V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

7. nedeľa po Sv. Trojici, 1. list Korintským 1, 4 – 9

Neprestajne ďakujem Bohu za vás, • za Božiu milosť, ktorej sa vám dostalo v Kristovi Ježišovi, • že ste v Ňom boli obohatení všetkým, • každým slovom a všetkým poznaním, • len čo sa utvrdilo medzi vami svedectvo o Kristovi, • takže nemáte nedostatok v nijakom dare milosti, • očakávajúc zjavenie sa nášho Pána Ježiša Krista. • On vás aj utvrdí až do konca, • aby ste boli bez úhony v deň nášho Pána Ježiša Krista. • Verný je Boh, ktorý vás povolal do spoločenstva svojho Syna Ježiša Krista, nášho Pána. (1. list Korintským 1, 4 – 9)

• Tento prečítaný odsek je z úvodu Pavlovho listu korintskému cirkevnému zboru. • V týchto slovách hovorí o tom, že sa pravidelne modlí za cirkevný zbor. • Skoro vo všetkých jeho listoch je v úvode takáto zmienka o modlitbe. • Už z tejto pravidelnosti vidíme, že modlitbe pripisoval veľký význam. • Aj na iných miestach jeho listov sa hovorí o dôležitosti modlitby. • Nielen sám sa modlieval za zbory, ale aj zbory prosil, aby sa modlili za neho. • Z jeho formulácií a celkového tónu cítime, že mu modlitba nezovšednela, ale že bola pre neho vždy sviežou záležitosťou. • Bez pravidelnej modlitby by sme si nevedeli predstaviť jeho misijné pôsobenie.
• Všimnime si pozorne začiatok nášho textu: • „Neprestajne ďakujem Bohu za vás, • za Božiu milosť, ktorej sa vám dostalo v Kristovi Ježišovi, • že ste v Ňom boli obohatení všetkým, • každým slovom a všetkým poznaním.“ • Ďakuje teda predovšetkým za duchovné bohatstvo, ktoré sa zboru dostalo. • To preto, lebo si uvedomuje, aký veľký význam majú duchovné hodnoty pre život jednotlivca a pre život spoločenstva. • Vie z vlastnej skúsenosti, aký transformujúci a formujúci vplyv má evanjelium Kristovo na ľudský život, • ako ono človeka mení, obohacuje, čistí, dáva mu celkom novú koncepciu vlastnej bytosti. • Všetko toto bohatstvo sa môže zdať neviditeľným, nehmatateľným, abstraktným, a tak vrcholne nepraktickým. • Väčšina ľudí dáva prednosť bohatstvu iného typu, bohatstvu tohto časného sveta. • Pavel pozerá na veci z vyššieho hľadiska, • zo stanoviska pravdivého poznania. • Svojimi slovami o modlitbe učí súčasne kresťanov v Korinte pozerať na veci vo svete novým spôsobom. • Aj nás chce táto citovaná veta naučiť celkom novému hodnoteniu všetkého, • hodnoteniu, aké priniesol Pán Ježiš Kristus • a ktoré je tak často vyjadrené v evanjeliách.
• Medzi týmto novým spôsobom videnia a medzi modlitbou je tesný súvis. • Opravdivá modlitba znamená, že sa na určitý čas oslobodzujeme od viazanosti na svoje prostredie, • že sa oslobodzujeme z väzenia prostredia, v ktorom sa nachádzame. • Nie je také ľahké oslobodiť sa z väzenia situácie, v ktorej sa nachádzame. • Modlitba je jedinečná príležitosť, ktorá nám to aspoň na určitý čas umožňuje. • Pravdaže, len ak ide o modlitbu, do ktorej sa vložíme s celou svojou bytosťou. • V opravdivej modlitbe má človek možnosť pozrieť sa na svoje prostredie, na svoju situáciu z odstupu. • Nie z hocijakého odstupu, ale z odstupu, z akého na náš život pozerá večný Boh. • Nemôžeme síce povedať, že nám je takýto pohľad darovaný v plnej miere, • ale i ak nám je darovaný čiastočne, je to nesmierne cenná vec.
• Z odstupu vidíme život inak, než ako ho vidíme, keď sme uprostred neho. • Z modlitebného odstupu vidíme život v pravdivom svetle. • Býva to prekvapivý pohľad pre nás samých • a prekvapivý musí byť aj pre naše okolie. • To je pochopiteľné, veď kto sám nie je zvyknutý na pohľad z odstupu, • tomu sa hodnotenie získané pri modlitebnom odstupe musí javiť ako niečo prekvapivé, ba azda aj šokujúce. • Vďaka pravidelnému pohľadu z odstupu mohol Pavel získať celkom prekvapivé hodnotenia vecí v tomto svete, • a mohol nachádzať hodnoty v tom, v čom ich bežné ľudské oko nevidí. • Túto veľkú možnosť máme aj my.
• Pravidelná modlitba je dôležitá nielen pre získanie takéhoto pohľadu z odstupu, • ale dôležitá je aj pre jeho zachovanie. • Lebo v nás je stále tendencia klesania na nižšiu duchovnú úroveň. • Je to tak ako s lietadlom, ktorému sa začne nebezpečne míňať palivo: začne tratiť výšku, • a vieme, že to môže mať tragický koniec. • Podobne je to aj v živote človeka, ktorý postupne tratí duchovnú výšku, ktorá mu už raz bola darovaná. • Také klesania sa vyskytujú často. • O jednom sa hovorí v Zjavení Jána: „Opustil si svoju prvú lásku“. • Klesanie môže byť pomalé, postupné, • ale tým nebezpečnejšie je, lebo človek si ho neuvedomuje. • Ak si človek už raz osvojil Ježišovo hodnotenie vecí v tomto svete • a objavil hodnoty večné, nepominuteľné, • ale ak sa potom prestane modliť • a ak prežije dlhšie obdobie bez modlitby, • tak sa postupne odpútava od toho svojho hodnotenia, ktoré bolo na výške, • a klesá vo svojom hodnotení na nízku úroveň. • Pavel musel o tom vedieť; • len tak si dokážeme vysvetliť jeho naliehavé upozorňovanie, že treba stále zotrvať v modlitbe. • Možno nám tieto biblické myšlienky o modlitbe a jej dôležitosti pomôžu pochopiť všeličo z nášho vlastného duchovného života a duchovného vývoja.
• V tomto krátkom odseku je prakticky v každom jednom verši spomenutý Pán Ježiš Kristus. • Vidíme z toho, ako veľmi bol v stredobode Pavlovho myslenia a Pavlovej zvesti. • Pred obrátením boli jeho hnev, nepriateľstvo, zúrivosť, namierené proti Ježišovi Kristovi. • Teraz sa jeho postoj úplne zmenil, • a jedine taká mohutná udalosť ako bolo stretnutie so vzkrieseným a osláveným Pánom pri Damasku, nám umožňuje pochopiť túto ohromnú zmenu. • Pavel v plnom rozsahu uznáva, že Pán Boh prostredníctvom svojho Syna Pána Ježiša Krista koná svoje veľké dielo záchrany vo svete. • Postavenie Ježiša Krista vo svojom živote vyjadril apoštol Pavel aj pri iných príležitostiach. • Zásadu svojho zvestovania evanjelia vyjadril slovami: • „Rozhodol som sa medzi vami nevedieť nič iného ako Ježiša Krista, a to toho ukrižovaného.“ • O svojom vnútornom, duchovnom živote prezradil dôležitú vec: • „Žijem už nie ja, ale žije vo mne Kristus“.
• Toto centrálne postavenie Pána Ježiša Krista v apoštolovom živote nie je formálneho rázu, • ale naopak, ku všetkým otázkam, problémom, rozhodovaniam pristupuje zo stanoviska istoty o centrálnom postavení Ježiša Krista vo svojom živote. • Vidno to napríklad hneď v nasledujúcom odseku tohto listu, kde sa Pavel usiluje vyriešiť problém začínajúceho sa štiepenia cirkevného zboru. • Takéto centrálne postavenie Ježiša Krista má byť charakteristickou črtou kresťanského života, • a to v skutočne fungujúcom zmysle. • Položme si otázku o sebe, či má Pán Ježiš Kristus v našom živote skutočne takéto centrálne postavenie. • Nielen vo sviatočnej, ale aj v každodennej oblasti. • Či má Ježiš Kristus takéto centrálne postavenie v našich manželstvách a domácnostiach a vo všetkom, s čím máme do činenia. • Po takejto otázke sa budeme pravdepodobne cítiť veľmi zahanbení, • keď si budeme musieť uvedomiť, ako veľmi zaostávame vo svojom duchovnom raste. • To je pre nás veľká výzva, • a dobrou správou je, že aj pred nami je táto veľká možnosť otvorená.
• Už pre prítomnosť je táto nová možnosť života nesmierne dôležitá. • Nevieme si pravdepodobne ani dosť dobre predstaviť, ako by skrásnel náš život, naše vzájomné vzťahy v rodinách, v cirkevnom zbore a vo všetkých ostatných spoločenstvách, ktorých sme členmi, • keby Ježiš Kristus dostal v našom živote také centrálne, a to fungujúce postavenie.
• Ale to ešte nie je všetko. • Pavel okrem toho pozerá ustavične aj do budúcnosti. • Toto je jedna z charakteristických a dôležitých čŕt jeho myslenia: stály pohľad dopredu. • Sám si to uvedomoval a aj to formuloval: • „Zabúdam na to, čo je za mnou, snažím sa za tým, čo je predo mnou, cieľ mám vždy pred očami.“ • Takémuto spôsobu videnia a myslenia chcel naučiť aj svojich kresťanov, • keďže sa im snažil dať to najlepšie z najlepšieho. • Aj ich viedol k tomu, aby mali ustavične na zreteli konečný cieľ svojho života. • Aj o tomto cieli sa v našom texte hovorí. • Takýto stály pohľad dopredu, stály pohľad na cieľ • by mal charakterizovať aj naše kresťanské myslenie, naše kresťanské bytie. • My síce myslievame na budúcnosť, ale na budúcnosť krátkodobú, • na budúcnosť v tom zmysle, ako si zaistiť podmienky živobytia a pod. • O tom síce tiež treba uvažovať, • ale pre kresťana je nevyhnutné, aby mal stále na zreteli aj konečný cieľ svojho života. • Kto pre krátkodobú budúcnosť zabudne na definitívny cieľ, ten sa dožije hrozného vytriezvenia, • pretože ignoroval to, čo nikoho neminie. • Aj slová o eschatologickej budúcnosti v našom texte, teda o druhom príchode Pánovom, sú výzvou pre nás, • aby sme uvažovali, či nám nechýba táto zložka kresťanského života a kresťanského myslenia, • a aby sme sa všemožne usilovali vložiť ju do svojho myslenia, života, do svojej bytosti.
• Pred dlhším časom bola v rozhlase úvaha o agresivite človeka. • Autor hovoril, že človek je agresívny nielen vtedy, keď sa jeho agresivita dostáva zreteľne a krikľavo na povrch, • ale že agresivita sa nachádza aj v slovách, ktoré sú zdvorilé • alebo ktoré vyznievajú dokonca láskavo. • Bol to veľmi skeptický obraz o človeku a o živote v spoločenstvách. • Nakoniec však autor povedal, že pozná jedno miesto, jednu situáciu, v ktorej je človek očistený od svojej agresivity, • a to je vtedy, keď sa človek modlí za druhého človeka. • Ale povzdychol si: Ale dnes sa už ľudia modlia málo. • Toto sú nesmierne závažné slová. • Kto na modlitbu pozerá skepticky, mal by si uvedomiť, čo nesmierneho je skryté vo vete: • Jediné miesto, kde človek prestáva byť agresívny, je modlitba za druhého človeka. • Musíme na to myslieť pri apoštolovej modlitbe za druhých, pri modlitbe za cirkevný zbor. • Uvedomme si, aká nesmierna zodpovednosť je na nás kresťanoch: • Nielen naša zbožnosť, nielen náš individuálny duchovný vývoj potrebuje, aby sme sa pravidelne modlili, • ale svet, v ktorom žijeme, agresívny svet, v ktorom žijeme, nevyhnutne potrebuje naše príhovorné modlitby, naše modlitby za druhých. • Sme ako tí šafári, ktorým boli zverené veľké talenty: sme povinní využívať ich čo najintenzívnejšie. • Končíme teda výzvou, ktorá je vlastne obsiahnutá v našom texte: • Modlime sa, • modlime sa za druhých, ako sa apoštol modlil za druhých. • Môžeme tým veľmi prispieť k ozdraveniu narušených vzťahov medzi ľuďmi.

Amen

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.