12. nedeľa po Sv. Trojici, Evanjelium podľa Marka 8,36
„Veď čo prospeje človeku, keby získal aj celý svet, a stratil by život?“ (Evanjelium podľa Marka 8,36)
Milí bratia a milé sestry!
Potreba istoty – túžba po istote v našom svete rastie. Aj keď si asi nemyslíme, že sme cennejší, že máme väčšiu hodnotu ako naši starí či prastarí rodičia, podľa toho, koľko vydáme na poistenie, to tak vyzerá.
Naše prababičky nepoznali ani len zdravotné poistenie – pre nás celkom samozrejmé a základné. My si ho statočne platíme a k tomu veľká časť z nás tiež zákonné poistenie – tzv. povinné ručenie za auto. Hoci nie sme cennejší ako naši predkovia, spravidla vlastníme veci väčšej materiálnej hodnoty – viac hmotných statkov. A tak popri spomínaných povinných poisteniach si, podľa veľkosti našej túžby po istote, viacerí platia aj iné – dobrovoľné poistenie. Či už havarijnú poistku auta, poistenie životné, úrazové, proti trvalým následkom, poistenie pri ceste do zahraničia, doplnkové dôchodkové poistenie, poistenie majetku proti krádeži, proti živelným pohromám ... a zoznam by mohol ešte dlho pokračovať.
Zvlášť situácia na východe Slovenska, kde vyčíňali ničivé povodne a spôsobili enormné škody nás presviedča, že na poistení – prinajmenšom na tom proti živelným pohromám – nehodno šetriť. Súcitíme s každým, koho príbytok je po povodniach v rozsiahlej miere poškodený. No nesmierne ťažké obdobie zažívajú najmä tí, ktorí svoje domy nemali poistené proti živlu. Áno, na poistení nehodno šetriť. Po povodniach si zrejme nejeden z tých, ktorí dosiaľ svoj majetok nemali poistený – dá poistiť svoje hmotné statky.
Je tu však aj iná otázka: Ako to vyzerá s poistením našich vnútorných hodnôt? Ako to vyzerá s poistením našej duše? Parafrázujúc biblický text: Čo prospeje človeku, keby bol poistený proti všetkému – proti všetkým rizikám, ale stratil by istotu večného života?
Potrebujeme istotu, že nám patrí Kristova láska - istotu, ktorá nás v tomto komplikovanom svete udrží aj keby prišla akákoľvek veľká povodeň. Potrebujeme istotu, ktorá nás v tomto komplikovanom svete udrží aj keby skrachovali najlepšie poisťovne. Potrebujeme istotu, ktorá nás v tomto komplikovanom svete udrží a prenesie až do večnosti. Tá istota je v Ježišovi Kristovi, v Jeho láske - ako ju spoznávame v cirkvi.
Každopádne bolo by nesmiernym nedorozumením chápať vonkajšie členstvo v cirkvi ako poistku. Žiaľ, sú ľudia, ktorí to takto ponímajú. Jediné, čím sa v cirkvi angažujú je, že si uhradia ročný cirkevný príspevok v presvedčení: Teraz mi nemožno odoprieť cirkevný pohreb. Takéto chápanie zamieňa cirkev za spoľahlivé pohrebné služby a to by, vari všetci uznáme, bolo veľké nedorozumenie.
O čo má ísť, čomu máme porozumieť je, že tvoj – môj život má pred Bohom hodnotu. Hodnotu obmedzenú nie iba na 80 či 99 rokov, ale že je tak vzácny, že Pán Ježiš Kristus svojou smrťou na kríži uzavrel pre mňa – pre teba životnú poistku. Každý z nás má pre Boha hodnotu celého Krista, nie menšiu. (S. Kettling) Ježiš zaplatil pre nás – v náš prospech – vysoké poistné, lepšie povedané odškodné za naše previnenia i zanedbania. Za to, v čom sme neobstáli, platil Kristus svojím nevinným životom. To nám pripomína i dnešná Večera Pánova.
Pýtajme sa, aké dôsledky to má pre náš život, aké postoje z toho vyvodím?
Dôsledkom – tým, čo od nás aj Pán Ježiš očakáva, je dôvera k Nemu, živá – poslušná viera Jeho slovu. Zaznieva nám z Biblie – predovšetkým tu, v spoločenstve cirkvi. Preto keď sme pozvaní prísť do kostola, na biblickú hodinu, mladší na mládež, dorast, naše deti na besiedku, nechcime za tým vidieť, že nám chce ktosi organizovať čas – určovať, kedy máme čo robiť, obmedzovať nás. Keď sme pozvaní do spoločenstva cirkvi, nechcime za tým vidieť iné ako hlavný cieľ: počuť Božie slovo a prijať ho – veď „viera je z počúvania a počúvanie skrze slovo Kristovo“ (R 10,17). To znamená, že ak človek pravdivo verí – ak ktokoľvek z nás úprimne verí v Krista, je to preto, že počul a prijal Božie slovo. A ak ho naozaj prijal, bude hľadať spoločenstvo, v ktorom sa môže o svoje radosti i starosti deliť, spoločenstvo, kde môže činmi praktickej lásky navonok potvrdiť, čomu vnútorne verí. Toto má v živote zmysel. Tomuto je hodno žiť. „Veď čo prospeje človeku, keby získal aj celý svet, a stratil by život?“ (Mk 8,36); alebo podľa iných prekladov: Veď čo prospeje človeku, keby získal aj celý svet „a stratí svoju dušu“, „a pravý život premárni?“
Čo prospeje človeku, keby bol poistený proti všetkým rizikám, ale stratil by istotu večného života – stratil by večný život?
Potrebujeme istotu, ktorá nás v tomto komplikovanom svete udrží aj keby sa udialo čokoľvek, istotu, ktorá nás prenesie až do večnosti. Ona je v Ježišovi Kristovi, v Jeho láske – ako o tom píše apoštol Pavel v Liste Rímskym (8,35.38-39): „Kto nás odlúči od lásky Kristovej? Súženie alebo úzkosť, prenasledovanie alebo hlad, nahota, nebezpečenstvo alebo meč? Lebo som presvedčený, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, ani vysokosť, ani hlbokosť, ani nijaké iné stvorenstvá nebudú nás môcť odlúčiť od lásky Božej, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.“ To sa smie a má stať pre nás živým aj pri dnešnom prijímaní Večere Pánovej.
Keď vieme o tejto istote, keď ju z Božej strany máme zaručenú, vyvoďme z toho dôsledky pre svoj život. – Nech je teda Pán Ježiš Kristus, živá dôvera Jeho slovu, pre nás tým najdôležitejším poistením.
Amen.
Literatúra: dvojmesačník: Mitarbeiterhilfe (CVJM) č. 2/1997 März-April, Téma: Sicherheit.
Siegfried Kettling: Kto si, Adam? (vydal: Tranosscius, Liptovský Mikuláš 2008).
Martin Šefranko
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
