V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

Ján 11, 17 - 27

Keď Ježiš prišiel, našiel ho už štvrtý deň ležať v hrobe. • Betánia bola blízko Jeruzalema, asi na pätnásť honov. • Mnohí zo Židov prišli k Marte a Márii potešovať ich (v zármutku) nad bratom. • Keď Marta počula, že Ježiš prichádza, šla Mu naproti, Mária však sedela doma. • I povedala Marta Ježišovi: Pane, keby si bol býval tu, nebol by mi brat umrel. • Ale aj teraz viem, že čokoľvek by si prosil od Boha, dá Ti Boh. • Povedal jej Ježiš: Tvoj brat vstane z mŕtvych. • Marta mu odpovedala: Viem, že vstane pri vzkriesení v posledný deň. • Riekol jej Ježiš: Ja som vzkriesenie a život - kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie, • a nik neumrie naveky, kto žije a verí vo mňa. • Či veríš tomu? • Povedala Mu: Áno, Pane, ja som uverila, že Ty si Kristus, Syn Boží, ktorý mal prísť na svet. (Ján 11, 17 - 27)

• Keď čítame životopisy rozličných osobností, dôležité je nielen zapamätať si významné dáta a udalosti z ich života – na mnoho z toho tak či tak zabudneme, • ale dôležité je predovšetkým všimnúť si pozoruhodné postoje, rozhodnutia, reagovania, správanie týchto ľudí. • Nemusíme poznať celý priebeh života ľudí, o ktorých čítame – neraz stačí všimnúť si určité výseky z ich životného príbehu. • Užitočné je najmä všímať si, ako sa títo ľudia zachovali v ťažkých, kritických, krízových situáciách. • Ak sú to pekné príklady a vzory, čitateľ si nevdojak pomyslí: Aj ja by som sa v podobnej situácii mohol zachovať podobným spôsobom. • Takto sa môžeme učiť zo životopisov a čítať ich s veľkým praktickým úžitkom. • V nejednom prípade to môže byť opravdivá pomoc pre život, • ba neraz nás to môže priviesť aj k závažným zmenám životného smeru.
• Takýmto spôsobom si možno čítať životopisy veľkých kresťanských osobností, • teda ľudí, ktorých životné dielo a životné spôsoby boli ovplyvňované a formované vierou v Pána Boha, • životným vzorom a celým dielom Ježiša Krista. • Predovšetkým v Biblii by sme mali hľadať a nachádzať ľudí, zo života ktorých sa môžeme mnoho naučiť. • Osobitne treba zdôrazniť, že na prvom miesto v tomto ohľade stojí Pán Ježiš Kristus ako najdokonalejší vzor formovania vlastného života. • Ale pozoruhodné sú aj životné príbehy ľudí, ktorí boli ovplyvňovaní a formovaní bezprostrednou blízkosťou Ježiša Krista a vierou v neho. • Dnes sme si prečítali časť 11. kapitoly Evanjelia podľa Jána, v ktorej sa hovorí o chorobe, smrti a vzkriesení Lazára z Betánie a o jeho dvoch sestrách Márii a Marte. • Vo vybranom odseku sa hovorí najmä o Marte. • Budeme uvažovať o ňom s otázkou, čo postoj Marty môže povedať nám, ako nám môže pomôcť.
• Momentálna situácia Márie a Marty sa dá opísať veľmi rýchlo: zomrel im brat Lazár. • Ich smútok netreba ani podrobne opisovať, lebo ho poznáme z podobných situácií, v ktorých sme sa sami nachádzali alebo nachádzame. • Smútok v takýchto situáciách prežívame vo svojom citovom svete, • ale o smútku sa dá aj uvažovať so snahou niečo z neho si vysvetliť. • Blízky človek, či už blízky príbuzný alebo z iných dôvodov blízky, zaujíma pevné a veľké miesto v našom srdci; • v určitom zmysle sa dá povedať, že je časťou našej bytosti. • Keď od nás odíde, keď odíde v tom definitívnom zmysle, ako je to pri smrti, • cítime naraz veľkú, bolestnú prázdnotu. • Skoro je to tak, akoby od nás, či priamo z nás odchádzal niekto, kto bol za dlhý čas súčasťou našej bytosti. • To vysvetľuje dostatočným spôsobom vznik veľkého smútku. • Veľký smútok a bolesť pri rozlúčke je nepriamym svedectvom pekného vzťahu, ktorý tu jestvoval, • svedectvom o tom, čo ten človek pre nás znamenal. • Niekedy sa zdá, že si to v plnom rozsahu uvedomujeme až vtedy, keď ho strácame.
• Skúsenosť ukazuje, že smútok v takýchto prípadoch prichádza v nových a nových vlnách: • na nejaký čas na smútok pozabudneme a potom si stratu s novou bolesťou uvedomujeme znova. • Často to býva tak, že vstup do nového dňa je sprevádzaný novým pocitom bolesti, smútku. • Človek by si na nejaký čas, chcel oddýchnuť od smútku, ale nedá sa to. • Niekedy sa človek cíti dohnaný až na hranice zúfalstva.
• Neraz sa potešujeme tým, že čas všetko zahojí, že postupom času sa aj smútok zmierni – • a je to naozaj tak, a sme vďační Pánu Bohu, že postupujúci čas má takýto utišujúci účinok. • Alebo si sľubujeme: „Navždy budeš žiť v našich spomienkach.“ • Je to pekné predsavzatie, ale cítime dobre, že to nie je skutočné, radikálne, ku koreňom idúce riešenie. • Je mnoho ľudí, ktorí sa pri hľadaní riešenia problému smútku ďalej nedostanú. • Ale evanjelium Pán Ježiša Krista nás pozýva k inému, zásadnejšiemu riešeniu. • Sme ochotní podľa príkladu Marty si ho skutočne osvojiť?
• Smútok je znásobený samotou. • Človek cíti potrebu zdôveriť sa, podeliť sa aj s veľkým šťastím aj s veľkým smútkom. • Je dobre, ak máme niekoho, kto je ochotný s porozumením, láskou, účasťou nás vypočuť a povedať aj pár potešujúcich slov. • Ale môže sa stať, že človek nemá nikoho, komu by sa mohol s veľkým smútkom zdôveriť. • Chorý pri Betezde – Evanjelium podľa Jána 5. kapitola – povedal Ježišovi: Pane, nemám človeka... • Ale ani v takom prípade nie sme odsúdení na samotu. • Pán Ježiš prekonal samotu, opustenosť toho chorého v Betezde. • Prvá vec, ktorú robia Mária a Marta, keď im ochorel brat Lazár, je, že posielajú po Pána Ježiša. • Keď nás postihne smútok a rozlúčky, treba nám čím skôr v modlitbe poprosiť Ježiša Krista, aby bol pri nás, • a to aj vtedy, keď máme pri sebe blízkych ľudí. • Lebo čo nám On v tejto situácii môže dať, nemôže nám dať nikto z ľudí. • V modlitbe mu môžeme predostrieť celý svoj zármutok. • Zakaždým, keď sa objaví nová vlna smútku, môžeme sa ponoriť znova do modlitby. • V modlitbe otvárame, sprístupňujeme svoje srdce, aby On konal na ňom dielo uzdravenia. • Táto veta sa nedá dokázať teoretickým argumentovaním, ale len praktickou skúsenosťou. • Pán Ježiš Kristus nás môže postupne previesť od búrky smútku k tichému, pevnému pokoju. • Toto je veľká ponuka pre každého zarmúteného, aby vyskúšal túto cestu.
• Pomoc Pána Ježiša spočíva nielen v tom, že On vie účinnejšie pôsobiť na ľudské srdcia. • Jeho pomoc má nielen psychologické pozadie, • ale predovšetkým reálne, skutočné pozadie. • Týmto pozadím je jedinečná skutočnosť, ktorá platí iba o Ňom: • On, Ježiš Kristus, je víťaz nad smrťou. • On zomrel bolestnou smrťou • a bol vzkriesený k novému životu • a povedal že práve toto je cesta aj pre tých, ktorí vierou spoja s Ním svoj život. • Kto sa oddá do jeho rúk, toho ani smrť z jeho rúk nevytrhne. • Keď vzkriesený Pán pozdravil učeníkov slovami „Pokoj vám!“, • bolo v tom pozdrave vyjadrené posolstvo o víťazstve života nad smrťou. • Keď apoštol Pavel hovorí o Kristovom víťazstve, vedie ho to spontánne k radostnému, triumfálnemu zvolaniu: „Kde je, ó peklo, tvoje víťazstvo, kde je, ó smrť, osteň tvoj?!“ • Nikto z ľudí nie je víťazom nad smrťou, • Kristovo víťazstvo nad smrťou je jedinečné. • Preto iba On je kompetentný priniesť opravdivú pomoc a potešenie tým, čo sú zasiahnutí bolesťou z rozlúčky. • Objektívna stránka Kristovho víťazstva nad smrťou je v 11. kapitole vyjadrená vzkriesením Lazára. • V evanjeliách sa hovorí len o troch vzkrieseniach: Jajrova dcéra, mládenec v Naime, Lazár. • To neboli ešte vzkriesenia k večnému životu, ale boli to návraty do tohto života. • Ale aj tak majú veľký zmysel: • Ukazujú, aká veľká je Ježišova moc nad smrťou, aj pokiaľ ide o všetkých ostatných.
• Musíme rozlišovať dve veci: • Na jednej strane Kristovo víťazstvo nad smrťou, jeho moc nad smrťou, ktorá je skutočnosťou bez ohľadu na to, čo niekto o tom vie alebo nevie. • Na druhej strane je potrebné, aby človek vierou prijal toto Kristovo víťazstvo a jeho sľub, že aj nám dá účasť na tomto víťazstve. • Nevyhnutne potrebné sú obe tieto veci. • Keby neexistovalo Kristovo objektívne víťazstvo, darmo by človek veril; • taká viera by bola smutným sebaklamom. • Keby na druhej strane bolo síce – akože v skutočnosti je – Kristovo objektívne víťazstvo, ale človek by o ňom nevedel alebo by ho nechcel prijať, • bolo by pre príslušného človeka neúčinné.
• Marta je pre nás vzorom toho, ako Kristovo dielo treba prijať vierou. • V texte sú slová jej vyznania: • „Pane, keby si bol býval tu, nebol by mi brat umrel. • Ale aj teraz viem, že čokoľvek by si prosil od Boha, dá Ti Boh. ... • Viem, že vstane pri vzkriesení v posledný deň. ... • Pane, ja som uverila, že Ty si Kristus, Syn Boží, ktorý mal prísť na svet.“ • Za týmito slovami je plné prijatie Ježiša a jeho diela.
• Mali by sme sa zamyslieť nad týmito slovami Marty, • aby sme vnútorne prežívali to isté, čo pri nich ona prežívala. • Tieto jej slová sa dajú síce aj bezmyšlienkovite odriekať, • ale ony môžu byť aj svedectvom tesného spojenia s Pánom Ježišom Kristom, • svedectvom toho, že požehnanie Kristovho diela prechádza do života príslušného človeka. • Tento malý, ale mimoriadne dôležitý výsek z Martinho životopisu by sme si mali vziať so sebou • a prosiť Pána o takú vieru a usilovať sa o takú vieru.
• Z Evanjelia podľa Lukáša poznáme ešte iný príbeh o Marte, • kde jej Pán Ježiš vyčíta, že sa priveľmi sústreďuje na pozemské veci a zabúda na to, čo je jedine hlavné, na čom záleží. • Nie žeby bola neveriaca, to určite nie, ale šlo o správne odhadnutie toho, čo je v danej situácii prioritou. • Pán Ježiš jej povedal, že by sa mala preorientovať, keď riekol: „Len jedno je treba“. • V našom texte môžeme vidieť krásne ovocie týchto Ježišových slov. • Jeho slová padli u Marty na úrodnú pôdu. • Marta je príkladom toho, že každý človek môže získať novú duchovnú orientáciu. • Nech zaujímame momentálne akékoľvek stanovisko k zemským veciam a k večným otázkam, • máme možnosť dostať sa tam, kde v našom texte vidíme Martu: • k najvyššiemu vyznaniu: „Ty si Kristus, Syn Boží“. • To je vyznanie, ktoré odzrkadľuje tesné spoločenstvo s Pánom Ježišom Kristom. • Prečo by sme túto veľkú ponúkanú možnosť nevyužili?
• Prečo je smútok z rozlúčky s blízkym človekom taký prudký? • Jednu príčinu sme si už všimli podrobnejšie: lebo sa pri takej rozlúčke končia bezprostredné zväzky lásky, i keď spomienky zostávajú. • Ale treba rátať aj s tým, že pri takej rozlúčke pociťujeme strach z vlastnej smrti. • Neraz si tento strach ani neuvedomujeme, ale kdesi v hĺbkach našej bytosti sa predsa nachádza. • Obe tieto veci sú nejakým spôsobom spojené. • Až keď sa vyrovnáme s myšlienkou vlastnej smrti, budeme pokojnejší pri rozlúčkach s blízkymi • dokážeme lepšie pomôcť zomierajúcemu • a dokážeme opravdivejším spôsobom potešiť zarmútených. • Odsúvať riešenie tohto problému nie je rozumné, lebo smrť môže prísť kedykoľvek • a lepšie je, ak nás nájde pripravených ako nepripravených. • Filozofické myšlienky, riešenia, stanoviská môžu byť zaujímavé, ale opravdivou pomocou nie sú. • Pomáha iba jedno: S myšlienkou na svoju smrť spojiť myšlienku na Pána Ježiša Krista, • a od úvah o vlastnej smrti prejsť k modlitbe na túto tému. • Tak sa môžeme dostať k tomu, že vierou prijmeme dielo Ježiša Krista aj ako riešenie našej vlastnej smrti. • Takto získame pokoj pre seba, • pokoj pre rozlúčky, • pokoj, o ktorý sa môžeme podeliť s druhými ľuďmi pri rozličných stretnutiach so smrťou.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.