8. nedeľa po Sv. Trojici, Kazateľ 3, 1
Všetko má svoj čas a každé počínanie pod nebom má svoju chvíľu: (Kazateľ 3, 1)
• I keď nevieme, čo je čas, všetci žijeme v čase a s faktorom času musíme počítať. • Kto by chcel obísť čas, nebrať ho na vedomie, pripravil by sám sebe nepríjemné prekvapenia. • Nad úlohou času v našom živote sa treba občas zamyslieť; • tak sa nám ozrejmia niektoré dôležité veci. • Teraz by sme si chceli uvedomiť niekoľko myšlienok, spoločnou témou ktorých je čas.
• Na vzťahu k času vidno veľký rozdiel medzi človekom a Pánom Bohom. • My ľudia sme viazaní na tok času tak, že sa môžeme pokladať za väzňov času. • Z toho času, v ktorom práve žijeme, nemôžeme uniknúť a preletieť do minulého alebo budúceho storočia, do minulého a budúceho dňa, • iba ak v spomienkach do minulosti a v prognózach a fantázii do budúcnosti. • Človek by síce chcel prekonať bariéru času. • Mladí ľudia sú niekedy netrpezliví, chceli by, aby čas letel rýchlejšie, aby čím skôr dosiahli svoje ciele. • Starší ľudia by niekedy chceli čas pribrzdiť alebo ho aj vrátiť o niekoľko rokov či desaťročí späť. • Ale vieme dobre, že toto všetko zostáva len nesplnenou a nesplniteľnou túžbou. • Takto vyzerá naša viazanosť na čas, naša závislosť od času.
• Pán Boh je povznesený nad obmedzenosť priestorom a časom. • Už pred tisícročiami si ľudia tento rozdiel uvedomovali a vyjadrili ho známymi slovami: • „V tvojich očiach je tisíc rokov ako včerajší deň, keď sa pominul a ako nočná stráž.“ • Keby sme si tento rozdiel medzi človekom a Pánom Bohom chceli názorne uvedomiť, zlyhala by naša predstavivosť. • Ale i tak môžeme a máme nosiť v mysli jasné poznanie: • K Božej vznešenosti, majestátnosti patrí okrem iného aj to, že On nie je viazaný na čas, ako sme viazaní my ľudia.
• K našej viazanosti, pripútanosti na čas patrí aj zodpovednosť za čas, ktorý sme dostali k dispozícii. • Čas je dar, ktorý dostávame od Pána Boha, • ale je to taký dar, ktorý sa musí prísne vyúčtovať. • Dostali sme tých niekoľko desaťročí času, • okrem toho sme dostali rozum, srdce a ruky, • dostali sme určité hmotné a duchovné hodnoty, • dostali sme jasné inštrukcie, čo je dobré a čo zlé, • a dostali sme úlohu: • Naplň, človeče, ten čas, ako uznáš za vhodné, • a potom budeš skladať účty z toho, ako ho napĺňaš. • Každá sekunda nášho času je nejako naplnená, má nejaký obsah v našom živote. • Neexistuje ani jediná sekunda absolútne prázdneho času. • Poznáme síce výraz „stratený čas“, • to však nie je nenaplnený čas, ale to je zle naplnený čas. • V Liste Efezským nájdeme známe napomenutie: „Vykupujte čas“, • to znamená: Čas, ktorý máte k dispozícii, napĺňajte tým najlepším možným obsahom.
• Pravidelne by sme sa mali zastaviť, pozrieť späť, • všimnúť si, ako sme doteraz svoj čas napĺňali, • a kriticky to hodnotiť. • Rozmýšľajme, ako odpovieme Pánovi času, • keď sa nás spýta, prečo sme tento rok, mesiac, týždeň, deň naplnili práve tým obsahom, ktorým sme ho naplnili. • Rozmýšľajme, ako inak by sme svoj čas mohli a mali naplniť, • čo všetko by sa malo v tomto ohľade v našom živote zmeniť.
• Hodnoty, ktoré nám Pán Boh dáva, nedáva nám iba pre nás, ale aj pre druhých. • To platí aj o čase. • Z toho času, ktorý sme dostali, máme značnú časť venovať aj druhým. • Proti tejto zásade často hrešíme. • Rodičia hovoria napríklad, že nemajú dosť času pre deti. • Dospelé deti hovoria, že nemajú dosť času pre rodičov. • Manželka hovorí, že nemá dosť času pre manžela, • manžel hovorí, že nemá dosť času pre manželku. • Často sa vyhovárame, že nemáme dosť času ísť navštíviť nemocného • alebo navštíviť priateľa, ktorý má problémy, a podobne. • Ale či toto nie sú iba výhovorky, ktorými sa chceme ospravedlniť pred druhými a možno aj pred sebou? • Keď Pán času bude od nás žiadať vyúčtovanie času, s výhovorkami pred ním neobstojíme. • Mať čas pre druhých, vedieť si nájsť čas pre druhých - to patrí k normálnej, dôstojnej ľudskej existencii.
• Keď hovoríme, že si máme nájsť čas pre druhých, • myslíme na to, že im tento čas máme darovať, keď nás skutočne potrebujú. • Nie vždy, keď si druhí robia nárok na náš čas alebo keď si my robíme nárok na čas druhých, ide o vážnu potrebu. • Koľko času strávia ľudia rozprávaním pikantných klebiet alebo bezvýznamných banálností! • To je zahodený, zle využitý čas. • Preto popri tej spomenutej zásade, že časť svojho času máme venovať druhým, • musíme mať na mysli aj druhú zásadu: • Nekradnúť čas druhým a nedať si kradnúť čas. • Lebo ako sa budeme tváriť, keď sa nás Pán času začne vypytovať, prečo sme pozahadzovali toľko z času, ktorý nám daroval?
• Poznanie o tom, že z toho prúdu času nemôžeme uniknúť, by nás malo viesť k pokojnej trpezlivosti. • Jeden typ netrpezlivosti spočíva v tom, že sa nám nechce čakať, kým naša práca prinesie ovocie. • Ale uvedomme si slová starozmluvného Kazateľa: „Všetko má svoj čas.“ • Je čas siať a je čas žať. • Kto tu nerešpektuje faktor času, všetko pokazí. • Keby bol taký neskúsený gazda, ktorý by bol netrpezlivý a začal by steblá obilia nasilu ťahať dohora, aby rýchlejšie rástli, pokazil by úrodu. • Takého gazdu hádam niet, iba ak v Kocúrkove, • ale pokiaľ ide o iné záležitosti, bývame dosť netrpezliví. • Treba vedieť trpezlivo čakať, kým sa ukáže ovocie našej práce. • A i keby sme ovocie svojej práce nemali vidieť, • keby sme sa ho nedožili, • tak ten náš vklad, ak bol skutočne dobrý, sa nestratí, • a iní budú mať z neho úžitok. • My vo veľmi mnohých ohľadoch žijeme z toho, čo siali iní, • a preto pokladajme za normálne, že iní budú žiť z toho, čo sejeme my. • Tak to zodpovedá Božej ekonomike času. • Takýto pohľad na čas nás vedie k tomu, aby sme každý deň siali, • to znamená, aby sme do života, do svojho života, do života druhých, do spoločného života vkladali čím viac dobrých vecí. • I keby sme úrodu nevideli, nie je to stratený čas, • naopak, je to čas veľmi dobre využitý.
• Keď Pán Ježiš plakal nad Jeruzalemom, povedal tomuto mestu: • „Ó keby si aj ty bolo poznalo čas svojho navštívenia“, • to znamená čas, v ktorom sa ti Pán Boh osobitne prihovára. • Tým osobitným časom pre Jeruzalem bolo pôsobenie Pána Ježiša Krista, • jeho dobré, radostné posolstvo o Božej láske, • jeho naliehavé výzvy na pokánie, nápravu života. • Pre nás všetkých je osobitným časom, osobitnou príležitosťou chvíľa, keď k nám zaznieva posolstvo o Božej láske v Ježišovi Kristovi • a naliehavá výzva, aby sme zmenili svoj spôsob života.
• Ježišov plač nad Jeruzalemom ukazuje, že pre človeka existuje veľmi zlá možnosť, • že totiž ten osobitný čas Božieho navštívenia bude ignorovať, že ho nespozná, že ho odmietne. • Takéto odmietnutie času Božieho navštívenia má pre odmietajúceho človeka, pre odmietajúce spoločenstvo veľmi zlé následky. • Nejakých 40 rokov po odmietnutí Ježiša, po jeho ukrižovaní za múrmi mesta Jeruzalema • postihla práve toto mesto strašná katastrofa – skaza Jeruzalema roku 70. • Každé odmietnutie času Božieho navštívenia sa nejakým spôsobom negatívne prejaví u tých, ktorí ho odmietli.
• Ježišovo posolstvo povedané mestu Jeruzalem – to bol jedinečný čas Božieho navštívenia. • Takých príležitostí, ktoré treba označiť ako čas Božieho navštívenia, existuje mnoho. • Sú to príležitosti, v ktorých sa nám Pán Boh osobitne prihovára, • v ktorých chce vniesť do nášho života niečo zásadne nové. • Božie navštívenie môže prísť vo forme rozličných významných udalostí. • Ale neraz prichádza aj vo forme celkom tichého Božieho hlasu. • Patrilo by sa nám zamyslieť sa nad sebou s otázkou: • Nepremeškali sme už niektoré také chvíle, osobitné chvíle vo svojom živote? • Mali by sme citlivo a starostlivo sledovať čas svojho života • a - obrazne povedané - ako s veľmi citlivou anténou si všímať, • kedy sa z Božej milosti v našom živote objavia osobitné chvíle, časy, príležitosti. • Tie môžu potom udeliť celkom nový smer nášmu životu, dať celkom nový obsah nášmu času.
• Mnoho času nám plynie bez toho, žeby sme si jeho obsah uvedomili. • Niekedy by bolo osožné urobiť si - len tak pre seba - za niekoľko dní podrobný výkaz o využívaní vlastného času. • Potom by sme sa nad takým výkazom mali dôkladne zamyslieť s rozličnými kritickými otázkami. • Možno by sme si tak uvedomili všeličo zaujímavé, prekvapivé, azda aj nepríjemné o tom, ako využívame svoj čas. • Možno by nás to priviedlo k úpravám, korekciám, zmenám vo využívaní vlastného času. • Keby sme sa nad takým výkazom zamysleli s otázkou: Ako na toto všetko pozerá Pán Boh?, • mohli by sme byť privedení k zmenám, ktoré by vniesli všeličo dobré do nášho života. • A práve to potrebujeme.
• Čas je tajomný aj keď pozeráme dopredu, až na koniec svojho života. • Tajomnosť časovej stránky nášho konca je vyjadrená pekným latinským príslovím: • Mors certa, hora incerta – smrť istá, hodina neistá; • Smrť je istá, ale nepoznáme hodinu, v ktorej príde. • Aj to patrí k záhadám ľudského bytia. • V tejto situácii sa nachádza každý jeden človek. • Svoj čas v tomto svete by sme preto mali napĺňať takým obsahom, aby sme boli kedykoľvek pripravení prijať ukončenie času nášho života na tejto zemi • a postaviť sa pred Toho, ktorý zhodnotí, akým obsahom sme ten svoj čas naplnili.
Amen
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
