V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk, www.facebook.com/ecavdubravka/)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk, www.facebook.com/ecavlegionarska/)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

Galatským 3, 28

Nie je ani Žid ani Grék, nie je ani otrok ani slobodný, nie je ani muž, ani žena, lebo všetci jedno ste v Kristovi Ježišovi. (Galatským 3, 28)

• Jeden smutný jav, s ktorým sa často stretávame, je, že človek dokáže ponižovať druhého človeka. • Ponižovanie môže nadobudnúť najrozličnejšie formy. • Spravidla ten, kto sa cíti v silnejšom postavení, ponižuje slabšieho. • Nejeden bohatý pozerá zvysoka na chudobného. • Nejeden vysoko postavený pozerá zvysoka na človeka, ktorý nedosiahol vysoké spoločenské postavenie. • Kto má úspechy v živote, neraz pozerá zvysoka na toho, kto má v živote smolu. • Kto sa cíti na vysokej mravnej alebo náboženskej úrovni, pozerá neraz zvysoka na toho, o kom si myslí, že je na nízkej mravnej a náboženskej úrovni.
• Ponižovanie neostáva obmedzené iba na myšlienky, ale prejavuje sa aj slovami a činmi. • Slovami, ich obsahom, tónom, dokáže človek veľmi zraniť a ponížiť druhého človeka. • Takisto ohováraním a klebetami. • Celým spôsobom správania a zaobchádzania s druhým človekom dokáže človek veľmi ponižovať svojho blížneho.
• Ponižovanie človeka človekom sa vyskytuje v najrozličnejších vzťahoch medzi ľuďmi. • Už aj v rodine, keď napríklad manžel ponižuje svoju manželku alebo manželka svojho manžela. • Takisto vo vzťahu rodičov a detí dochádza neraz ku vzájomnému ponižovaniu. • K ponižovaniu môže prísť na pracovisku, vo vzťahu medzi nadriadenými a podriadenými, vo vzťahu medzi spolupracovníkmi, • alebo v úrade, vo vzťahu medzi úradníkom a stránkou, • alebo v obchode, vo vzťahu medzi predavačom a zákazníkom, • alebo v doprave, vo vzťahu medzi dopravnými zamestnancami a cestujúcimi, • alebo v škole, vo vzťahu medzi učiteľom a žiakom a tak ďalej.
• Sú panovačné typy ľudí, ktorým pôsobí priamo potešenie, keď môžu druhého ponížiť, • a sú iné typy ľudí, ktorí sú zakríknutí, a nevedia sa postaviť na svoju obranu. • Práve takýchto si vyberajú za svoj terč tí panovační, lebo pri nich najľahšie dosahujú svoj diabolský cieľ: ponížiť druhého človeka.
• Mimochodom si všimneme jednu psychologickú zvláštnosť, ktorá bije priamo do očí, keď pozorujeme správanie ľudí: • Práve tí ľudia, ktorí dokážu druhých kruto a necitlivo ponižovať, • sú náramne citliví, keď ich niekto urazí, keď im niekto povie dačo ostrého. • To prezrádza, že používajú dvojaké meradlo: Sú veľmi citliví, až precitlivení, keď ide o nich samých, • a sú nepochopiteľne tupí, keď treba pochopiť, že aj druhí ľudia sú citlivé bytosti.
• Takto teda vyzerá ponižovanie človeka človekom, ako sa s ním môžeme stretnúť vo svojej každodennej skúsenosti. • Zaujímajú nás aj príčiny. • Prečo človek ponižuje druhého človeka? • Prvú odpoveď nám dáva psychológia. • Ak človek má nejaký skrytý pocit menejcennosti, ktorý si ani on sám nemusí jasne uvedomiť, • usiluje sa ho vyvážiť, kompenzovať rozličnými spôsobmi, dobrými aj zlými. • Medzi tie zlé spôsoby patrí ponižovanie druhých ľudí. • Tým, že človek ponižuje druhého človeka, usiluje sa zvýšiť svoju vlastnú cenu, vo svojich očiach aj v očiach druhých. • Farizej tak ponižoval v podobenstve publikána, a myslel si, že tým ešte viac vynikne jeho domnelá spravodlivosť a pobožnosť.
• Ale psychologická odpoveď na otázku, prečo človek ponižuje druhého človeka, nie je úplná. • Hlbšie siaha odpoveď náboženská. • Vieme totiž, že keď človek ponižuje druhého človeka – či už slovami alebo akýmkoľvek iným spôsobom – pociťuje radosť. • Toto nie je dobrá, čistá radosť, ale radosť diabolská. • Len diabol má radosť z toho, keď môže vniesť ničivé, otravné prvky do života ľudí. • Kto ponižuje druhého, je nástrojom v rukách diabla. • Pri ponižovaní človeka nejde teda o malichernú vec, ktorú by sme mohli odbaviť humorom, ale o veľmi závažnú záležitosť. • Ak pri sebaskúmaní objavíme aj my v sebe radosť z ponižovania druhých, musíme si uvedomiť, že sme v takých chvíľach boli nástrojmi diabla.
• Že ponižovanie človeka je diabolská činnosť, pochopíme ľahko, keď si všimneme následky ponižovania. • Každý človek potrebuje mať pocit cennosti, pocit, že má nejakú cenu. • To je pre život potrebné takisto ako každodenný chlieb. • Ale ako môže človek zistiť o sebe, či má nejakú cenu? • V tejto veci sme vo veľkej miere odkázaní na takzvané sociálne zrkadlo. • to znamená na to, ako nás vidia iní, čo o nás povedia, ako nás hodnotia. • Len mimoriadne silní jedinci dokážu byť vo vysokej miere nezávislí od toho, čo o nich povedia druhí, • ale väčšina priemerných ľudí sa práve z tohto sociálneho zrkadla dozvedá o svojej cene.
• A teraz si predstavme, že niekto je sústavne ponižovaný. • V dôsledku toho stráca pocit cennosti, stráca sebaúctu. • Človek, ktorému sa ponižovaním takto hádžu stále polená pod nohy, sa nedokáže vzchopiť, aby sa dopracoval na vyššiu úroveň duchovnú, mravnú, • na vyššiu úroveň aj v iných, každodenných oblastiach života. • Kto teda ponižuje druhého, berie mu radosť zo života • a okrem toho mu stavia do cesty ťažko prekonateľné prekážky.
• Preto ponižovanie nie je maličkosť, ale z náboženského hľadiska je to ťažký hriech. • Keď farizeji ustavične odsudzovali a ponižovali publikánov a ostatných hriešnych ľudí, • zahatali im tak vlastne cestu k mravnej obnove. • To bol ich ťažký hriech, ktorého sa vo svojej samospravodlivosti dopúšťali• a ktorý si ani neuvedomovali.
• Na tomto pozadí pochopíme ostré Ježišove slová z Kázne na vrchu, ktoré podnes nestratili nič zo svojej platnosti: • „Kto by bratovi povedal Hlupák, prepadne najvyššiemu súdu, kto by mu však povedal Blázon, prepadne ohnivému peklu. “
• Ak rodič ustavične opakuje dieťaťu alebo učiteľ žiakovi: „Z teba nikdy nič nebude“, • dopúšťa sa zločinu a hriechu ponižovania človeka, • lebo sa môže stať, že z takto psychicky týraného dieťaťa naozaj nikdy nič nebude, • nie však preto, žeby nemalo na to predpoklady, • ale preto, že nerozumný a nezodpovedný rodič alebo učiteľ mu neprestajne nahovárajú takéto ponižujúce hodnotenie.
• Porozmýšľajme, komu sme už my ponižovaním alebo ponižujúcim hodnotením postavili prekážku na jeho ceste dopredu. • Môže sa stať, že ponižujúce slová vypovieme len tak mimochodom a rýchlo na ne zabudneme, alebo ich ani nemyslíme tak veľmi vážne, • ale človek, ktorého zasiahnu, ich nesie ako bremeno a nemôže sa ich zbaviť. • Preto si treba dvakrát poriadne rozmyslieť, čo povieme, keď sa chystáme vyriecť hodnotiace slová na adresu druhého. • Vieme dobre, že i keď mu ich nepovieme priamo, ľahko sa môže stať, že sa mu dostanú do uší.
• Človek, ktorý sa má dostať na vyššiu úroveň, • či už ide o žiaka v škole• alebo o hriešneho človeka, ktorý sa má dostať zo začarovaného kruhu svojho hriechu, • potrebuje mať niekoho, kto v neho verí, • kto ho neodsudzuje, neponižuje,• ale povzbudzuje a dvíha.
• Videli sme, že ponižovanie má ničivý účinok na toho, kto je ponižovaný. • Menej známe je, že má ničivý účinok aj na toho, kto ponižuje. • Kto ponižuje druhého človeka, je ri konaní tejto činnosti nástrojom diabla. • A diabol sa tým, ktorí sa stávajú jeho nástrojmi, odmeňuje tak, že ich ničí. • Kto zahatáva druhým cestu dopredu tým, že ich ponižuje, zahatáva súčasne cestu aj sebe samému. • Kto ponižuje druhého, zostáva na primitívnej úrovni, nech by sa tváril akokoľvek povýšene.
• To si neuvedomuje nikto z tých, ktorí ponižujú druhých. • Lebo v tej chvíli, keď by si to taký človek uvedomil, musel by zanechať ponižovanie. • A predsa človek, ktorý by z Biblie čerpal Božiu múdrosť, musel by si to veľmi rýchlo uvedomiť. • Biblické slová: „Odmena za hriech je smrť“ nám jasne ukazujú, že diabol ničí tých, ktorí sa stávajú jeho nástrojmi. • Uvedomme si, aká hrozná je situácia ľudí, ktorí ponižujú druhých, • aká hrozná je naša situácia, ak ponižujeme druhých.
• Už sme naznačili, aké je biblické stanovisko k tejto veci. • Do sveta, v ktorom človek ponižuje človeka, prišiel Ježiš Kristus, • ktorý ku každému človeku pristupuje s láskou ako k Božiemu dieťaťu. • On sám nikdy nikoho neponížil, ale ľudí vždy dvíhal. • Postavil sa radikálne na stranu tých, ktorí boli ponižovaní,• na stranu chudobných, odstrkovaných, na stranu vdov, na stranu detí. • Prečo?• Lebo v každom videl Božie dieťa, ktoré Pán Boh miluje.
• Tým istým smerom ukazujú aj Pavlove slová z prečítaného textu: • „Nie je ani Žid ani Grék, nie je ani otrok ani slobodný, nie je ani muž, ani žena, • lebo všetci jedno ste v Kristovi Ježišovi. “• Všetci sme rovnoprávne Božie deti, a preto nám nie je dovolené ponižovať nikoho.
• Takto vyzerá celá vec zo stanoviska biblického myslenia. • Ale otázka je, do akej miery sa toto myslenie nachádza v nás, kresťanoch. • Či nie je to tak, že aj my často hodnotíme ľudí podľa tých povrchných meradiel, ako hodnotí ostatný svet? • Podľa telesnej krásy a sily, podľa bohatstva a spoločenského postavenia? • Je najvyšší čas, aby sme prestali ľudí hodnotiť podľa týchto vonkajších, povrchných znakov • a aby sme si všímali predovšetkým ich vnútorné hodnoty.
• Okrem toho je najvyšší čas, aby sme • – ak chceme byť skutočnými Kristovými nasledovníkmi –• prestali ponižovať ľudí,• aby sme nikoho neponižovali ani v rodine, ani na pracovisku,• ani v obchode, ani v úrade, • ani vo vlaku či autobuse, • ani krátkodobo, ani dlhodobo.
• My, kresťania, sme podľa apoštolových slov, dlžníkmi ostatnému svetu:• Našou úlohou je ukázať svetu, ako má vyzerať život podľa evanjelia. • Okrem mnohých iných bodov je našou úlohou ukázať, ako vyzerá život bez ponižovania. • Len si predstavme, čo by to znamenalo pre svet, • keby jedným programovým bodom každého kresťana bolo:• Nebudem nikdy nikoho ponižovať, • dám si v tomto ohľade pozor na jazyk i na ostatné správanie.
• A toto je skutočne naša povinnosť. • Lebo ak sa ničím nelíšime od ostatného sveta, načo sme tu ako kresťania? • Potom by sme boli len tou soľou, ktorá stratila chuť a ktorú treba vyhodiť, aby ju ľudia pošliapali.
• Ale našou úlohou je: Byť soľou, ktorá solí, • byť ľuďmi, ktorí žijú podľa Kristovho príkladu a Kristových slov. • Potom by možno aj svet pochopil, že nie sme tu tak celkom zbytoční, • a aj my by sme si s vďačnosťou voči Pánu Bohu uvedomili, že existencia cirkvi vo svete má dobrý zmysel a dôležité poslanie.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.