V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

13. nedeľa po Sv. Trojici, Matúš 5, 6

Blahoslavení, ktorí lačnia a žíznia po spravodlivosti, lebo oni nasýtení budú. (Matúš 5, 6)

• Blahoslavenstvá v Ježišovej Kázni na vrchu hovoria o tom, čo je šťastie človeka z Božieho hľadiska, z Ježišovho hľadiska. • Toto ponímanie šťastia sa odlišuje od toho, čo sa pod šťastím bežne rozumie v ľudskej spoločnosti. • Bežné chápanie šťastia poznáme všetci: • hmotné hodnoty, mnoho peňazí, luxus, kariéra, sláva, vysoké spoločenské postavenie a podobne. • V rozumnej, skromnej miere hmotné veci všetci potrebujeme, • ale pod šťastím mnohí ľudia rozumejú veľké, veľmi veľké množstvo takýchto vecí. • Je mnoho takých, ktorí práve v tomto nachádzajú pravý zmysel a obsah svojho života.
• Šťastie, o ktorom sa hovorí v Ježišových blahoslavenstvách, má celkom iné charakteristické znaky. • Preto sa aj v preklade používa výraz „blahoslavení“ namiesto slova „šťastní“, • aby už voľbou slova bol vyjadrený rozdiel medzi všeobecne rozšíreným chápaním šťastia • a medzi šťastím, ako ho poníma Pán Ježiš Kristus. • Ježišove vety o opravdivom šťastí sú pri porovnaní s tým bežným, rozšíreným hodnotením veľmi prekvapivé, • preto hovoríme, že jeho blahoslavenstvá sú paradoxné vety. • S takýmito prekvapeniami, paradoxmi, sa stretáme nielen v blahoslavenstvách, • ale na veľmi mnohých miestach Novej zmluvy. • Na začiatku sme prečítali jednu takú paradoxnú vetu: • „Blahoslavení, ktorí lačnia a žíznia po spravodlivosti, lebo oni nasýtení budú.“ • Chceli by sme si podrobnejšie všimnúť, čo nám ňou chce Pán Ježiš povedať.
• Slová „lačnieť“ a „žízniť“ sa síce zo živej slovnej zásoby vytrácajú, ale ešte stále rozumieme, čo znamenajú. • „Lačnieť“ znamená: byť veľmi hladný, hladovať, a veľmi túžiť po pokrme. • „Žízniť“ znamená: byť veľmi smädný a veľmi túžiť po vode. • V prenesenom zmysle tieto slová označujú veľkú túžbu po rozličných veciach, hodnotách, ktoré príslušný človek pokladá pre seba za veľmi dôležité. • Pôsobivý obraz toho, o čo tu ide, je v 42. žalme: • „Ako jeleň dychtí po vodných bystrinách, tak dychtí moja duša po tebe, ó Bože.“ • Kralická Biblia z roku 1613 to vyjadruje dramatickým spôsobom: • „Jakož jelen řve, dychtě po tekutých vodách, tak duše má řve k tobě, ó Bože.“ • Tento obraz použil Juraj Tranovský v krásnej svätodušnej piesni: • „Ako čerstvú vodu hľadá jeleň v letnej páľave, tak Svätého Ducha žiada duša v každej únave ...“ • Jeleň reve po čerstvej vode, keď ho od smädu už opúšťajú sily, • a tú vodu veľmi potrebuje, lebo inak sa to s ním môže zle skončiť. • Toto je obraz veľkej túžby po spravodlivosti, o ktorej hovorí Pán Ježiš v našom blahoslavenstve. • Nie je to občasná túžba, ale stála, permanentná túžba. • Nie slabá túžba po tom, čo môžeme, ale nemusíme mať, • ale vrcholne naliehavá túžba po niečom, bez čoho sa nemôžeme zaobísť. • Túžba po niečom, čo bezpodmienečne potrebujeme, • túžba po niečom, čo rozhoduje o našom bytí a nebytí.
• V blahoslavenstve je reč o veľkej túžbe po spravodlivosti. • Slovo „spravodlivosť“ má viac významov – niektoré poznáme z každodenného života, niektoré majú osobitný biblický obsah. • Po spravodlivosti túžia ľudia, ktorí sú na kratší či dlhší čas obeťami nespravodlivosti. • Myslíme na nespravodlivosť veľkých rozmerov ako utrpenie vo vojnách, koncentračných táboroch, v gulagu, v genocídach, pri inscenovaných procesoch. • Myslíme na nespravodlivosť v individuálnych rozmeroch pri podvodoch, lúpežiach, krádežiach, vraždách, násilí, domácom násilí a týraní • a na nespravodlivosť v mnohých iných formách. • Takto tyranizovaný, podvádzaný, klamaný, znásilňovaný človek túži po spravodlivosti • a volá k Pánu Bohu, aby si všimol, čo sa s ním deje a aby zasiahol. • V starozmluvných žalmoch je veľké množstvo takýchto vzdychov. • Pán Ježiš v blahoslavenstve hovorí, že človek, ktorý takto trpí, si nemá prestať uvedomovať nenormálnosť svojho položenia • a k prosbám v žalmoch má pridať aj svoj hlas veľkej túžby po spravodlivosti. • Blahoslavenstvo vyjadruje prísľub, že tieto vzdychy a prosby nejdú do prázdna, • ale že ich Boh počuje a raz zasiahne – • ak nie v tomto svete, tak v tom budúcom.
• Aj ak človek sám nie je terčom a obeťou nespravodlivosti, • ale vidí, že sa nespravodlivosť deje iným, mal by takisto túžiť po spravodlivosti, • nemalo by mu to byť ľahostajné, • ale mal by volať v modlitbách k Hospodinovi aj za tých, ktorí vzdychajú pod bremenom nespravodlivosti. • A mal by urobiť, čo je v jeho možnostiach a silách, • aby sa odstránilo aspoň niečo z nespravodlivosti v našom okolí. • Starozmluvní proroci sú príkladom ľudí, ktorí sa veľmi energicky zastávali ukrivďovaných. • Žiarivým príkladom aj v tomto smere nám je predovšetkým Pán Ježiš Kristus.
• Toto blahoslavenstvo nás volá, aby sme si položili otázku, či aj my nespôsobujeme druhým nespravodlivosť. • Niekedy sa človek dopúšťa nespravodlivosti a spôsobuje krivdu a ani si to neuvedomuje. • Keď toto zistíme o sebe, • keď to objavíme v zrkadle Božieho slova, • keď nás na to niekto upozorní, • vtedy by mala vzniknúť v nás silná túžba, aby sa to zmenilo, • aby sme zanechali to, o čom sme si uvedomili, že je nespravodlivé, • aby sme, pokiaľ je to možné, odčinili krivdy, ktoré sme zanechali v svojich stopách • a aby sme si osvojili nový program, program lásky a spravodlivosti, • aby sa Božia spravodlivá vôľa stala najvyššou normou nášho rozhodovania a správania. • Kto v modlitbe veľmi po tom túži, tomu Pán Boh určite dá pomoc, aby sa pri ňom táto zmena mohla uskutočniť. • Aj toto je obsahom nášho blahoslavenstva.
• Jeden charakteristický znak kráľovstva Božieho je spravodlivosť. • Vidno to z výzvy Pána Ježiša v Kázni na vrchu: • „Hľadajte najprv kráľovstvo Božie a jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané.“ • Takisto hovorí o tom jeden výrok apoštola v Liste Rímskym: • „Kráľovstvo Božie nie je jedenie a pitie, ale spravodlivosť a pokoj a radosť v Duchu Svätom.“ • Veľká túžba po spravodlivosti, o ktorej sa hovorí v našom blahoslavenstve, je vlastne túžba po kráľovstve Božom. • Iniciátorom a vrcholným realizátorom kráľovstva Božieho je Pán Boh. • Vidno to z druhej polovice blahoslavenstva: „lebo oni nasýtení budú“. • Je to síce povedané neosobne, ale obsah sľubu je jednoznačne osobný a znamená toto: • „lebo Boh ich nasýti“, Boh vypočuje ich prosby a volanie. • Ale i keď je na jednej strane pravda, že bez Pána Boha by kráľovstvo Božie nejestvovalo, • tak na druhej strane my všetci sme pozvaní, • aby sme podľa svojich hoci skromných síl pracovali na Božom diele kráľovstva nebeského. • Preto všetky blahoslavenstvá popri sľuboch, ktoré obsahujú, • sú zároveň výzvou, aby sme už teraz konali to a tak, čo a ako je to v súlade s očakávaním konečného splnenia Božích sľubov.
• Biblický pojem „spravodlivosť“ obsahuje jeden významový prvok, ktorý sa nevyskytuje v každodennej reči. • Potrebné je vysvetliť trocha širšie, o čo ide. • My ľudia žijeme nie ako izolované bytosti, • ale žijeme v mnohorakých vzťahoch s ľuďmi okolo nás: • s rodičmi, manželom, manželkou, deťmi, spolužiakmi, spolupracovníkmi, priateľmi a tak ďalej. • Každý z nás by vedel uviesť veľké množstvo takýchto vzťahov. • V týchto vzťahoch chce každý z nás byť uznaný, prijímaný, akceptovaný niekým, koho si váži a cení. • To platí o všetkých vekových vrstvách, od útleho detstva až do staroby. • Takéto uznanie, akceptovanie je nevyhnutne potrebné, ak si človek má zachovať duchovné zdravie. • Túto túžbu po uznaní, akceptovaní máme vrodenú. • Aké prostriedky, správne i nesprávne, využíva človek na to, aby bol uznávaný a akceptovaný – to je samostatná téma, ktorá by nás teraz zaviedla ďaleko od našej hlavnej témy. • Pri výklade blahoslavenstva si nám treba uvedomiť toto: • Veriaci človek v hĺbke duše cíti, že potrebuje uznanie, akceptovanie najvyššieho rangu – od svojho Tvorcu. • Byť ním uznaný, akceptovaný – to je nevyhnutná podmienka plného duchovného zdravia.
• Ale s dosiahnutím uznania, akceptovania zo strany Pána Boha je spojený vážny problém. • Človek v hĺbke bytosti cíti, že ani zďaleka nie je taký, aby mohol obstáť pred Božími skúmajúcimi očami. • Klasickým príkladom takýchto obáv je životný príbeh nášho reformátora Dr. Martina Luthera. • Roky sa v kláštore trápil otázkou: „Ako nájdem milostivého Boha?“ • Bál sa biblického slova „spravodlivosť“. • Lebo toto slovo vyvolávalo v jeho mysli predstavu Boha ako trestajúceho sudcu. • Pri univerzitných prednáškach výkladu Biblie sa dlho trápil s pochopením a vysvetlením tohto slova.
• Až okolo roku 1517 sa dopracoval k tomu, čo nazývame Lutherovým reformačným objavom. • Dá sa do určitej miery sledovať, akými krokmi sa pri štúdiu Biblie dopracoval k tomuto objavu. • Obsahom tohto objavu je – a to si nám treba veľmi dobre zapamätať – • obsahom tohto objavu je, že výraz „Božia spravodlivosť“ znamená Božiu vernosť. • Pán Boh verne stojí pri svojich sľuboch, • že s človekom chce za všetkých okolností zachovať spoločenstvo, • že napriek hriešnosti človeka je ochotný človeka uznať, akceptovať, prijať. • Poslal nám svojho Syna Pána Ježiša Krista, aby vykonal dielo záchrany, • aby sme sa my hriešni ľudia napriek svojim hriechom stali Pánu Bohu akceptovateľní. • A táto Božia ochota a vernosť • a všetko, čo on vykonal na našu záchranu • to je vyjadrená výrazom „Božia spravodlivosť“. • Pre naše uši je to veľmi nezvyklé použitie slova „spravodlivosť“. • Lenže Pán Ježiš hovoril aramejsky, • a pre aramejčinu a hebrejčinu, pre hebrejské myslenie je typické práve toto chápanie slova „spravodlivosť“.
• Vo svojich spomienkach Luther napísal, že keď objavil tento význam slova „spravodlivosť Božia“, • znamenalo to pre neho osobne úplnú zmenu životného cítenia. • Píše doslova: „Vtedy som mal pocit, že som sa priamo znova narodil • a že cez otvorenú bránu som vstúpil do samého raja.“ • Prešiel od úzkosti k radosti, od otroctva k slobode, od zúfalstva k istote, z pekla do raja. • V našom blahoslavenstve nám treba rátať aj s týmto významom slova „spravodlivosť“.
• Takže blahoslavenstvo má okrem uvedených významov aj tento význam: • Blahoslavení, ktorí lačnia a žíznia, ktorí neskonale túžia po tom, aby boli uznaní, prijatí, akceptovaní Pánom Bohom. • A slová zasľúbenia – „lebo oni nasýtení budú“ – tieto slová znamenajú, • že veľkú túžbu človeka po Bohu, • veľkú túžbu po tom, aby ho Pán Boh prijal, akceptoval, • Boh vypočuje, splní • a človeku daruje to najvyššie možné prijatie, akceptovanie, • ktoré je zároveň tým najvyšším šťastím, aké vôbec možno dosiahnuť.
• Toto blahoslavenstvo stavia človeka pred otázku: • V čom ty hľadáš svoje životné šťastie? • Azda iba v pozemských hmotných veciach, a keď to máš, tak ti to stačí? • Alebo sa ti otvorili oči pre poznanie, že tvoje určenie je omnoho vyššie než byť iba konzumným živočíchom? • Tebe ako človeku dal Boh to vysoké privilégium, aby si mohol žiť v spoločenstve s ním, ktorý je Tvorcom a Pánom vesmíru. • Ježišovo blahoslavenstvo „Blahoslavení, ktorí lačnia a žíznia po spravodlivosti, lebo oni nasýtení budú“ – • toto blahoslavenstvo ti ukazuje cestu k tomu vysokému cieľu.

Amen

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.