Žalm 16,11a, Ján 14,6, DENNÝ LETNÝ DETSKÝ TÁBOR
„Ty mi dáš poznať cestu života.“ (Žalm 16,11a:)
„Ježiš ... riekol: Ja som cesta ... Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa.“ (Ján 14,6)
Milé deti, milí bratia a milé sestry!
Život každého z nás sa podobá cestovaniu vo vlaku. Cestovným lístkom je dar života. Vo vlaku sú rôzne vozne. Vozne 1. triedy, 2. triedy aj špeciálne vozne.
V 1. triede je pohodlie a pokoj. Cestuje sa dobre. Sú tam hračky pre deti, podávajú tam džús, pizzu a zmrzlinu. Ešte lepšie je o cestujúcich postarané v špeciálnych vozňoch. Každý má k dispozícii aj počítač a mp3 prehrávač.
V 2. triede je viac sedadiel a menej priestoru pre jednotlivých cestujúcich. Je tam menej pohodlia a pokoja.
A vo vlaku cestujú i ľudia, ktorým sa neušlo miesto na sedenie. Celú dlhú cestu musia stáť v uličke.
Cestovaniu vlakom sa podobá i náš život. Niekto sa narodí a je o neho dobre postarané od kolísky až po hrob. Má všetko zabezpečené. Žije sa mu pomerne ľahko. – Ako cestujúcim v 1. triede alebo v špeciálnych vozňoch.
Tí, ktorí majú ťažký život a musia mnoho prestáť, to sú “cestujúci v uličke.“
Milé deti, milí priatelia, každý vlak raz príde do konečnej stanice. Tam budú musieť všetci cestujúci vystúpiť. Keď myslíme na náš život, tak cestujeme a vystúpime na mieste, kde ešte nik z nás nebol.
Keď máme cestovať do ďalekej neznámej krajiny, kde nikoho nepoznáme a nepoznáme ani reč, ktorou sa tam hovorí, máme obavy a strach. Aké to tam bude?
Keď vystúpia z vlaku, ľudia, ktorí neveria v Pána Ježiša, ocitnú sa v krajine večnosti ako cudzinci. Nikoho nepoznajú, s nikým sa nevedia dohovoriť, túžia po prijatí, priateľstve a láske, ale ich túžba nikdy nebude naplnená. Budú žiť s nenaplnenou túžbou – a to je, obrazne povedané, peklo.
Aj pre veriaceho človeka je konečná stanica – smrť, čosi, čo nepoznáme. Aký však rozdiel oproti neveriacim!: Veriacich bude vo večnosti čakať Pán Boh, ktorý ich srdečne privíta. Ježiš nás objíme okolo pliec a odprevadí do krásnych večných príbytkov. Prihovorí sa nám rečou, lásky ktorú poznáme a máme ju radi. Budeme stále s Bohom, ktorý nás má veľmi rád a stretneme sa s tými, ktorí milovali Pána Ježiša a dôverovali Mu. Tam bude trvalá radosť a láska – pekné vzťahy; to je, obrazne povedané, nebo.
Každý z nás – skôr či neskôr bude musieť vystúpiť na konečnej stanici.
Milé deti, zajtra sa končí náš letný tábor. Brali sme si tému: Jeden smer. Na príbehoch o Kainovi a Ábelovi, o márnotratnom synovi, o uzdravení Naamána, o vyslobodení Petra z väzenia – i tom zajtrajšom (– ktorý vám neprezradím), sme si vysvetľovali, že nesmierne záleží práve na tom, aby sa náš život uberal správnym smerom: Nezáleží, či cestujeme v špeciálnom vozni, či 1., alebo 2. triedou a či len stojíme v uličke, dôležité je, aby sme žili vo viere v Pána Boha – v Pána Ježiša Krista a v láske k ľuďom. A hoci máte prázdniny, chcem vás povzbudiť, aby ste si od viery v Pána Ježiša a od lásky k ľuďom neurobili prázdniny. Nech Pán Boh vám – všetkým nám pomáha, aby sa náš život uberal dobrým smerom. Otvárajme svoje srdcia láske Pána Ježiša a buďme ochotní poslúchať, čo nám On hovorí vo svojom slove. Tak nestratíme správny smer.
Amen
Prameň: Libor Bednár: 12 do tucta (vyd. Witty de Vine, 2008).
Martin Šefranko
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
