16. nedeľa po Sv. Trojici, 1. Mojžišova 13, 1 - 18
Milí bratia a milé sestry!
Jednou z neustále sa opakujúcich televíznych reklám, sú reklamy na pracie prostriedky. Spravidla v nich jedna pani smúti pri pohľade na šeď, špinu, či fľaky, ktoré ňou používaný prací prostriedok nedokáže odstrániť. O chvíľku však príde druhá a ukazuje jej žiarivo bielu, nevyblednutú bielizeň – čo samozrejme dosiahla vďaka novému, ešte lepšiemu a ešte účinnejšiemu praciemu prípravku. Tieto reklamy nám vari pripadajú trochu strelené, ale ide v nich o vylíčenie kontrastu medzi starým a novým práškom, a tak o oslovenie budúcich zákazníkov.
Uvedenú metódu – metódu kontrastu, neraz používa aj Biblia. Nestavia nám však pred oči do kontrastu čistú a šedú, žiarivo bielu a fľakatú bielizeň, ale odlišné typy ľudí, odlišné typy ľudských charakterov i odlišné typy viery. Takými sú napríklad Kain a Ábel, Ézav a Jákob, Saul a Dávid.
Aj Abrahám a Lót, o ktorých sme pred chvíľou čítali, predstavujú dva odlišné typy charakteru a viery. A keďže celý náš život je vlastne radom rozhodnutí i my si môžeme vybrať, ktorý typ viery, ktorý charakter chceme nasledovať, a ktorého sa chceme vystríhať, lebo sa nám stane zvodom, pascou, osídlom.
Na postavách Abraháma a Lóta si smieme uvedomiť, čo sa nám ľahko môže stať zvodom. Výstižne o tom hovorí aj autor knihy Prísloví: „...ani chudobu ani bohatstvo mi nedávaj, poskytni mi toľko chleba, koľko potrebujem, aby som sa nepresýtil a nezaprel Ťa, aby som nepovedal: Kto je Hospodin? alebo aby som neschudobnel a nekradol a tak nepotupil meno svojho Boha“ (Pr 30,8-9). V čase, keď je u práca je nedocenená – neohodnotená, sa nám menší príjem javí byť zvodom. Príbeh Abraháma a Lóta však ukazuje, že zvodom môže byť rovnako aj bohatstvo. Obaja títo muži boli zámožní. Mali veľké stáda. No čítame, že pre mnoho majetku nemohli bývať spolu, hoci boli príbuzní (1M 13,6). Pre mnohý majetok vznikol medzi nimi konflikt. Aj v našich končinách sa stáva, že po smrti rodičov je dedičstvo nezriedka zdrojom sporov a napätia.
Nie menším pokušením a zvodom dnešnej doby – ako doby minulej – je nazdávať sa, že v hmotnom zabezpečení je naša spása, že keď sa budeme mať navonok dobre, problémy pominú a všetko sa vyrieši. Iste, máme sa usilovať o dôstojný a spravodlivý život, o lepšie sociálne pomery v našej krajine. Nepodľahnime však zvodu, že ak sa nám materiálne lepšie povedie, prinesie nám to automaticky šťastie, spokojnosť, zázračne to vyrieši naše problémy. Abrahám a Lót pre mnoho majetku – pre veľké imanie nemohli bývať vedno, hoci boli príbuzní.
Abrahám rieši vzniknutý konflikt zmierlivo, pozoruhodne jemne a pritom odvážne. Vyvedie Lóta na kopec a hoci mal Abrahám ako starší právo vybrať si prvý, nechá vybrať si Lóta. Tým riskuje, že sám zostane znevýhodnený, že poškodí sebe.
A Lót sa rozhliada: Napravo: nič extra. A naľavo? – Úrodná krajina, ako raj, s množstvom vlahy. Páči sa mu. Smie si predsa vybrať.
Tento príbeh má čosi spoločného s iným biblickým príbehom, ktorý sa tiež odohráva na vrchu. Ježiš vidí všetky kráľovstvá zeme a počuje vábivý hlas: „Toto všetko Ti dám, ak padneš a budeš sa mi klaňať“ (por. Mt 4, 8-11). V takomto pokušení bol aj Lót. Úrodná krajina, hojnosť vlahy, bohaté mestá Sodoma a Gomora (ktoré ešte neboli zničené). Toto vidí Lót naľavo. Ľavá strana je nielen v politike, ale aj v Biblii podozrivá. S ľavou stranou sa v Biblii treba mať na pozore. Podobá sa to tam raju, ale je tam životu nebezpečne. Máš tam všetko, len..., ibaže... Pán Boh tam nie je. Toto však, zdá sa, Lótovi príliš nevadí. Ide totiž o to, ako sa dívame.
Čítame: “Keď Lót pozdvihol oči, videl, že celé Okolie Jordánske až po Cóár malo hojnosť vlahy“ (1M 13,10). Lót pozdvihol oči. – Kam? K Hospodinovi? – Ó, nie! Tak vysoko nie! Pozdvihol ich len natoľko, aby videl úrodnú, no bezbožnú krajinu. Lótova najväčšia starosť je, aby sa mal navonok dobre. Lót sa rozhliadol ako sa kedysi Eva v raji dívala na zakázané ovocie; ako neskôr Dávid pohliadol na Uriášovu ženu, s ktorou potom scudzoložil. Tak sa rozhliadol aj Lót.
Krajina ako raj. Je tam všetko, ibaže... tam nie je Boh. Lót ľahkovážne vydáva čosi dôležité napospas. Myslí si: ak sú tam aj zlí – bezbožní ľudia, ľudia, ktorí hrešia proti Hospodinovi, ja si svoju vieru predsa zachovám v srdci. A to je ďalším zvodom, zvodom pred ktorým nás Písmo sväté vystríha: Neuspokoj sa so súkromnou vierou! Neprivatizuj si vieru pre seba! Nepovedz: Hlavne nech sa mi navonok dobre darí, vieru si budem žiť vo svojom vnútri, to stačí. Bez cirkvi, bez potrebnej korektúry alebo povzbudenia zo strany iných – bratov a sestier, vystavujeme našu viera vážnemu ohrozeniu.
Lót vidí len to, čo vidí.
Ako sa díva Abrahám? Pán Boh mu vraví: Abrahám, pozdvihni svoje oči a z miesta, na ktorom stojíš sa zahľaď na sever i na juh, na východ i na západ. Lebo celú krajinu, ktorú vidíš, dám tebe a tvojim deťom navždy – naveky (por. v. 14–15). Dívaj sa Abrahám!
Čo vidí! – Vysušenú pláň s púšťami. Nič obdivuhodného. Ale Abrahám si nevšíma len to, čo vidí. Vidí, vierou vidí aj to, čo počul. Tá pustá krajina je krajinou plnou Božích zasľúbení. Áno, Abrahám sa díva očami viery. S vierou človek vždycky vidí viac. Viera nám dáva istotu tam, kde dúfame a dokazuje veci, ktoré nevidíme. A to robí bohatými nielen Abraháma, ale aj nás. – Bohatými v Bohu, lebo v Bohu, v Ježišovi Kristovi, nie sme ochudobnení, či znevýhodnení.
Po 4 nedele v mesiaci je v našom zbore ponúkaná Večera Pánova (VP). Aj pri nej vidíme iba obyčajný nekvasený chlieb a obyčajné víno. Zakaždým, keď pristupujeme k VP , si všímajme nielen to, čo vidíme, ale ako otec veriacich (R 4,11) Abrahám, aj to, čo počujeme: „Toto je moje telo, ktoré sa za vás vydáva“ (1K 11,24). Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás“ (L 22,20) na odpustenie hriechov.
Naozaj, v Ježišovi Kristovi nie sme ochudobnení, či znevýhodnení. Ide o to, aby sme túto skutočnosť dokázali prijať aktívnou vierou. Vierou, ktorá vidí nie len čo je pred očami, ale vidí aj to, čo počuje.
Náš príbeh končí tým, že Abrahám kráča po zasľúbenej krajine. Chodí tam ako ten, kto si prezerá nadobudnutý majetok. Síce z krajiny mu nepatrí ešte ani meter štvorcový, ale Abrahám sa tu prechádza a vie, že Pán Boh svoj sľub dodrží. On mu zasľúbil túto krajinu a na to sa Abrahám spolieha. Aj my máme Božie zasľúbenie. Ešte z neho mnoho nevidíme, a predsa ho máme pred očami. – Ak veríme, ak dôverujeme Božiemu slovu ako Abrahám.
Nezabudnime: Náš život je radom rozhodnutí. Aj pre dôveru v Boha sa treba rozhodovať vždy nanovo. Dnes nás k nej Pán Boh opätovne pozýva. Kto sa pre ňu rozhodne, môže si byť istý, že nebude ochudobnený, ani znevýhodnený.
Amen.
S použitím viacerých prameňov
Martin Šefranko
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
