V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

6. nedeľa po Sv. Trojici, List Galatským 6, 7 - 8

Nemýľte sa! Boh sa nedá vysmievať! • Čo človek rozsieva, to bude aj žať! • Pretože kto rozsieva svojmu telu, z tela bude žať skazu; • kto rozsieva Duchu, z Ducha bude žať večný život. (List Galatským 6, 7 - 8)

• Žijeme síce v prítomnosti, ale životom v prítomnosti pripravujeme si budúcnosť. • Myslieť na budúcnosť a pripravovať si budúcnosť – to je pravidelná zložka normálneho ľudského života. • Mnohí ľudia, keď myslia na budúcnosť a pripravujú a zaisťujú si ju, robia to často vo veľmi obmedzenom a okyptenom zmysle. • Zaistiť si finančné prostriedky, zaistiť si vhodné životné podmienky, zaistiť si pohodlie - tým sa u mnohých ľudí vyčerpáva myšlienka na budúcnosť. • I keď sú to potrebné veci, je to len zlomok našej budúcnosti. • Čo budeme jesť, čo budeme piť, čo si oblečieme? – to sú otázky, na ktoré sa podľa Ježišových slov obmedzujú pohania.
• Kto sa dal prebudiť k plnému vedomiu ľudského bytia, • kto si začal uvedomovať, že človek je omnoho viac, nekonečne viac ako iba konzumný tvor, • ten si kladie ďalšie otázky do budúcnosti, • otázky celkom iného typu, • otázky, ktoré majú rozhodujúci význam pre jeho život, • pre život každého človeka.
• Sú to tieto otázky: • Čo bude v budúcnosti s mojou ľudskou bytosťou? • Ako bude moja bytosť vyzerať o rok, o desať rokov? • Ako bude moja bytosť vyzerať, keď budem zomierať? • Aký bude môj údel vo večnosti? • Ako bude môj život vyzerať, keď budem nútený pozrieť sa naň späť v hodine absolútnej pravdy?
• Je mnoho ľudí, ktorých tieto otázky nezaujímajú. • Musíme ich označiť za neprebudených. • Spia hlbokým duchovným spánkom, • lebo im uniká to najzávažnejšie, čo sa ich samých bytostne dotýka.
• Takýmto hlbokým duchovným spánkom spal boháč v podobenstve o boháčovi a Lazárovi. • Pokiaľ šlo o každodenný rozkošný, luxusný život, bol až veľmi prebudený, • ale pokiaľ šlo o najzávažnejšie duchovné záležitosti jeho vlastného života, spal hlbokým spánkom, • a nedal sa prebudiť ani varovnou zvesťou Božieho slova, • ako sa varovaním Mojžiša a prorokov nedali prebudiť ani jeho bratia. • Ale raz sa aj ten boháč prebudil, musel sa dať prebudiť, • ako bude raz prebudený každý, aj keď nechce. • A to prebudenie boháča v pekle bolo strašné. • Podobenstvo o boháčovi a Lazárovi je v tomto ohľade veľkým varovaním.
• Kto sa však dá prebudiť k plnému duchovnému vedomiu, • ten sa pravidelne vracia k otázkam, ktoré sme si pred chvíľou uvedomili, • k otázkam, ktoré sa bezpodmienečne týkajú duchovnej budúcnosti človeka.. • O túto budúcnosť sa nám treba predovšetkým starať, • tú treba systematicky pripravovať a budovať.
• Človek si ju fakticky aj pripravuje, či o tom vie alebo nevie. • Každý deň buď buduje svoju duchovnú budúcnosť alebo ju ničí. • Každý deň je dňom sejby, ktorou si pripravujeme žatvu. • „Čo človek rozsieva, to bude aj žať“ – čítali sme v texte. • Sejeme nielen vtedy, keď si povieme: Teraz idem urobiť niečo pre svoju duchovnú budúcnosť, • ale sejeme neprestajne. • „Čo človek rozsieva, to bude aj žať“, • toto je železná zákonitosť, pred ktorou neexistuje únik. • Sejeme neprestajne, bez prerušenia. • To znamená, že aj dnes sme siali pre svoju budúcnosť, • aj včera, aj uplynulý týždeň a všetky uplynulé dni sme siali, • a takisto zajtra budeme siať. • Siali sme semeno, z ktorého narastie duchovná úroda. • Aká bude? • Dobrá alebo zlá? • Bude to pšenica? • Alebo bezcenná burina? • Alebo ešte niečo horšie?
• Každá myšlienka, vypovedaná alebo formulovaná v tajnosti, • každé slovo povedané v rodine a na pracovisku, • každý čin, vykonaný ale aj ten zanedbaný - to všetko je sejba, • či o tom vieme, alebo nie, • či si to prajeme alebo nie.
• Mnohé veci robíme automaticky, podľa zabehaných vzorcov. • Treba ich podrobiť kritickému hodnoteniu: • Aká je to sejba? • Dobrá alebo zlá?
• Keď sa dostávame do nových, nevyskúšaných, neobvyklých situácií • a musíme sa rozhodnúť pre jedno z viacerých možných riešení, • mali by sme si položiť otázku: • Akou sejbou bude toto a toto rozhodnutie? • Aké dôsledky prinesie? • A to nielen bezprostredne, v blízkej či ďalšej budúcnosti, • ale hlavne: Aké stopy to zanechá na mojej bytosti? • Aké dôsledky to bude mať pre ľudí, ktorých sa moje rozhodnutia týkajú a ktoré ich zasahujú? • Všetko naše konanie a správanie malo by byť priebežne sprevádzané otázkou: Aká je to sejba?
• Úroda z tejto sejby prichádza v blízkej i ďalekej budúcnosti, • definitívna žatva bude vo večnosti. • To, ako sa správame, ako konáme dnes, v prítomnosti, ovplyvní našu bytosť v budúcnosti. • To, čo robíme, vidno alebo počuť síce aj navonok, • ale tým všetkým súčasne budujeme svoju vlastnú bytosť, • a to buď v dobrom alebo v zlom zmysle. • Ide o veľkú zodpovednosť, lebo tá úroda, tá žatva sa bude týkať nie iba nás samých, • ale, ako sme už naznačili, pocítia to aj naši blízki • a vôbec všetci, s ktorými budeme prichádzať do kontaktu. • Tá žatva vo večnosti je podľa prečítaných slov buď večný život alebo večné zahynutie. • Sú to jednoduché slová, • ale vec, ktorá je nimi vyjadrená, je najzávažnejšia, najrozhodujúcejšia záležitosť nášho bytia. • Nijaká vyššia, dôležitejšia záležitosť pre nás neexistuje.
• Sú ľudia, ktorí celú vec bagatelizujú. • Povedia si: Boh predsa nesleduje všetky moje činy, • alebo: Boh predsa nebude odvodzovať z toho všetkého následky. • Už v Biblii sa spomínajú príklady takýchto názorov a protest proti nim.
• V žalme 73. sa spomínajú zlí, hriešni ľudia, ktorí si nečestným spôsobom zadovážili bohatstvo • a ktorí pred výčitkami svedomia samých seba potešujú takto: • „Akože by vedel Boh? Či Najvyšší má vedomosť o tom?“
• V žalme 11. sa hovorí o bezbožnom človeku, ktorý vo svojej pýche trápi biedneho. • Rúha sa a pohŕda Hospodinom. • Čítame tam doslova tieto slová: • „Bezbožník vo svojej namyslenosti Ho nehľadá. • Všetky jeho myšlienky sú: Niet Boha!“ • „Húta si v srdci: Boh už zabudol; skrýva si tvár, nikdy to neuvidí.“ • V žalmoch a v iných biblických knihách nájdeme viac podobných výrokov.
• Proti takýmto sebaklamným myšlienkam a falošnému sebauspokojovaniu hovorí veľkolepý žalm 139., • že pred Pánom Bohom nemožno utiecť, že sa pred ním nik nemôže skryť, • lebo on pozná náš život do najposlednejších podrobností. • Doma by sme si tento múdry žalm mali celý pomaly prečítať • a zamyslieť sa nad ním.
• V žalme 94. sa spomínajú ľudia, ktorí sú pyšní, • ktorí chŕlia drzé reči a vystatujú sa páchaním neprávosti, • ktorí deptajú slabých, hrdúsia vdovy, cudzincov a vraždia siroty • a ktorí si zároveň hovoria: „Nevidí to Hospodin a nepozoruje Boh Jákobov.“ • Na ich adresu hovorí autor žalmu tieto pôsobivé slová: • „Majte rozum, vy hlúpi v ľude! Vy, blázni, kedy zmúdriete? • Či nepočuje Ten, ktorý vám vsadil ucho? • Či nevidí Ten, ktorý oko utvoril? • Či nekarhá Ten, ktorý trestá národy? • Či nevie Ten, ktorý vyučuje človeka? • Hospodin pozná ľudské myšlienky; sú len dych. • Blahoslavený je muž, ktorého Ty karháš, Hospodine, a zo zákona svojho vyučuješ, • aby si ho zabezpečil pred zlými časmi, kým bezbožnému nevykopú jamu.“
• Takéto ignorovanie Pána Boha je vlastne výsmech z neho. • Rovnako ako pred týmto postojom varujú žalmy, varuje pred ním aj apoštol v prečítaných slovách. • Vyjadruje to veľmi stručne a veľmi dôrazne: „Boh sa nedá vysmievať“. • Takýto výsmech z Pána prinesie veľmi zlú, pre príslušného človeka veľmi zlú úrodu a žatvu.
• Iný typ výsmechu z Pána Boha je pomyslieť si, • že Pán Boh sa uspokojí s našimi pobožnými slovami, • s pobožnými okázalými obradmi • a vonkajšou pompou a nádherou, • a že so skutočnou poslušnosťou voči Pánu Bohu to nemusíme brať až tak vážne. • V spisoch starozmluvných prorokov je tento typ zbožnosti kritizovaný veľmi ostrými, sarkastickými, ironickými, odsudzujúcimi slovami. • Mali by sme si ich niekedy vyhľadať a dať im na seba zapôsobiť. • Tie by nás priviedli k aktuálnym otázkam: • Koľko je kresťanov, ktorí sa z Pána Boha vysmievajú takýmto spôsobom! • Či nie sme neraz aj my v takom pokušení? • Kiežby nám v srdci neprestajne znelo: Boh sa nedá vysmievať. • Nechcem sa nikdy z neho vysmievať.
• Aké miesto však má v celej tejto veci dielo vykúpenia, ktoré vykonal Pán Ježiš Kristus? • Či ten prísny zákon „Čo človek rozsieva, to bude aj žať“ na jednej strane, • a posolstvo o vykúpení, odpustení na druhej strane – • či to nie je vo vzájomnom rozpore? • Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že tu ide o rozpor, • ale v skutočnosti ide tu o veľkú Božiu ponuku.
• Tým, že Pán Ježiš Kristus vykonal veľké dielo vykúpenia, • tým, že nám Pán Boh ponúka odpustenie, ospravedlnenie, • tým všetkým nám umožňuje urobiť celkom nový začiatok v tom rozsievaní.
• To rozsievanie telu, o ktorom sa v texte hovorí, to je život zo stanoviska sebectva, • keď človek chce žiť iba zo seba a keď chce žiť iba pre seba, • keď všetko jeho správanie a konanie je orientované sebeckým, egoistickým smerom.
• Tá druhá alternatíva, rozsievanie duchu, znamená predovšetkým prijať veľké vykupiteľské dielo Pána Ježiša Krista. • Znamená to s veľkou radosťou si uvedomiť: • Pán Boh mi odpúšťa, miluje ma, prijíma ma, akceptuje ma, • a tak mi umožňuje, aby sa v celkom novom zmysle uplatňovala pri mne tá zákonitosť: Čo človek rozsieva, to bude aj žať.
• Prvý akt toho nového rozsievania je prijatie zvesti o odpustení. • Kto prijme zvesť o odpustení, o ospravedlnení, ten bude žať z toho možnosť celkom nového života. • Kto sa vzdá svojho doterajšieho sebectva - chcieť žiť zo seba a chcieť žiť pre seba -, ten si pripravuje celkom novú žatvu. • Kto dovolí Duchu Svätému, aby ho v jeho vnútri celkom premenil na novú bytosť, ten rozsieva duchu. • Kto dovolí Duchu Svätému, aby v ňom prinášal každý deň ovocie Ducha, ten rozsieva duchu • Niekoľko veršov pred naším textom Pavel vymenúva, čo všetko je ovocie Ducha.
• Keby nebolo Pána Ježiša Krista, • keby nebolo jeho diela vykúpenia, • keby sme boli odkázaní iba na svoje sily, • na svoje mravné úsilie, • na svoje poznanie a mravnú disciplínu, • vtedy by bola strašnou zvesťou tá zákonitosť: Čo človek rozsieva, to bude aj žať.
• Len v nerozlučnej spojitosti s vykupiteľským dielom Pána Ježiša Krista, • len v spojitosti s neustálym pôsobením Ducha Svätého na naše srdce • môžu sa stať tieto slová radostnou zvesťou o celkom novej životnej možnosti.
• „Čo človek rozsieva, to bude aj žať“ – • v tom nám treba na jednej strane vidieť vážne varovanie, aby sme svoj život brali vážne, • aby sme si uvedomili, že každý jeden deň, ktorý prežívame, zanecháva následky pre našu budúcnosť. • Na druhej strane nám v tom treba vidieť zvesť celkom novej perspektívy, ktorú nám umožnil Pán Boh vo svojej milosti. • Tieto slová totiž hovoria, že i keby našu dobrú sejbu, dobré slová, dobré činy, ľudia neuznali, • tak predsa je rozhodujúce, že to Pán Boh vidí, že to on uzná • a že sa aj na takúto sejbu vo veľmi peknom, pozitívnom, optimistickom zmysle vzťahujú slová: • „Čo človek rozsieva, to bude aj žať“. • Túto veľkú možnosť by sme mali prijať, plne si ju osvojiť • a žiť tak, aby každý jeden náš deň bol dobrou sejbou, ktorá prinesie dobrú úrodu pre časnosť i večnosť.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.