V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

11. nedeľa po Sv. Trojici, Lukáš 18, 9 - 14

A proti tým, ktorí sa spoliehali na seba, že sú spravodliví, a iných za nič nemali, povedal toto podobenstvo: • Dvaja mužovia vstúpili do chrámu, aby sa modlili; jeden farizej a druhý publikán. • Farizej si zastal a takto sa modlil v sebe: • Bože, ďakujem Ti, že nie som ako ostatní ľudia, vydierači, nespravodliví, cudzoložníci, • alebo ako aj tento publikán. • Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám. • Publikán však stál zďaleka a ani oči nechcel pozdvihnúť k nebu, ale bil sa v prsia a hovoril: Bože, buď milostivý mne hriešnemu! • Hovorím vám: Tento odišiel do svojho domu ospravedlnený, a nie tamten. • Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený. (Lukáš 18, 9 - 14)

• Prečítali sme podobenstvo Pána Ježiša o farizejovi a publikánovi. • Toto podobenstvo je namierené proti ľudskej pýche. • Už úvodné slová hovoria, že je to podobenstvo proti tým, ktorí sa spoliehali na seba, že sú spravodliví a iných za nič nemali. • Človek, ktorý je pyšný, pokladá seba za stredobod sveta, • i keď nie za stredobod celého sveta, čo by bolo prejavom veľkého šialenstva, • tak aspoň za stredobod menšieho sveta, spoločenskej oblasti, v ktorej sa pohybuje, • čo je tiež prejavom – možno menšieho – šialenstva.
• Pýcha v tomto zmysle je v rozličných stupňoch všadeprítomná. • Bola závažným náboženským a spoločenským problémom v Ježišovej dobe a je ním aj dnes. • Nejaké prvky pýchy a tendencie smerujúce k pýche sa vyskytujú v každom človeku. • Takže týmto podobenstvom sme oslovení všetci. • Toto podobenstvo nás núti klásť si otázku: do ktorej z týchto kategórií patrím ja? • Do kategórie pyšného farizeja alebo do kategórie pokorného publikána? • Pri počutí tohto podobenstva sa naše myšlienky rozbiehajú nie vždy správnym smerom: • Obyčajne nás to tiahne k tomu, aby sme pýchu objavovali a kritizovali u druhých ľudí. • Ale podobenstvá sú tu na to, aby sme do nich dosadzovali samých seba.
• Ak je srdce človeka nakazené pýchou, tak potom pýcha preniká do všetkých oblastí života a konania takého človeka. • Pýchu vidno na tvári takého človeka, na jeho slovách, gestách, mimike. • Vidno ju v nárokoch na spoločenské postavenie a uplatnenie. • O pyšných ľuďoch povedal Ježiš, že si vyberajú prvé miesta na hostinách, • že si potrpia, aby boli pozdravovaní na uliciach • a že si nárokujú, aby sa v plnom rozsahu používali ich tituly. • U pyšného človeka je pýchou poznačené, preniknuté, nakazené jeho myslenie, cítenie, predstavy. • V kontaktoch s ľuďmi a v každodennom správaní sa zvykne pýcha pyšných prejavovať veľmi krikľavo. • Pýcha sa dostáva k slovu pri robení rozhodnutí, malých i veľmi závažných. • Keď pyšný človek hodnotí: seba, druhých ľudí, veci, udalosti, vtedy je pýchou poznačené všetko toto hodnotenie. • Mnohé veci u takého človeka by samy o sebe mohli byť dobré, ale pýchou je aj toto otrávené a devalvované.
• V prečítanom podobenstve vidno, že aj taká sama osebe čistá, svätá vec, ako je modlitba, môže byť pýchou otrávená a pokrivená na nepoznanie. • Lebo modlitba farizeja je príklad vyslovene pyšnej modlitby, • v ktorej tento človek síce formou vďaky, ale predsa len pripomína Pánu Bohu a vyratúva, aký je on dobrý, spravodlivý, zbožný, • a jedným dychom odsudzuje druhého človeka.
• Pyšný človek často pestuje svoju pýchu na účet iných. • Niekedy vedome, často podvedome ponižuje druhých, • aby na tomto pozadí lepšie vynikla jeho domnelá veľkosť, krása, sila, úspešnosť, dobrota, spravodlivosť, zbožnosť. • Pán Ježiš to výstižne vyjadril v prečítanom podobenstve, keď ukázal že farizej vedome a dôrazne predstavuje svoju spravodlivosť na pozadí publikánovej hriešnosti. • Toto je smutný psychologický jav, s ktorým sa stretáme u druhých aj u seba. • Niekedy je práve tento zámer v pozadí ohovárania.
• Aj v ďalších ohľadoch potrebuje a zneužíva pyšný človek druhých ľudí. • Potrebuje divákov, ktorí by ho obdivovali. • Potrebuje lichotníkov, ktorí by mu lichotili. • Je rád, keď mu druhí závidia, čo má, čím je, čo dokáže, čo si môže dovoliť. • Pyšný potrebuje druhých, ktorými by mohol manipulovať, ktorých by mohol ponižovať. • Domnieva sa, že tým všetkým sa upevňuje postavenie jeho JA, jeho ega v centre, v stredobode. • Čím viac sa cíti v stredobode, tým viac vo svojej mysli a hodnotení odsúva iných na okraj, na perifériu, • a neraz nielen v mysli, ale aj v realite. • S tým súvisí aj to, akým spôsobom pyšný človek hodnotí druhých: • Hodnotí ich podľa otázky: Čo môžu znamenať pre mňa? • Ako ich môžem použiť a využiť pre svoje ciele.
• Pýcha sa prejavuje vo všetkých oblastiach života, • a ako vyplýva z prečítaného podobenstva, ani oblasť náboženská nie je výnimkou. • To je veľmi smutné, lebo z toho vidno, že pýcha infikuje a infiltruje aj to, čo by malo byť najčistejšie, najsvätejšie. • Smutné je to aj preto, lebo je to doklad neúčinnosti biblického Božieho slova na pyšného človeka. • V evanjeliách je zapísané mnoho Ježišovej kritiky na adresu ľudí, ktorí boli pyšní práve v náboženskej oblasti. • Je smutné, že sú ľudia, ktorí roky čítajú tieto evanjeliá a napriek tomu súčasne zotrvávajú v duchovnej pýche. • Takíto ľudia sa pokladajú za pobožnejších, spravodlivejších, čistejších, bohumilejších ako druhí. • Čo si o nich myslieť? • Podobajú sa tvrdej a skalnatej pôde z Ježišovho podobenstva o rozsievačovi, • pôde, na ktorú síce padlo semeno Božieho slova, ale z ktorého nevyrástla žiadna úroda. • O takýchto ľuďoch musíme povedať, že žijú vo veľmi nebezpečnom sebaklame. • Vzťahujú sa na nich Ježišove slová: „Čo ma oslovujete: Pane, Pane! a nečiníte, čo hovorím?“ (Lk 6, 36). • Náboženským krasorečnením nemožno Ježiša oklamať. • Toto nebezpečenstvo je akútne najmä u nábožensky nadpriemerne aktívnych ľudí. • Ukazuje to v prečítanom podobenstve a na viacerých ďalších miestach evanjelií príklad farizeja, ktorý patril k nábožensky nadpriemerne aktívnym ľuďom. • Toto je veľký problém i v dnešnej dobe.
• Pýcha je zlá vlastnosť, ktorá komplikuje, sťažuje a kazí spolužitie medzi ľuďmi. • Príklady netreba uvádzať – poznáme ich všetci. • Ale treba upozorniť na niečo, čo je menej známe, • totiž na to, že pýcha má zlý, ničivý, deštruktívny vplyv na samotného človeka, ktorý necháva voľný priechod svojej pýche. • Pýcha zatvára človeku oči pred vlastnými chybami, dokonca aj veľkými, nebezpečnými chybami. • To môže mať veľmi zlé následky. • Pýcha je brzdiaci činiteľ, ktorý vedie človeka k tomu, že vo svojom duchovnom vývoji zastáva stáť na jednom mieste, • keďže sa domnieva, že dosiahol už vysokú úroveň svojho vývoja, a necíti vnútorné pudenie, žeby mal kráčať dopredu. • Výstižne je varovanie pred týmto nebezpečenstvom vyjadrené v jednom zo siedmich listov v Zjavení Jánovom týmito slovami: • „Keď hovoríš: som bohatý, zbohatol som, nič nepotrebujem, • a nevieš, že si biedny, aj úbohý, aj chudobný, aj slepý, aj nahý, • radím ti: • kúp si odo mňa ohňom prepáleného zlata, aby si zbohatol, • biele rúcho, aby si sa odel, aby sa neukazovala hanba tvojej nahoty, • a (kúp si) kolýriovej masti pomazať si oči, aby si videl“ (Zjav 3, 17 – 18). • V nejednom prípade sa môže stať, že pýcha privedie človeka k duchovnej degenerácii, k zhlúpnutiu, • ktoré nie je osudom tohto človeka, ale jeho vinou. • Len interpretujeme Ježišovo varovanie z tohto dôležitého podobenstva, • keď konštatujeme jav neraz potvrdený skutočnosťou, • že totiž pyšný človek sa napriek velikášskym myšlienkam a predvádzanému velikášstvu • môže stať v duchovnom ohľade zakrpateným trpaslíkom.
• Osobitným prípadom pýchy je, keď človek začne byť pyšný na svoju skromnosť. • Keď človek vie, že sa pýcha odsudzuje, môže sa stať, že sa prinúti vystupovať a správať sa ako skromný, pokorný, • ale začne sa pýšiť svojou skromnosťou. • Je to začarovaný kruh, ktorý sa môže dokonca stupňovať: • Človek, ktorý je a zostáva vo svojom vnútri pyšný, sa v rozpore so svojím vnútrom začne správať ako skromný, • potom začne byť vnútorne pyšný na svoju skromnosť, • ba potom ešte aj na to, že sa svojou skromnosťou navonok nepýši. • Ako sa vymotať z tohto začarovaného kruhu?
• Veľká ťažkosť pri procese oslobodzovania je poznať a uznať vlastnú pýchu. • Pyšný človek nie je ochotný len tak bez všetkého priznať svoju pýchu, • lebo tým by pripustil existenciu zlého, negatívneho prvku vo svojom obraze o svojej osobe. • Obyčajne si pyšný človek svoju pýchu ani sám neuvedomuje. • Farizej v prečítanom podobenstve by určite nebol priznal, že je pyšný. • I dnes je mnoho pyšných, medzi nimi aj mnoho pobožných ľudí, ktorí sú pyšní a neuvedomujú si to. • Preto by si každý mal klásť otázku: Ako je to s mojou pýchou? • Povrchná odpoveď, že veď je v tejto veci všetko v poriadku, nemá cenu. • Potrebné je hlboké preskúmanie seba, najmä preskúmanie svojho myslenia a cítenia. • Pri sebaskúmaní a sebapoznávaní by sme mali použiť predovšetkým Bibliu ako zrkadlo, ktoré nám odhalí kritickú pravdu o nás samých. • Niekedy nám dobromyseľná kritika zo strany priateľa, • ba dokonca aj kritika zo strany nepriateľa • môže pomôcť pri otváraní očí. • S otvorením očí je spravidla spojený určitý vnútorný otras, šok. • Netreba pred ním utiecť, treba ho vziať na seba. • Takýto šok je nevyhnutný a uzdravujúci. • Potom by sa mal začať celoživotný, neprestávajúci, permanentný boj proti pýche.
• Tento boj trvá celý život. • Musí byť vybojovaný v srdci, v našom myšlienkovom a citovom centre. • Môžeme uviesť aj niekoľko metodických návodov. • Kedykoľvek sa v našej mysli objavia myšlienky pýchy, sebaobdivu, • mali by sme sa prinútiť objaviť zo päť, zo desať svojich zlých vlastností, nedostatkov a hriechov. • Keď chceme v mysli alebo aj navonok ponížiť druhého človeka, • ako v tomto podobenstve ponížil farizej publikána, • mali by sme sa prinútiť objaviť zo päť, zo desať jeho dobrých vlastností, činov • a uvedomiť si, že aj on je Božie dieťa a že aj jeho Pán Boh miluje. • Každú myšlienku pýchy, ktorá sa nám tisne do vedomia, mali by sme vytisnúť oslavou Pána Boha a prosbou o odpustenie. • Mali by sme mať naporúdzi oslavné citáty zo žalmov a oslavné piesne zo spevníkov • alebo oslavovať Pána Boha vlastnými slovami. • Mali by sme každodenne prosiť Pána Boha, aby nám čistil srdce od pýchy. • Skúsme aj nepríjemnosti vo svojom živote pochopiť ako Božiu pomoc proti pýche • tak ako to chápal apoštol Pavel. • Lichotenie je diabolské pokušenie, preto keď niekto povie lichotivé slová na našu adresu, • mali by sme okamžite začať oslavovať Pána Boha • a prosiť, aby nám dal silu zbaviť sa tohto diabolského pokušenia. • A my sami by sme si mali dávať pozor, • aby sme sa nestali pre druhých pokušením, ktoré vedie k pýche. • Uznať, čo je dobré, to áno, • ale nikdy uznanie neformulovať tak, aby bolo pokušením k pýche.
• Na záver treba povedať, že keby sme v boji proti pýche boli sami, izolovaní, stroskotali by sme. • Potrebujeme stálu pomoc Pána Boha, Pána Ježiša Krista. • Životný príklad Pána Ježiša Krista je vynikajúcou pomocou. • Prosba o vedenie Duchom Svätým by nás mala sprevádzať neprestajne. • Pri tom všetkom nejde o malú, zanedbateľnú vec, • pretože očistenie od pýchy je nevyhnutný predpoklad nášho duchovného napredovania. • A to by mala byť jedna z našich najvyšších záležitostí.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.