14. nedeľa po Sv. Trojici, List Timoteovi 1, 5
„Pavel, apoštol Krista Ježiša podľa ustanovenia Boha, nášho Spasiteľa a Krista Ježiša, našej nádeje - Timoteovi, svojmu pravému synovi vo viere. Milosť, milosrdenstvo, pokoj od Boha Otca a od Krista Ježiša, nášho Pána. Ako som ťa prosil, idúc do Macedónie, aby si zostal v Efeze a prikazoval niektorým nerozširovať iné učenie a nepridŕžať sa bájok ani nekonečných rodokmeňov, ktoré napomáhajú skôr hádky ako Božie spravovanie spásy z viery, cieľom (takéhoto) prikazovania je láska z čistého srdca, dobrého svedomia a z nepokryteckej viery.“ (1. List Timoteovi 1,5 (v kontexte v. 1-5))
Drahí bratia a drahé sestry v Kristovi!
Vy štyria, milý brat, milé sestry, máte dnes zavŕšiť prvú etapu toho, kvôli čomu sme sa stretávali na príprave. – Máte verejne vyznať svoju vieru v Pána Ježiša Krista i svoju ochotu podieľať sa na živote nášho cirkevného zboru.
Som vďačný, že mi bolo dopriate kráčať kúsok cesty s Vami, vďačný za to, že som Vás poznal a vďačný aj za to, že som smel vo Vašich očiach čítať a z Vašich vyjadrení vnímať, že rozumiete Kristovej láske k Vám a tešíte sa z nej.
Ďakujem aj za Vás ďalších, bratia a sestry, ktorí ste sa prišli s týmito našimi dospelými konfirmandmi modliť – modliť sa s nimi a za nich. Ďakujem všetkým, ktorí sa modlievate o to, aby Pán Boh pridával svojej cirkvi nových ľudí. Nie sú to márne modlitby!
Vy štyria, milý Igor, milá Danka, milé sestry Eva a Hedviga, máte dnes zavŕšiť prvú etapu Vašej prípravy. Prvú etapu preto, lebo ani po dnešnom dni nebudete hotovými kresťanmi v tom zmysle, že by ste už nepotrebovali duchovne rásť – napredovať. Krst – prijatie do spoločenstva cirkvi – nás naopak zaväzuje k tomu, aby náš život, náš vzťah k Pánu Bohu bol pravdivý, aby sme dovolili Bohu pravidelne konať inventúru našich životov, premieňať náš charakter; aby sme žili v poslušnej a vďačnej viere. Základný cieľ, ku ktorému malo smerovať naše stretávanie sa na príprave nie je dostať potvrdenie o plnoprávnom členstve v evanjelickej cirkvi, ale slovami kázňového textu tým základným cieľom je “láska z čistého srdca, dobrého svedomia a z nepokryteckej viery“ (1Tim 1,5). Túžim – a verím, že je to i Vaše prianie, aby ste Pánovi Ježišovi Kristovi nielen dnes, ale aj v ďalších dňoch povedali svoje áno – aby ste – sme sa Mu stali zo srdca poslušnými. Nech má Kristus vo Vás – v nás ľudí, ktorých láska bude z čistého srdca, dobrého svedomia a z nepokryteckej viery.
Ako to dosiahnuť?
Tak, že si budete pravidelne s vďakou pripomínať, že Ježiš Vás má rád, že sa za Vás obetoval. Robil tak aj Emil Mettler, vlastník istej reštaurácie v Londýne. Bol známy svojou pohostinnosťou a štedrosťou. Ochotne podporoval kresťanskú misiu. Jedného dňa tento muž otvoril pokladňu v prítomnosti vedúceho misijnej organizácie, ktorý si všimol medzi bankovkami a mincami klinec. Prekvapený sa pýtal: „Čo tam onen klinec hľadá?“ Emil vybral 15 centimetrový klinec a odpovedal: „Mám ho medzi peniazmi preto, aby mi pripomínal cenu, ktorú Kristus zaplatil za moje spasenie. – Aby mi pripomínal, čo všetko Mu dlhujem.
Pán Ježiš dal za Vás – za všetkých nás svoj život a Večera Pánova, prisluhovaná aj po dnešných službách Božích, nám to pripomína. Ak na Kristovu nevinnú obeť nebudeme zabúdať, bude naša láska z čistého srdca, dobrého svedomia a z nepokryteckej viery.
Mnohí ľudia na to nepamätajú. Žiaľ, aj mnohí pokrstení – patriaci do cirkvi. – Zabúdajú na vďačnosť, na to, že dary – schopnosti, ktoré im Pán Boh dal, majú používať na oslávenie Boha a úžitok blížnych. Vy na to nezabúdajte! Nezabúdajte, že cirkev, to ste aj Vy – to sme my. Nezabúdajme, že iní ju posudzujú nielen podľa učenia, ale aj podľa našich postojov, skutkov, aktivity.
Cirkev sa môže stať cintorínom, ak jej členovia pochovajú svoje dary, ak nimi neslúžia iným. Kto si pripomína Kristovu lásku vďačnou modlitbou, ale tiež tým, že vyznáva svoju vieru účasťou na podujatiach a službe cirkvi, kto upiera zrak viery na Ježiša, toho láska je z čistého srdca, dobrého svedomia a z nepokryteckej viery.
Mať čisté srdce, dobré svedomie a nepokryteckú vieru znamená usilovať sa žiť pravdivo. Bratia a sestry, žite – žime tak, akí by sme chceli byť nájdení, keď sa postavíme pred Boha – pred Jeho súd. Pán nás nebude posudzovať podľa zovňajšku, On hľadí do vnútra – do srdca každého človeka. Kto do svojej viery primiešava a do spoločenstva cirkvi vnáša svetské zmýšľanie, svetské spôsoby, svetskú morálku, kto ctí Boha iba ústami, ale Jeho srdce je ďaleko od Hospodina, kto nevie pre Pána Boha nič obetovať, ten sa Kristovi spreneveruje. Toho láska nie je z čistého srdca, dobrého svedomia a z nepokryteckej viery.
A tak, milý brat, milé sestry – i my, ostatní, nechoďme tam, kde by sme nechceli byť nájdení, keď príde Pán Ježiš znovu na náš svet. Nehovorme nič, čo by sme nechceli hovoriť v Ježišovej prítomnosti.
Naopak, robme to, čo by sme chceli robiť, keď príde Ježiš. Hovorme, zmýšľajme, konajme tak, ako by sme chceli hovoriť, zmýšľať a konať, keď sa Ježiš vráti na našu zem. Nebuďme kresťanmi len v nedeľu či vo sviatok, nebuďme kresťanmi na čiastočný úväzok – iba vo vyhradených oblastiach života a do ďalších Ježiša nič!... Nasledovať Ježiša možno len na plný úväzok, nepolovičato, neformálne, pravdivo. Neexistuje kresťanstvo na polovičný úväzok; náš Pán od nás čaká lásku z čistého srdca, dobrého svedomia a z nepokryteckej viery.
Zdá sa Vám to ťažké? Príliš náročné? – Také to nepochybne i je. Avšak máme Pána Boha i spoločenstvo cirkvi. Veriť nie je povolanie osamelého jazdca. Kristus sa za Vás – za nás vydal celý. On k nám aj dnes v krste i Večeri Pánovej vystiera svoje ruky.
Nebojme sa! Keď Boh stojí za nami, keď sú Jeho ruky nad nami, môžeme čeliť všetkému, čo je pred nami.
Prosme o lásku z čistého srdca, dobrého svedomia a z nepokryteckej viery – o to, aby sme nej vytrvali. Amen.
Martin Šefranko
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
