Nedeľa Sv. Trojice, Rímskym 11, 33, 1. Jánov 4, 7 - 8
„Ó, hlbokosť bohatstva, múdrosti a známosti Božej! Aké nevyspytateľné sú Jeho súdy a nepochopiteľné cesty Jeho.“ (Rímskym 11,33)
„Milovaní, milujme sa, pretože láska je z Boha, a každý, kto miluje, z Boha sa narodil a pozná Boha. Kto nemiluje, nepoznal Boha, pretože Boh je láska“. (1. Jánov 4,7-8)
Milí bratia a milé sestry!
Vyznávame jedného Boha v Trojici. Nejeden človek môže namietať: No a čo? Ako sa ma môže týkať to, či je Boh jeden v jednej osobe (ako veria židia i mohamedáni) alebo jeden v troch osobách (čo je učenie kresťanov)? Načo takéto úvahy? Zrejme väčšina súčasných ľudí by o týchto veciach odmietla uvažovať ako o nezaujímavých a najmä nepraktických. Dnes máme tendenciu zaujímať sa iba o to, čo je užitočné. Znetrpezlivieme, ak sa nám čosi javí „iba“ pravdivé. – Keď sa nám niečo vidí iba ako teória.
Jeden z našich milých a vážených učiteľov na Evanjelickej bohosloveckej fakulte nám hovoril: „Dobrá teória je niečo veľmi praktické.“ A to platí aj o kresťanskom učení o trojjedinom Bohu. – O tom, že vyznávame jedného Boha v troch osobách.
Za učením o Svätej Trojici nie je potreba rozkošatiť kresťanské učenie o Bohu – aby kresťanstvo, v porovnaní s inými náboženstvami, vyzeralo veľkolepejšie. Za učením o Svätej Trojici je dôraz, že Pán Boh nie je izolovaná bytosť, ale má bohatý vnútorný život. Trojičné učenie chce podčiarknuť, že Boh nás pozýva k účasti na bohatstve svojho vnútorného života. Učenie o Trojici nám Pán Boh nedal len pre naše rozumové – intelektuálne potešenie, ale preto, aby významným spôsobom usmerňovalo náš život. Praktické kresťanstvo má totiž veľa čo do činenia so správnou biblickou predstavou o Bohu. Mať dobrú teóriu, je veľmi praktická záležitosť.
Jedna nedeľná kázeň je príliš krátka na to, aby sme v nej mohli obsiahnuť celú šírku praktických dôsledkov učenia o Svätej Trojici. Keď máme hovoriť o trojjedinom Bohu, o veľkom Božom živote, budeme vždy znovu poznávať, aké je naše premýšľanie úbohé a všetky naše ľudské slová slabé, aby sme vystihli Boha. To mal na mysli aj apoštol Pavel, keď v Liste Rímskym kresťanom napísal: „Ó, hlbokosť bohatstva, múdrosti a známosti Božej! Aké nevyspytateľné sú Jeho súdy a nepochopiteľné cesty Jeho“ (R 11,33).
V čom sú Božie súdy nevyspytateľné a Božie cesty nepochopiteľné? Predovšetkým v tom, že Boh je láska. Boh, to nie je život samotára, ktorý by zostával vo svojej izolovanosti, ale naopak, (keď použijeme obraz) Boh je bezodné more lásky dobroty a krásy. Zhrnuté do jednej vety: Boh je láska. – Skutočná láska, ktorá nie je sústredená na seba, ale môže sa rozvíjať len vo vzťahu k druhému. Láska, to je zdieľanie sa, dávanie seba samého, prijímanie druhého. Pripomeňme si vari najznámejší verš z Biblie, ktorý má toto Božie zdieľanie sa v samom centre: „Tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každým kto verí v Neho“ (J 3,16).
Boh Otec nebol nikdy sám. Nikdy Mu nechýbal niekto, koho by miloval, lebo od počiatku mal spoločenstvo so Synom i Duchom Svätým. Nepotreboval teda stvoriť svet – nás ľudí, aby si zabezpečil „odbyt“ pre svoju lásku. Ak sa rozhodol stvoriť svet, dať nám život, tak preto, lebo chcel rozšíriť okruh svojho bytia, spoločenstva a lásky aj na nás. Čo praktické z toho vyplýva?
Aj my sme stvorení pre spoločenstvo, ako tí, ktorí boli stvorení na obraz Boží (1M 1,26-27 – nie vonkajšou podobou, ale vnútorným charakterom). Keď Boh je stále sa dávajúca láska, ak máme žiť ako Boží obraz – skutočne ľudsky (J 19,5b), nie je možné chcieť sa stiahnuť ako slimák do svojej ulity a žiť si sám pre seba. Ako nositelia Božieho obrazu sme stvorení pre spolubytie. Keďže v Bohu – Božej Trojici je život vzájomnej lásky, spoločenstva, zdieľania sa, má to platiť aj o nás a pre nás. Zdieľanie lásky s inými nebude znamenať ochudobnenie. Priblížme si to na príklade pekného, funkčného manželstva: Hoci jeden z partnerov je muž a druhý žena a jestvujú nezanedbateľné rozdiely v ich minulosti, skúsenostiach, prístupoch i mnohých iných veciach, predsa, keď dvaja žijú ako jedno telo, keď sa zdieľajú o radosti, starosti, vzťahy, skúsenosti, vnútorné prežívanie i majetok, neznamená to ochudobnenie. Práve naopak!
Učenie o Svätej Trojici má praktický dôsledok: Keď vstúpiš do života vzájomnej lásky a služby, nie je to ochudobnením, ale nesmiernym obohatením. Vidíme to na Pánovi Ježišovi Kristovi. Mal bohatý vnútorný život, hoci s krížom. No ku Kristovmu bohatému vnútornému životu i k Jeho krížu sa Pán Boh priznal tým, že Ježiša vzkriesil z mŕtvych. – Keď Ho oslávil a dal Mu všetku moc na zemi i na nebi (por. Mt 28,18). Nebo nie je samotka pre Boha, pre bytosť síce vznešenú, no izolovanú. Biblia nebo opisuje ako mesto Božie (por. Zjav 21,9nn). – Mesto, ktoré nie je pusté. Ako kresťania teda nemáme právo žiť medzi ľuďmi oddelení, v ľahostajnosti ponorení len do vlastného súkromia. Sme povolaní vnášať do sveta, v ktorom žijeme, to Božie – byť soľou zeme a svetlom sveta (Mt 5,13-16). Sme povolaní hľadať dobro pre všetkých – to robí trojjediný Boh a to sa má stávať i naším cieľom (por. Jer 29,7).
Ján Zlatoústy povedal: „Neverím, že človek môže byť spasený, ak sa neusiluje o spásu svojich blížnych.“ – To je veľmi praktické. Trojjediný Pán Boh sa chce rozdávať – zdieľať o to najlepšie a my Ho v tomto máme nasledovať.
Amen.
Pramene:
Donald Macleod: Svätá Trojica v Písme, v histórii cirkvi a jej odraz vo vzťahoch medzi ľuďmi (vyd. PORTA LIBRI, Bratislava 2001); tiež s použitím myšlienok Miroslava Heryána a Miloslava Mášu.
Martin Šefranko
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
