V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk, www.facebook.com/ecavdubravka/)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk, www.facebook.com/ecavlegionarska/)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

12. nedeľa po Sv. Trojici, Žalm 8

Ó Hospodine, Pane náš, aké je slávne tvoje meno na celej zemi! • Velebu svoju rozprestrel si nad nebesá. • Z úst detí a tých, čo sú pri prsiach, si pevnosť založil proti svojim protivníkom, aby si umlčal nepriateľa i pomstiteľa. • Keď hľadím na tvoje nebesá, na dielo tvojich prstov, na mesiac a hviezdy, ktoré si upevnil: • (pýtam sa:) Čo je človek, že naň pamätáš? • A čo syn človečí, že sa ho ujímaš? • O niečo menším si ho urobil od božských bytostí, • slávou a dôstojnosťou si ho ovenčil. • Urobil si ho pánom nad dielom svojich rúk, • položil si mu všetko pod nohy: • Všetky ovce i voly, aj poľnú zver, • nebeské vtáctvo, morské ryby, i to, čo chodí morskými cestami. • Ó Hospodine, Pane náš, aké je slávne tvoje meno na celej zemi! (Žalm 8)

• Tento žalm je formulovaný ako modlitba. • V celom žalme je oslovený Hospodin, jemu sa autor žalmu prihovára. • Nie aby Hospodina informoval o tom, čo všetko sa nachádza vo vesmíre a v prírode na Zemi, • veď on, Hospodin, je toho pôvodcom. • On naše informácie nepotrebuje, veď on vie všetko. • Autor žalmu sa modlí, aby vyjadril to, čím je naplnené a preplnené jeho vnútro. • Aj náš obdiv stvoreného sveta by mal pravidelne vyústiť do oslavnej modlitby, do chválospevu.
• Autor žalmu bol naplnený úžasom, keď pozeral na hviezdnu oblohu. • Tento pohľad inšpiroval nášho Jána Kollára, • ktorý napísal krásnu pieseň „Bože, pod tvým slávným nebem stojím, vida tisíc světů nade mnou...“ • Pri pozornom čítaní piesne zistíme, že inšpiráciou mu bol aj náš 8. žalm.
• Nás dnes musí tento pohľad napĺňať úžasom nekonečne väčším. • Astronómia nám otvára oči pre poznanie miliónov a miliónov galaxií, • pre obrovské vzdialenosti, ktoré vieme pomenovať, ale nevieme si ich predstaviť. • Na jednej webovej stránke sa každý deň objaví ďalšia snímka z hlbín vesmíru, • a každá spôsobuje novú fascináciu.
• Vzrušuje nás, že vieme síce, ako vesmír vyzeral v minulosti, • pred tisícami a miliónmi rokov, • ale v dôsledku bariéry priestoru a času nemáme – okrem hypotéz – prístup k poznaniu toho, ako vyzerá dnes. • Naplnení sme údivom, že sa pohyb nebeských telies dá vyjadriť fyzikálnymi a matematickými zákonitosťami • a dokonca dopredu vypočítať. • Vo vyratúvaní zázrakov vesmíru a našej prírody by sme mohli pokračovať, dokedy len chceme, • a nikdy by sme neskončili, • lebo ich je toľko! • Hranice toho všetkého sú v nedohľadne – ba či vôbec jestvujú?
• Autor nášho žalmu neostáva stáť iba pri konštatovaní všetkého, čo ho napĺňa takým úžasom, • ale robí ďalší dôležitý, nevyhnutný myšlienkový krok. • Nevzpiera sa otázke, ktorá by spontánne mala napadnúť každej mysliacej bytosti: • Kto je autorom toho všetkého?
• Každý technický produkt tu na našej Zemi má svojho vynálezcu, dizajnéra, konštruktéra, tvorcu. • Každá kniha má svojho autora. • A autori a vynálezcovia veľmi žiarlivo strážia svoje autorstvo. • A vari to, čo je nekonečne zložitejšie, by sme mali odvodiť zo slepej náhody? • A nepoložiť si základnú otázku: Kto je Tvorcom toho?
• Pre autora žalmu je táto otázka taká samozrejmá, že o nej niet čo diskutovať. • Vie predsa – čo by aj pre každého dnes malo byť samozrejmosťou –, • že niekto musel najprv vymyslieť, vytvoriť koncepciu vesmíru • a nášho maličkého a súčasne nekonečne komplikovaného sveta, • a potom tie myšlienky realizovať • a i naďalej všetko držať v chode. • Pozerá na to všetko otvorenými, vnímavými očami. • Jeho pohľad nezastane pri stvorených veciach, • ale cez úžas nad nimi preniká k Tvorcovi.
• Dnes je ťažšie neveriť v Boha Stvoriteľa ako bolo pred storočiami. • Lebo prírodovedci nám o vesmíre a prírode odhaľujú stále nové veci. • Médiá, papierové aj elektronické robia záslužnú činnosť, že nás s tým oboznamujú. • Čím viac vecí objavuje a poznáva veda z prírody a vesmíru, • čím viac poznatkov o štruktúre hmoty vynáša na svetlo, • čím viac komplikovanej účelnosti objavuje v genetike, • tým väčšiu múdrosť Tvorcu nás to núti predpokladať. • A čím viac poznania ľudstvo takto získa, • tým ťažšie bude unikať pred vierou, • že to všetko musí mať vysoko inteligentného, jedinečne inteligentného Tvorcu.
• „Ó Hospodine, Pane náš, aké je slávne tvoje meno na celej zemi!“ • To sú prvé slová, ktoré mu autor žalmu adresuje. • Nejde len o to všetko, čo on tak múdro stvoril • a čo my ľudia iba tápavo poznávame. • Ide naozaj aj o jeho meno. • Mojžišovi sa predstavil slovami: „Som, ktorý som“, • to znamená: Som ten, ktorému prislúcha pôvodné, originálne, od ničoho a nikoho neodvodené bytie. • Nič z toho, čo je vo vesmíre a v našom svete na planéte Zem, • nemá svoju existenciu samo od seba. • Všetko má odvodenú, darovanú existenciu, • všetko je závislé od toho, ktorý má vznešené, jedinečné meno: • Som, ktorý som.
• Všetko, čo je, je totálne závislé od neho. • Len on sám nie je závislý od nikoho a od ničoho. • Slovo „origo“ znamená „počiatok“, „prvopočiatok“. • Od toho je odvodené slovo „originálny“. • V najprísnejšom zmysle slova len o ňom, o Hospodinovi, Stvoriteľovi, Najvyššom je primerané používať slovo „originálny“, • lebo len v ňom, a v nikom inom, je počiatok všetkého.
• Obdiv hviezdnatej oblohy je v žalme pozadím jednej závažnej otázky, ktorá sa týka každého • a ktorá je v žalme jasne a neprepočuteľne vyslovená. • Je to otázka: „Čo je človek?“ • Naozaj sa treba takto pýtať? • Či o človeku nevieme už dosť? • Človek je predsa preskúmaný a stále skúmaný z rozličných strán. • Zaoberá sa ním biológia, anatómia, fyziológia, genetika, psychológia, sociológia ... • Tieto vedné oblasti zhromaždili o človeku ohromné množstvo poznatkov. • S úctou pozeráme na tú ohromnú stále pokračujúcu bádateľskú prácu a na jej výsledky.
• Ale je tým ohromným kvantom poznatkov o človeku daná uspokojivá odpoveď na otázku: Čo je človek? • na otázku každého z nás: Kto som ja? • Okrem tých špecifických poznatkov sa nám natískajú otázky celkového, globálneho rázu: • Ako to, že som sa ja objavil na tomto svete? • Je to náhoda, alebo chcel niekto, aby som bol? • Vedia o mojej existencii len ľudia z okruhu mojich blízkych a známych, • ktorých počet môže byť menší alebo väčší, ale predsa obmedzený? • Niektorí z nich majú radosť z mojej existencie, iným som ľahostajný, iní by boli radšej, keby ma nebolo. • Aj tí, čo ma majú radi, sú pominuteľní, a okrem toho láska a náklonnosť mnohých z nich je veľmi krehká. • Vedia o mojej existencii iba títo ľudia alebo vie o nej aj niekto, kto nie krehký a pominuteľný?
• Má moja existencia vôbec nejaký zmysel? • Raz zomriem, a to bude absolútny koniec? • Raz zomriem a potom začnú pomaly vädnúť a miznúť spomienky na mňa, až sa celkom stratia. • Má za týchto okolností vôbec zmysel môj život? • moja práca? • moje úspechy a moje neúspechy? • moje radosti a moje žalosti? • a všetko ostatné, čo je obsahom môjho života? • Toto je zopár otázok, ktoré sú obsahom tej hlavnej otázky: Čo je človek?
• Odborné otázky o človeku si kladú predovšetkým odborní a vedeckí pracovníci. • Ale tie existenciálne otázky, z ktorých niekoľko sme práve vymenovali, • sú otázkami, ktoré sa bytostne týkajú každého človeka. • Kladú si ich naozaj všetci? • Je mnoho ľudí, ktorí sa obmedzujú na podštandardnú, bezmyšlienkovitú existenciu. • Keď hovoríme o podštandardnej existencii, nemáme na mysli nedostatok konzumných hodnôt, • naopak, môže to byť život v konzumnom nadbytku a luxuse. • Podštandardnou robí takú existenciu práve neprítomnosť uvedených existenciálnych otázok. • Takýchto ľudí spomenuté otázky netrápia, neznepokojujú ich, sú im cudzie. • Bude znieť nezdvorilo, keď povieme, že takíto ľudia sú neprebudení. • Ale je to pravda, ktorá sa nedá odškriepiť.
• Autor nášho žalmu nežije podštandardne. • Naopak, s prebudeným, citlivým vedomím si kladie otázku: Čo je človek? • Má na ňu odpoveď, nie vymyslenú, ale darovanú. • Má na ňu odpoveď najvyššieho rangu. • Nič vyššie o človeku nemôže byť vyrieknuté! • „Ó Hospodine, Pane náš, aké je slávne tvoje meno na celej zemi! • Velebu svoju rozprestrel si nad nebesá. ... • Keď hľadím na tvoje nebesá, na dielo tvojich prstov, na mesiac a hviezdy, ktoré si upevnil: • pýtam sa: Čo je človek, že naň pamätáš? • A čo syn človečí, že sa ho ujímaš?“
• Zastaňme, sústreďme sa, dajme sa osloviť tým, čo je tu vyrieknuté. • Ten, ktorému patrí originálne bytie, ktorý je počiatok všetkého, čo jestvuje, • ten, ktorý je tvorcom nekonečného – aspoň pre naše vnímanie nekonečného – vesmíru, • ten pamätá na človeka a ujíma sa ho. • Nie sme zabudnutí, hoci zaujímame iba nepatrnú čiastočku priestoru a času. • Všetko, čo máme, máme od neho. • On nás uznáva, on nás akceptuje. • On je tvorcom koncepcie ľudského života. • On otvára pred nami perspektívu večnosti za hranicou smrti. • V jeho srdci má zmysel aj to, čo nám samým v našom živote pripadá ako nezmyselné. • Bez vedomia o ňom a bez vedomého vzťahu k nemu je život človeka nedokončené torzo, zlomok, fragment. • Až s jasným, vedomým, neprestajným aktívnym vzťahom k nemu môžeme duchovne rásť a dozrievať. • Bez neho človek nikdy nedozrie.
• Autor žalmu ešte nevedel o vrcholnom akte Božieho záujmu o ľudské bytosti. • Storočia po vzniku tohto žalmu žil a pôsobil na zemi Boží Syn Ježiš Kristus. • Pri pohľade na jeho život a pôsobenie, smrť a vzkriesenie • ešte s väčším úžasom, dojatím a vďačnosťou opakujeme žalmistove slová: • „Čo je človek, že naň pamätáš? • A čo syn človečí, že sa ho ujímaš?“ • Raz, keď Ježiš vstúpil do chrámu v Jeruzaleme, boli tam deti, ktoré volali na jeho oslavu: „Hosana Synovi Dávidovmu!“ • Keď veľkňazi a zákonnící Ježišovi vyčítali, že túto oslavu prijíma, odpovedal im naším žalmom: • „Či ste nikdy nečítali: Z úst nemluvniatok a kojencov pripravil si si chválu?“
• Autor žalmu si všíma celkom osobitné, jedinečné postavenie človeka v prírode. • Poukazuje na jeho dôstojnosť a panujúce, dominantné postavenie: • „O niečo menším si ho urobil od božských bytostí, • slávou a dôstojnosťou si ho ovenčil. • Urobil si ho pánom nad dielom svojich rúk, • položil si mu všetko pod nohy: • Všetky ovce i voly, aj poľnú zver, • nebeské vtáctvo, morské ryby, i to, čo chodí morskými cestami.“
• S vládou nad prírodou dostáva človek aj veľkú zodpovednosť. • Zvládol človek túto vládu, zvládol túto zodpovednosť? • Odpoveď je, žiaľ, veľmi, veľmi smutná. • Aké obrovské množstvo surovín z Božej prírody • a koľko skrytých, nukleárnych síl zneužil človek na hrozné, ničivé zbrane! • Stačí si pripomenúť druhú svetovú vojnu, Hirošimu, Nagasaki ako varovné memento. • A akých hrozných ekologických hriechov sa ľudstvo dopúšťa! • Nepripravujeme si tak vlastnú skazu?
• To by bolo v krikľavom rozpore s optimistickou atmosférou ôsmeho žalmu. • I keď nedokážeme zmeniť situáciu v globálnych rozmeroch, • môžeme si ako jednotlivci a malé spoločenstvá osvojiť posolstvo tohto žalmu. • Aj začiatok aj zakončenie žalmu nás vyzýva k oslave Hospodina: • „Ó Hospodine, Pane náš, aké je slávne tvoje meno na celej zemi!“ • Istotu svojho života môžeme budovať na tom, že sme Pánom Bohom stvorení a akceptovaní. • Môžeme prijať životnú istotu, ktorú nám dáva celé dielo Pána Ježiša Krista. • Máme možnosť žiť tak, aby sme neponižovali Bohom darovanú dôstojnosť ani našu vlastnú ani dôstojnosť druhých. • Rozmýšľať, v čom všetkom by sme mohli prispieť k ekologickejšiemu spôsobu života. • Oslava Pána Boha, neprestajný kontakt s jeho slovom – to môže dať zmysel a zrelosť aj nášmu životu.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.