, že nie iba v oblasti nedele a sviatkov, kostola bohoslužobných a iných náboženských zhromaždení, • ale aj vo všetkých všedných a najvšednejších situáciách. • Myslenie, hovorenie, správanie podľa Ježišovej normy by sa nám malo stať takou samozrejmosťou, • žeby sme to už ani nevnímali ako niečo osobitné, • ale ako najsamozrejmejšiu vec. • Len takéto totálne samozrejmé kresťanské správanie a vedenie života môže byť svetlom sveta. • Všetko strojené pôsobí pokrytecky a odpudzuje.
• Z veľkého obsahového bohatstva toho, čo to znamená byť svetlom sveta, vyberieme aspoň niektoré dôležité veci. • Svetlo sveta má byť svetlo lásky, svetlo opravdivej lásky, ktorá sa biblickým slovom nazýva agapé. • Mali by sme si toto slovo osvojiť, aby sme sa naučili odlišovať čistú lásku od lásky sebeckej. • Existuje totiž aj sebecká láska, ale tá nie je svetlom sveta. • Svetlom sveta je láska tvorivá, pomáhajúca, dávajúca. • Láska v zmysle agapé prináša svetlo do tmy sebectva, egoizmu, egocentrizmu. • Dnes je egoizmus, sebectvo veľmi rozšírené. • Najhoršie je, že pre mnohých ľudí sa ich egoizmus stal takou samozrejmosťou, že si ho ani neuvedomujú a pokladajú ho za ten najnormálnejší stav, • a urazili by sa, keby im niekto povedal pravdu, že sú egoisti. • Z egoizmu vyplýva veľmi mnoho zla a utrpenia.
• V tme egoizmu bol Ježiš Kristus svetlom sveta,. • Priniesol posolstvo o Božej láske, • o tom, ako Pán Boh miluje každého človeka • a ako človek má milovať čistou láskou svojho blížneho. • Všetko jeho, Ježišovo správanie a konanie bolo poznačené čistou, tvorivou, pomáhajúcou láskou. • V takom istom zmysle majú byť slová a celé správanie jeho nasledovníkov svetlom sveta, to znamená svetlom čistej lásky.
• Pán Ježiš bol svetlom sveta, lebo priniesol posolstvo čistej pravdy. • Posolstvo o tom, že človek nie je izolovaná bytosť vo vesmíre, • ale že vyšiel z rúk Stvoriteľa a že späť k Stvoriteľovi ho vedie jeho životná cesta. • Svetlo tejto pravdy potrebovali ľudia vtedy a rovnako naliehavo ho potrebujú dnes. • Človek ako izolovaná náhodná bytosť nemôže nikdy objaviť zmysel svojho bytia. • Môže objaviť drobné, zlomkovité, obmedzené zmysluplnosti, • ale život ako celok sa mu bez poznania Stvoriteľa a viery v neho musí javiť ako nezmyselný. • Posolstvo o nebeskom Otcovi pôsobí v tejto tme oslobodzujúco. • Kde je Stvoriteľ, tam je zmysluplnosť. • Kde je zmysluplnosť, tam je radosť žiť. • Toto isté svetlo potrebuje svet dnes. • Každý Kristov nasledovník má byť preniknutý touto istotou, aby ona už aj bez slov pôsobila na jeho okolie, • a aby – keď je to potrebné – vedel aj slovami vyjadriť toto základné presvedčenie, • ktoré je tak veľmi potrebné na zmysluplné formovanie vlastného života.
• Svet potrebuje naliehavo svetlo nádeje. • Pán Ježiš prinášal toto svetlo trpiacim vo svojej dobe. • Prinášal nádej, keď uzdravoval chorých, • prinášal nádej, keď činmi vzkriesenia dal najavo, že on je mocnejší ako smrť. • Prinášal nádej svojimi slovami, keď povedal, že z jeho rúk nemôže nikto vytrhnúť tých, ktorí chcú v tejto jeho ochrane zostať. • Apoštol zdôraznil, že nijaké utrpenie, ani smrť, nás nemôže odlúčiť od lásky Božej, ktorú nám Pán Boh prejavil vo svojom Synovi Ježišovi Kristovi. • Toto posolstvo nádeje potrebujú počuť tí, ktorí sa dostávajú do hraničných situácií, • keď si už svojimi silami nedokážu pomôcť. • Vtedy im treba, a to presvedčivým spôsobom, hovoriť o nádeji, • zapáli v ich srdci svetielko nádeje. • Len človek, ktorý je sám naplnený nádejou dokáže v druhých túto nádej vzbudiť. • Aj v tomto zmysle majú byť Kristovi nasledovníci, teda my všetci, svetlom sveta.
• Svet potrebuje svetlo odpustenia. • Výčitky svedomia za spáchané zlé činy môžu dlho spať a driemať, • ale keď sa prebudia a v mysli sa neprestajne vracajú, stávajú sa veľkým problémom. • Pokusy umlčať ich nasilu sú krátkodobé a neúčinné. • Jedine odpustenie, istota, že Pán Boh odpúšťa tie konkrétne zlé činy, ktoré nás trápia, • jedine toto môže priniesť úľavu. • Túto úľavu priniesol Ježiš mnohým. • Svojou zástupnou, zmierujúcou smrťou daroval základ istoty odpustenia pre všetkých, ktorí v ňom hľadajú úľavu vo svojom prebudenom pocite viny. • Byť svetlom sveta znamená vedieť ukázať cestu k Spasiteľovi, u ktorého možno dosiahnuť odpustenie. • Aj tu platí, že len ten, kto sám dosiahol istotu odpustenia, bude vedieť účinným spôsobom priniesť istotu odpustenia pre druhých. • V tomto zmysle máme byť aj my svetlom sveta.
• Pri čítaní a meditovaní o evanjeliách a ostatných častiach Božieho slova si tento stručný zoznam ľahko doplníme. • Citované slová Pána Ježiša nás však varujú pred jedným nebezpečenstvom: • aby vtedy, keď budeme žiť ako svetlo sveta, • aby sa nás vtedy nezmocnilo obdivovanie samých seba, • aby sme neupadli do náboženského farizejského egocentrizmu. • Tým by sme pokazili všetko dobré, pekné, čisté. • Účinným varovaním a ochranou proti tomuto pokušeniu by sa nám mali stať záverečné slová nášho textu: „aby velebili vášho Otca, ktorý je v nebesiach.“ • Všetko, čo robíme, aj to najkrajšie a najčistejšie, by malo smerovať na oslavu Pána Boha. • Končíme slovami žalmu: „Nie nám, ó Hospodine, nie nám, ale menu svojmu daj česť pre svoju milosť a vernosť!“
Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
