12. nedeľa po Sv. Trojici, Jeremiáš 1, 4-10
„Takto mi zaznelo slovo Hospodinovo: Prv ako som Ťa utvoril v živote matky, poznal som ťa, prv než si vyšiel z lona matky, posvätil som ťa; určil som ťa národom za proroka. Ja som však povedal: Ach, Pane, Hospodine, veď neviem hovoriť, lebo som primladý. Nato mi riekol Hospodin: Nehovor: Som primladý, Ale choď, ku komukoľvek ťa pošlem, a hlásaj všetko, čo ti rozkážem! Neboj sa ich, lebo ja som s tebou, aby som ťa vyslobodil - znie výrok Hospodinov. Vtedy Hospodin vystrel ruku a dotkol sa mi úst. potom mi Hospodin riekol: Ajhľa, dal som ti do úst svoje slová. Pozri sa: dnes som ťa ustanovil nad národmi a kráľovstvami, aby si vytŕhal a rúcal, hubil a búral, aby si staval a sadil.“ (Jeremiáš 1, 4-10)
Milí bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!
Mnohí kresťania absolvujú poznávací zájazd, návštevu, či púť do Izraela, aby si sprítomnili biblické udalosti, aby stáli a kráčali po tých miestach, kde stál a chodil Pán Ježiš Kristus, aby si čítali texty Písma Svätého, ktoré boli na tých miestach vyrieknuté. My prichádzame do chrámu, aby sme počúvali Božie slovo, aby ono k nám hovorilo a oslovovalo nás uprostred spoločenstva, keď spievame, modlíme sa; keď prinášame svoje starosti, ťažkosti i radosti, aby sme získali Boží pokoj, nádej, požehnanie.
Božia reč je osobná, konkrétna, mocná, tvorivá, hodná údivu, oslavy a vďaky.
Boh prehovoril a za proroka povolal Jeremiáša v ťažkej dobe - zmätenej morálne, duchovne i politicky. Izrael bol obeťou mocenských záujmov veľmocí: Babylonu, Egypta, Asýrie. Jeremiáš tak pôsobil v období posledných 5 Judských kráľov a prinášal zvesť obyvateľom Judska (južnej časti izraelského kráľovstva) a jeho hlavného mesta - Jeuzalema. Pozrime sa spoločne na Božiu reč pri Jremiášovi a pri nás:
1. Boh pozná človeka pred narodením. Tak Boh poznal dokonale Jeremiáša, keď si ho vybral za proroka. Boh nechce od neho niečo len tak z rozmaru, Boh o ňom vie a má pre neho plán:...“prv než si vyšiel z lona matky, posvätil som ťa, určil som ťa národom za proroka“ (Jer 1,5). Tak ako Boh poznal Jeremiáša pred narodením, tak to platí aj o nás. Nebola toteda náhoda, že sme sa rodičom narodili práve my, ale bolo to v Božom pláne. Boh s nami rátal, On o nás premýšľal, On mal a má pre nás plán. Je to dobré pripomínať si vo chvíľach, keď strácame odvahu, keď sa cítime menejcenní a skoro zbytoční. Slová o Božom poznaní človeka pred narodením sme zvykli čítať zo 139.žalmu v domove dôchodcov, keď starí ľudia prepadávali smútku, že pre nikoho už nemajú cenu. Keby aj nik z rodiny tam s nimi nebol a akoby svojho blízkeho nedocenil, pre Nebeského Otca bol aj ten starý človek, aj my, ty a ja - drahocennou, vznešenou bytosťou. Má to význam pripomínať si - pri snahe uzdraviť rôzne zranenia z detstva. Dnes odborníci psychológovia i kresťania prišli na to, že rôzne zranenia, odmietnutia, ktoré zažilo ešte nenarodené dieťa od rodičov, teda plod v tele matky - sú horšie, majú negatívnejší vplyv než rôzne ublíženia a krízy z raného detstva. To, čo sa odohralo od nášho počatia po narodenie - v prenatálnom vývoji - nás ovplyvňuje silnejšie než si dokážeme predstaviť. Boh však bol pri našom vzniku, On nás utváral, od počatia bol pri tom. Poznal nás a posvätil. To má svoj hlboký význam, zmysle a cieľ - pri zrodení, v živote, pri umieraní, pri smrti.
2. Boh adresuje slová: Nehovor o prekážkach, ale choď! Jeremiášova prekážka znela: som primladý. Naša prekážka môže byť: „Nemám dosť skúseností, nemám dostatočné vzdelanie, som už starý, v totalite som nemal príležitosti, musím sa starať o deti, vnúčence, musím variť.“ Boh zastavuje ľudské prekážky a posiela Jeremiáša, i nás - hovoriť, konať, plniť úlohu, poslanie. Otázkou na nás samých je: Aká je naša úloha? Čo chce Boh od nás, aby sme konali? Kam a k čomu nás posiela? Aká je naša úloha v cirkvi, v spoločenstve bratov a sestier? Mižno správnym počúvaním Božieho volania by viacerí zistili, že Pán Boh ich volá do spevokolu, do Modlitebného spoločenstva, do diakonickej služby a inde. Častým pokušením je, že by sme chceli vidieť výsledky hneď, hotové dielo. Ale ako ani rastlinu nemôžeme potiahnuť z kvetináča, aby bola vyššia, rástla rýchclejšie; môžeme len zlepšiť podmienky a nechať rásť (aby Boh dával rásť). Tak ani úlohy s ľuďmi, ich duchovný rast nemôžeme urýchliť, len urobiť čo je v našich schopnostiach a nechať pôsobiť Pána Boha. Jeremiáš zvestoval posolstvo Hospodinovo 40 rokov a nezažil, že by Izraelci vyznali svoju vinu a vrátili sa k Bohu. Z ľudského pohľadu - neúspešný človek, smoliar - v Božích očiach však jeden z najúspešnejších, najvytrvalejších prorokov. Nie je rozhodujúce ako sa naša práca, služba, úloha javí navonok pred ľuďmi, ale ako ju vidí a hodnotí Boh. Keby sme aj nemali navonok viditeľnú úlohu, našou úlohou ako kresťanov je milovať Boha, svojho blížneho ako seba samého, byť verný, Bohu poslušný a slúžiť Mu v tom, v čom sa práve nachádzame. Jedna 86 ročná pacientka maďarskej národnosti minulý týždeň v nemocnici povedala: „ Ja som už starý, neviem dobre po slovensky, ale podľa nábožnej piesne vyznávam, že ľúbim Boha a idem do toho, čo príde, aj keď už nebudú operovať, Boh bude so mnou.“ Kiež by sme svoju vieru dokázali tak slobodne a s láskou vyznávať.
3. Boh vo svojej osobnej reči uisťuje : Neboj sa! Viacerí z nás sme počuli, že tento výraz sa v Biblii vraj vyskytuje 365x - ako na každý deň. Človek to tak často potrebuje. Môžeme si spomenúť niektorých biblických mužov a ženy, ktorým boli adresované slová neboj sa. Ježiš tak povedal učeníkom, keď kráčal po mori, alebo predstavenému synagógy Jairovi - keď jeho dcéra umrela (Neboj sa, len ver); tak sa prihovorili anjeli pastierom, zvestujúci narodenie Ježiša Krista, tak povedal anjel ženám pri hrobe a veľa ďaľších miest a situácií, keď hovorí Hospodin, Ježiš alebo anjeli : Neboj sa, Nebojte sa. To nie je nejaké ľudské utešovanie: Neboj sa, všetko bude dobré. Božie neboj sa je iné, má inú váhu. Kiež by sme si toho boli vedomí aj my, že Boh adresuje aj nám : Neboj sa!
4.Boh vo svojej osobnej reči k Jeremiášovi - dotýka sa jeho úst a dáva mu slová. Niečo podobné nachádzame pri povolaní proroka Izaiáša, niečo podobné - pripomeňme si pri Mojžišovi: 2M 4,11-12: „Hospodin mu odpovedal : Kto dal ústa človeku, alebo kto robil nemým alebo hluchým, alebo vidiacim alebo slepým - či nie ja, Hospodin? Teraz choď, ja budem s tvojimi ústami a poučím ťa, čo máš hovoriť.“ Spomeňte si na Ježišovu reč pri vyslaní apoštolov (Mt 10,19-20): „ Keď vás vydajú, netrápte sa, ako a čo hovoriť, lebo v tej chvíli bude vám dané, čo máte hovoriť, veď nie vy budete hovoriť, ale Duch vášho Otca bude hovoriť vo vás.“ V dnešnom evanjeliu sme počuli o uzdravení hluchonemého, kde Ježiš uzdravil človeka a jemu sa otvorili uši a rozviazal jazyk. Čo chce Pán Boh od nás, aby sme hovorili? keď si predstavíme svoje hovorenie, koľko narozprávame, nebolo by správnejšie naše mlčanie a počúvanie Boha? Je to výzva vložiť aj naše ústa, našu reč - do Božieho pôsobenia.
5. Boh si svojho človeka ochráni. Jeremiáša stretli nebezpečenstvá - bol uväznený, deportovaný, urážaný a posmievaný, ale Hospodin mu dával silu a chránil ho pred nepriateľmi. Ani nám sa nevyhýbajú a nevyhnú nebezpečenstvá, trápenia, ale Boh v Ježišovi Kristovi nám dáva nové sily, nádej, Duch Svätý nás povzbudzuje a potešuje.
6. Jeremiáš má ako prorok sadiť a stavať, ale aj vytŕhať a búrať. Má niesť posolstvo o Božom súde i o nádeji. My ako Božie dcéry a synovia máme svojim životom ukazovať, že veríme v Boha, ktorý je spravodlivý a milostivý. Máme vnímať a vedieť rozlíšiť, ktorému človeku povedať slová útechy, obviazať rany a komu prehovoriť do duše a varovať ho pred následkami správania. My ako Božie deti, ako kresťania, ako evanjelici poznáme Božiu lásku prejavenú k nám v Ježišovi Kristovi, osobne v našom živote. My poznáme aj Boží hnev a vieme, že s Pánom Bohom sa nezahráva.
Pamätajme si z dnešnej nedele Božie pozvanie k tomu, aby naše ústa vzdávali vďaku a chválu Pánu Bohu za to, že On hovorí aj k nám vo svojom slove, že 1. On ako Stvoriteľ nás poznal pred narodením a utvoril nás, 2.On nás posiela a dáva nám úlohu (spoznávajme ju), 3. On nás uisťuje slovami: Neboj sa, 4. On nám dá hovoriť správne slová, 5. On si nás ochráni, 6. pomôže prekonávať prekážky, aby nás doviedol do cieľa.
Ďakujme za to, že Boh hľadá spôsoby, ako k nám hovoriť, aby sme tomu vo svojej hluchote a slepote, slabosti, obmedzenosti a sebeckosti rozumeli. Prosme o to, aby naše slová ľuďom pomáhali, aby ich povzbudzovali, aby ukazovali na Pána Boha, aby budovali nie vlastnú, ale Božiu slávu a aby cez naše ústa mohol hovoriť Boh.
Amen
Miriam Prášilová
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
