Galatským 3, 28
Nie je ani Žid ani Grék, nie je ani otrok ani slobodný, nie je ani muž, ani žena, lebo všetci jedno ste v Kristovi Ježišovi. (Galatským 3, 28)
• Jeden smutný jav, s ktorým sa často stretávame, je, že človek dokáže ponižovať druhého človeka. • Ponižovanie môže nadobudnúť najrozličnejšie formy. • Spravidla ten, kto sa cíti v silnejšom postavení, ponižuje slabšieho. • Nejeden bohatý pozerá zvysoka na chudobného. • Nejeden vysoko postavený pozerá zvysoka na človeka, ktorý nedosiahol vysoké spoločenské postavenie. • Kto má úspechy v živote, neraz pozerá zvysoka na toho, kto má v živote smolu. • Kto sa cíti na vysokej mravnej alebo náboženskej úrovni, pozerá neraz zvysoka na toho, o kom si myslí, že je na nízkej mravnej a náboženskej úrovni. • Ponižovanie neostáva obmedzené iba na myšlienky, ale prejavuje sa aj slovami a činmi. • Slovami, ich obsahom, tónom, dokáže človek veľmi zraniť a ponížiť druhého človeka. • Takisto ohováraním a klebetami. • Celým spôsobom správania a zaobchádzania s druhým človekom dokáže človek veľmi ponižovať svojho blížneho. • Ponižovanie človeka človekom sa vyskytuje v najrozličnejších vzťahoch medzi ľuďmi. • Už aj v rodine, keď napríklad manžel ponižuje svoju manželku alebo manželka svojho manžela. • Takisto vo vzťahu rodičov a detí dochádza neraz ku vzájomnému ponižovaniu. • K ponižovaniu môže prísť na pracovisku, vo vzťahu medzi nadriadenými a podriadenými, vo vzťahu medzi spolupracovníkmi, • alebo v úrade, vo vzťahu medzi úradníkom a stránkou, • alebo v obchode, vo vzťahu medzi predavačom a zákazníkom, • alebo v doprave, vo vzťahu medzi dopravnými zamestnancami a cestujúcimi, • alebo v škole, vo vzťahu medzi učiteľom a žiakom a tak ďalej. • Sú panovačné typy ľudí, ktorým pôsobí priamo potešenie, keď môžu druhého ponížiť, • a sú iné typy ľudí, ktorí sú zakríknutí, a nevedia sa postaviť na svoju obranu. • Práve takýchto si vyberajú za svoj terč tí panovační, lebo pri nich najľahšie dosahujú svoj diabolský cieľ: ponížiť druhého človeka. • Mimochodom si všimneme jednu psychologickú zvláštnosť, ktorá bije priamo do očí, keď pozorujeme správanie ľudí: • Práve tí ľudia, ktorí dokážu druhých kruto a necitlivo ponižovať, • sú náramne citliví, keď ich niekto urazí, keď im niekto povie dačo ostrého. • To prezrádza, že používajú dvojaké meradlo: Sú veľmi citliví, až precitlivení, keď ide o nich samých, • a sú nepochopiteľne tupí, keď treba pochopiť, že aj druhí ľudia sú citlivé bytosti. • Takto teda vyzerá ponižovanie človeka človekom, ako sa s ním môžeme stretnúť vo svojej každodennej skúsenosti. • Zaujímajú nás aj príčiny. • Prečo človek ponižuje druhého človeka? • Prvú odpoveď nám dáva psychológia. • Ak človek má nejaký skrytý pocit menejcennosti, ktorý si ani on sám nemusí jasne uvedomiť, • usiluje sa ho vyvážiť, kompenzovať rozličnými spôsobmi, dobrými aj zlými. • Medzi tie zlé spôsoby patrí ponižovanie druhých ľudí. • Tým, že človek ponižuje druhého človeka, usiluje sa zvýšiť svoju vlastnú cenu, vo svojich očiach aj v očiach druhých. • Farizej tak ponižoval v podobenstve publikána, a myslel si, že tým ešte viac vynikne jeho domnelá spravodlivosť a pobožnosť. • Ale psychologická odpoveď na otázku, prečo človek ponižuje druhého človeka, nie je úplná. • Hlbšie siaha odpoveď náboženská. • Vieme totiž, že keď človek ponižuje druhého človeka – či už slovami alebo akýmkoľvek iným spôsobom – pociťuje radosť. • Toto nie je dobrá, čistá radosť, ale radosť diabolská. • Len diabol má radosť z toho, keď môže vniesť ničivé, otravné prvky do života ľudí. • Kto ponižuje druhého, je nástrojom v rukách diabla. • Pri ponižovaní človeka nejde teda o malichernú vec, ktorú by sme mohli odbaviť humorom, ale o veľmi závažnú záležitosť. • Ak pri sebaskúmaní objavíme aj my v sebe radosť z ponižovania druhých, musíme si uvedomiť, že sme v takých chvíľach boli nástrojmi diabla. • Že ponižovanie človeka je diabolská činnosť, pochopíme ľahko, keď si všimneme následky ponižovania. • Každý človek potrebuje mať pocit cennosti, pocit, že má nejakú cenu. • To je pre život potrebné takisto ako každodenný chlieb. • Ale ako môže človek zistiť o sebe, či má nejakú cenu? • V tejto veci sme vo veľkej miere odkázaní na takzvané sociálne zrkadlo. • to znamená na to, ako nás vidia iní, čo o nás povedia, ako nás hodnotia. • Len mimoriadne silní jedinci dokážu byť vo vysokej miere nezávislí od toho, čo o nich povedia druhí, • ale väčšina priemerných ľudí sa práve z tohto sociálneho zrkadla dozvedá o svojej cene. • A teraz si predstavme, že niekto je sústavne ponižovaný. • V dôsledku toho stráca pocit cennosti, stráca sebaúctu. • Človek, ktorému sa ponižovaním takto hádžu stále polená pod nohy, sa nedokáže vzchopiť, aby sa dopracoval na vyššiu úroveň duchovnú, mravnú, • na vyššiu úroveň aj v iných, každodenných oblastiach života. • Kto teda ponižuje druhého, berie mu radosť zo života • a okrem toho mu stavia do cesty ťažko prekonateľné prekážky. • Preto ponižovanie nie je maličkosť, ale z náboženského hľadiska je to ťažký hriech. • Keď farizeji ustavične odsudzovali a ponižovali publikánov a ostatných hriešnych ľudí, • zahatali im tak vlastne cestu k mravnej obnove. • To bol ich ťažký hriech, ktorého sa vo svojej samospravodlivosti dopúšťali• a ktorý si ani neuvedomovali. • Na tomto pozadí pochopíme ostré Ježišove slová z Kázne na vrchu, ktoré podnes nestratili nič zo svojej platnosti: • „Kto by bratovi povedal Hlupák, prepadne najvyššiemu súdu, kto by mu však povedal Blázon, prepadne ohnivému peklu. “ • Ak rodič ustavične opakuje dieťaťu alebo učiteľ žiakovi: „Z teba nikdy nič nebude“, • dopúšťa sa zločinu a hriechu ponižovania človeka, • lebo sa môže stať, že z takto psychicky týraného dieťaťa naozaj nikdy nič nebude, • nie však preto, žeby nemalo na to predpoklady, • ale preto, že nerozumný a nezodpovedný rodič alebo učiteľ mu neprestajne nahovárajú takéto ponižujúce hodnotenie. • Porozmýšľajme, komu sme už my ponižovaním alebo ponižujúcim hodnotením postavili prekážku na jeho ceste dopredu. • Môže sa stať, že ponižujúce slová vypovieme len tak mimochodom a rýchlo na ne zabudneme, alebo ich ani nemyslíme tak veľmi vážne, • ale človek, ktorého zasiahnu, ich nesie ako bremeno a nemôže sa ich zbaviť. • Preto si treba dvakrát poriadne rozmyslieť, čo povieme, keď sa chystáme vyriecť hodnotiace slová na adresu druhého. • Vieme dobre, že i keď mu ich nepovieme priamo, ľahko sa môže stať, že sa mu dostanú do uší. • Človek, ktorý sa má dostať na vyššiu úroveň, • či už ide o žiaka v škole• alebo o hriešneho človeka, ktorý sa má dostať zo začarovaného kruhu svojho hriechu, • potrebuje mať niekoho, kto v neho verí, • kto ho neodsudzuje, neponižuje,• ale povzbudzuje a dvíha. • Videli sme, že ponižovanie má ničivý účinok na toho, kto je ponižovaný. • Menej známe je, že má ničivý účinok aj na toho, kto ponižuje. • Kto ponižuje druhého človeka, je ri konaní tejto činnosti nástrojom diabla. • A diabol sa tým, ktorí sa stávajú jeho nástrojmi, odmeňuje tak, že ich ničí. • Kto zahatáva druhým cestu dopredu tým, že ich ponižuje, zahatáva súčasne cestu aj sebe samému. • Kto ponižuje druhého, zostáva na primitívnej úrovni, nech by sa tváril akokoľvek povýšene. • To si neuvedomuje nikto z tých, ktorí ponižujú druhých. • Lebo v tej chvíli, keď by si to taký človek uvedomil, musel by zanechať ponižovanie. • A predsa človek, ktorý by z Biblie čerpal Božiu múdrosť, musel by si to veľmi rýchlo uvedomiť. • Biblické slová: „Odmena za hriech je smrť“ nám jasne ukazujú, že diabol ničí tých, ktorí sa stávajú jeho nástrojmi. • Uvedomme si, aká hrozná je situácia ľudí, ktorí ponižujú druhých, • aká hrozná je naša situácia, ak ponižujeme druhých. • Už sme naznačili, aké je biblické stanovisko k tejto veci. • Do sveta, v ktorom človek ponižuje človeka, prišiel Ježiš Kristus, • ktorý ku každému človeku pristupuje s láskou ako k Božiemu dieťaťu. • On sám nikdy nikoho neponížil, ale ľudí vždy dvíhal. • Postavil sa radikálne na stranu tých, ktorí boli ponižovaní,• na stranu chudobných, odstrkovaných, na stranu vdov, na stranu detí. • Prečo?• Lebo v každom videl Božie dieťa, ktoré Pán Boh miluje. • Tým istým smerom ukazujú aj Pavlove slová z prečítaného textu: • „Nie je ani Žid ani Grék, nie je ani otrok ani slobodný, nie je ani muž, ani žena, • lebo všetci jedno ste v Kristovi Ježišovi. “• Všetci sme rovnoprávne Božie deti, a preto nám nie je dovolené ponižovať nikoho. • Takto vyzerá celá vec zo stanoviska biblického myslenia. • Ale otázka je, do akej miery sa toto myslenie nachádza v nás, kresťanoch. • Či nie je to tak, že aj my často hodnotíme ľudí podľa tých povrchných meradiel, ako hodnotí ostatný svet? • Podľa telesnej krásy a sily, podľa bohatstva a spoločenského postavenia? • Je najvyšší čas, aby sme prestali ľudí hodnotiť podľa týchto vonkajších, povrchných znakov • a aby sme si všímali predovšetkým ich vnútorné hodnoty. • Okrem toho je najvyšší čas, aby sme • – ak chceme byť skutočnými Kristovými nasledovníkmi –• prestali ponižovať ľudí,• aby sme nikoho neponižovali ani v rodine, ani na pracovisku,• ani v obchode, ani v úrade, • ani vo vlaku či autobuse, • ani krátkodobo, ani dlhodobo. • My, kresťania, sme podľa apoštolových slov, dlžníkmi ostatnému svetu:• Našou úlohou je ukázať svetu, ako má vyzerať život podľa evanjelia. • Okrem mnohých iných bodov je našou úlohou ukázať, ako vyzerá život bez ponižovania. • Len si predstavme, čo by to znamenalo pre svet, • keby jedným programovým bodom každého kresťana bolo:• Nebudem nikdy nikoho ponižovať, • dám si v tomto ohľade pozor na jazyk i na ostatné správanie. • A toto je skutočne naša povinnosť. • Lebo ak sa ničím nelíšime od ostatného sveta, načo sme tu ako kresťania? • Potom by sme boli len tou soľou, ktorá stratila chuť a ktorú treba vyhodiť, aby ju ľudia pošliapali. • Ale našou úlohou je: Byť soľou, ktorá solí, • byť ľuďmi, ktorí žijú podľa Kristovho príkladu a Kristových slov. • Potom by možno aj svet pochopil, že nie sme tu tak celkom zbytoční, • a aj my by sme si s vďačnosťou voči Pánu Bohu uvedomili, že existencia cirkvi vo svete má dobrý zmysel a dôležité poslanie.
Amen. Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|