V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

14. nedeľa po Sv. Trojici, Žalm 50, 7 - 23

Čuj, ľud môj, chcem prehovoriť, Izrael, chcem svedčiť proti tebe! • Som Boh, tvoj Boh. • Nekarhám ťa pre tvoje zábitky, veď tvoje zápaly sú stále predo mnou. • Neprijmem junca z tvojho domu, ani kozlov z tvojich košiarov. • Lebo mne patrí všetka lesná zver a tisíce dobytka na vrchoch. • Poznám všetko vtáctvo hôr, moje je všetko, čo sa hýbe na poli. • Ak by som bol hladný, nepovedal by som ti, lebo môj je svet i všetka jeho náplň. • Či mäso z býkov jedávam a pijem azda krv kozlov? • Obetuj Bohu vďaku a splácaj Najvyššiemu svoje sľuby! • Vzývaj ma v deň súženia, vytrhnem ťa, a ty ma budeš oslavovať! • Lež bezbožnému vraví Boh: • Akým právom odriekaš moje ustanovenia a berieš do úst moju zmluvu, • keď nenávidíš napomenutie a moje slová hádžeš za seba? • Keď vidíš zlodeja, držíš s ním, a s cudzoložníkmi máš svoj podiel. • Ústa si vydávaš na zlé; tvoj jazyk snuje zákernosť. • Sadáš a ohováraš svojho brata, na syna vlastnej matky váľaš hanu. • Ty toto robíš, a ja mlčať mám, myslíš si, že som ako ty? • Obviňujem ťa, staviam ti to pred oči! • Uvážte to vy, ktorí ste zabudli na Boha, ináč trhať budem a nik vás nezachráni. • Kto vďaku obetuje, ten ma ctí; tomu, kto správnou cestou kráča, ukážem Božiu pomoc. (Žalm 50, 7 - 23)

• Toto sú slová prísnej prorockej kritiky. • Sám Boh sa prostredníctvom nich kriticky prihovára svojmu ľudu. • O chvíľu si ich obsah všimneme podrobnejšie. • Ale najprv musíme povedať niečo dôležité. • Tieto slová s celou ich prísnosťou nemôžeme vidieť izolovane. • Ich plný, presný zmysel sa dá pochopiť iba v správnom rámci. • Týmto rámcom je posolstvo o tom, čo všetko Pán Boh robí v záujme toho, aby človek mohol žiť takým pekným mravným, etickým spôsobom, ako to Pán Boh požaduje.
• Už v dobe Starej zmluvy, pred narodením Ježiša Krista, dával Hospodin svojmu ľudu predpoklady na to, aby mohol žiť v súlade s Božou vôľou. • Dal im svoj zákon, posielal im prorokov, aby im tento zákon znova a znova pripomínali. • My na celú vec pozeráme aj a predovšetkým zo stanoviska Novej zmluvy, • zo stanoviska toho, čo všetko urobil Pán Boh v Ježišovi Kristovi v záujme toho, • aby sme sa mohli stať novými ľuďmi, novým stvorením, aby sme mohli žiť podľa Božej vôle. • Celá Ježišova zvesť, ale aj jeho smrť a jeho vzkriesenie je jedno veľké posolstvo o tom, že nás Boh miluje, • že nás prijíma ako prijal otec strateného, márnotratného syna, • že nás prijíma, akceptuje ako svoje deti, • že nám dovoľuje oslovovať ho slovom „Otec“, ba aj nežným slovom „Otecko“. • To všetko sú pre nás veci najvyššej dôležitosti, • veci nekonečne závažnejšie ako naše drobné, všedné záležitosti. • A to sú zároveň predpoklady toho, aby sme mohli žiť v zhode s Božou vôľou.
• Kto dostal toľko predpokladov ako izraelský národ, • kto dostal toľko predpokladov, ako sme dostali a dostávame od Pána Boha my, • ten má nielen možnosť, ale aj veľkú zodpovednosť za to, aby poslúchal Božie prikázania. • Táto poslušnosť má byť ovocím vďačnosti za to, čo všetko pre nás Pán Boh urobil.
• Ten Boh, ktorý nám takto pripravil pôdu pre pekný, mravný, etický život, • má plné právo pýtať sa, čo vzišlo z tejto jeho sejby – a on to aj robí. • My ľudia neraz kladieme Pánu Bohu rozličné otázky, aj obviňujúce otázky. • Menej berieme do úvahy, že Pán Boh nám adresuje otázky. • V našom texte je niekoľko z nich – počujme ich znova:
• „Akým právom odriekaš moje ustanovenia a berieš do úst moju zmluvu, • keď nenávidíš napomenutie a moje slová hádžeš za seba? • Keď vidíš zlodeja, držíš s ním, • a s cudzoložníkmi máš svoj podiel. • Ústa si vydávaš na zlé; tvoj jazyk snuje zákernosť. • Sadáš a ohováraš svojho brata, na syna vlastnej matky váľaš hanu. • Ty toto robíš, a ja mlčať mám, myslíš si, že som ako ty? • Obviňujem ťa, staviam ti to pred oči!“
• Pri pozornom počúvaní týchto slov vidíme, že tu sa nadväzuje na niektoré z Desiatich Božích prikázaní; • na prikázania: Nepokradneš, Nescudzoložíš, Nevypovieš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu. • V prorockých textoch sú na rozličných miestach rozvedené aj ďalšie prikázania z Desatora. • I keď nám tieto slová zovšedneli, z nášho textu vidíme, že ich Pán Boh berie veľmi vážne.
• Človek tieto veci berie neraz na ľahkú váhu a svoje hriechy bagatelizuje. • Tak je to nielen dnes, tak to bolo aj v dávnoveku. • Dokonca v Písme svätom je to zapísané. • Na viacerých miestach v Biblii sa hovorí o tom, že ľudia, ktorí páchajú neprávosti, sa vo svojom srdci utešujú myšlienkou: • Boh to nevidí, on si to nevšíma, nezaujíma ho to, sídli si vo svojom nebi a o zem sa nestará. • Kdekoľvek sa referuje o takejto falošnej úteche, • vždy je zdôraznené: Boh to všetko vidí, on všetko ostro pozoruje. • Tak je to zdôraznené aj v prečítanom texte. • To platilo nielen o Izraelitoch v pradávnom čase, ale platí to aj o nás dnes.
• Aj tie hriechy, ktoré sú v texte vybraté z množstva iných, sú tak veľmi aktuálne aj v našej dobe. • Žijeme tisícročia po napísaní prečítaného žalmu, • žijeme tisícky kilometrov od miesta, kde po prvý raz zneli tieto slová, • a predsa ich obsah je taký aktuálny – • tak málo sa zmenil človek vo svojom správaní, • tak veľmi sedíme spoločne na jednej lodi hriechu.
• Hovorí sa tu o krádežiach. • Spravidla pritom myslíme na drobných zlodejov. • Na nich sa určite vzťahuje prikázanie: „Nepokradneš“. • Tie drobné krádeže vnímame akosi osobnejšie, preto nás veľmi rozčuľujú. • Ale všetci vieme, že existujú aj krádeže vo veľkom, hromadnom štýle, • pri ktorých sa ráta s naivnosťou ľudí. • Existuje organizovaná zločinnosť. • Krádeže nezmizli, ibaže metódy sú stále prefíkanejšie a bezohľadnejšie. • Pri krádežiach myslíme spravidla na tých druhých, čo sa ich dopúšťajú. • Ale Božie slovo nastavuje zrkadlo aj nám samým, • a núti nás, aby sme sa kriticky pozreli na seba.
• V Písme svätom je veľmi sympatické, že namiesto kritizovaných zlých postojov a správania • nám ono predkladá peknú, pozitívnu možnosť. • Tak je to aj pri prikázaní „Nepokradneš!“ • Uvedieme aspoň jednu vetu z Listu Efezským: • „Ten, čo kradol, nech viac nekradne, radšej nech pracuje a vlastnými rukami zarába, aby mal z čoho udeliť núdznemu.“
• Ďalej sa v texte spomína cudzoložstvo. • To nám pripomína dnes tak bolestnú problematiku kríz v manželstve. • Koľko je ohrozených, rozpadávajúcich sa manželstiev! • A ako strašne pritom trpia deti! • Uvádzajú sa rozličné sociologické dôvody na vysvetlenie tejto zlej situácie. • Sociálne zmeny môžu síce všeličo vysvetliť, • ale treba vedieť, že aj uprostred všetkých spoločenských zmien má človek vždy ostať človekom. • Človek nie je bezbranná obeť vonkajších okolností, ale má si vždy zachovať svoju ľudskú identitu, ľudskú totožnosť. • Za všetkých okolností má byť v našej mysli živé a fungujúce vedomie zodpovednosti pred Bohom. • Ale ak človek na prvé miesto postaví svoje sebecké záujmy, túžbu po chvíľkovej rozkoši, túžbu po zisku a výhodách, • a je mu jedno, aké stopy v živote druhých to zanecháva, • tak sa niet čo čudovať, že sa rozbíja to, čo malo a mohlo byť pekným manželským spoločenstvom. • Strata zodpovednosti pred Bohom – to je hlavná príčina kríz a tragédií v manželstvách. • V našom texte je to vyjadrené stručne a jasne. • Hospodin hovorí: „Nenávidíš napomenutie a moje slová hádžeš za seba.“ • „Zabudli ste na Boha“ – to je najhlbšia príčina všetkých zlých, negatívnych vecí v spoločenskom, aj v manželskom živote.
• Aj v tomto prípade namiesto rozbrojov v manželstve, namiesto rozpadu manželstva • ponúka nám Písmo možnosť pekného formovania manželského a rodinného spolužitia. • Pekný, na viere a láske založený manželský život je najlepšia ochrana pred cudzoložstvom.
• Napokon sa tu spomínajú hriechy jazyka. • Na mnohých miestach Písma svätého sa im venuje veľká pozornosť: v Knihe prísloví, v Žalmoch, v evanjeliách, v Liste Jakubovom. • Schopnosť reči je nepredstaviteľne veľký dar, ktorý sme dostali od Stvoriteľa. • Neuvedomujeme si to, lebo ho používame každý deň od rána do večera. • S každým darom je spojená zodpovednosť. • S veľkým darom veľká zodpovednosť. • Proti tejto zodpovednosti sa neprestajne hreší. • Nepravdy, polopravdy v drobných spoločenstvách, v médiách, v politike, v ekonomike – prakticky vo všetkých oblastiach. • V našom texte sa spomína jeden častý nešvár: ohováranie, zlomyseľné intrigy: • „Ústa si vydávaš na zlé; tvoj jazyk snuje zákernosť. • Sadáš a ohováraš svojho brata, na syna vlastnej matky váľaš hanu.“ • Správanie druhých treba síce hodnotiť, ale vždy so snahou pomôcť im; • nikdy nie zlomyseľne a zákerne. • A podľa slov Pána Ježiša vždy treba najprv vybrať brvno z vlastného oka, • to znamená vždy sa najprv kriticky pozrieť na seba samého.
• Aj tu si kladieme otázku: Čo je to pozitívne, čo sa nám ponúka namiesto hriechov jazyka? • Odpoveď je jasná: Hovoriť len pravdu, nikdy neurobiť zo svojho jazyka nástroj lži. • Hovoriť a písať len slová, ktoré zanechávajú dobré, tvorivé stopy v srdciach a životoch druhých ľudí.
• Musíme prízvukovať často opakovanú, ale málo uvedomovanú skutočnosť: • Všetkým zlým, hriešnym, čo človek robí, škodí nielen druhým ľuďom, ale kazí a ničí aj svoju vlastnú bytosť, • a to aj vtedy, keď si to neuvedomuje. • Platí to aj v pozitívnom zmysle: • Všetkým dobrým, čo človek robí, prináša pomoc nielen tým druhým, • ale súčasne buduje aj seba samého, svoju vlastnú bytosť.
• Venujme nakrátko pozornosť prvej polovici nášho textu: • „Čuj, ľud môj, chcem prehovoriť, Izrael, chcem svedčiť proti tebe! • Som Boh, tvoj Boh. • Nekarhám ťa pre tvoje zábitky, veď tvoje zápaly sú stále predo mnou. • Neprijmem junca z tvojho domu, ani kozlov z tvojich košiarov. • Lebo mne patrí všetka lesná zver a tisíce dobytka na vrchoch. • Poznám všetko vtáctvo hôr, moje je všetko, čo sa hýbe na poli. • Ak by som bol hladný, nepovedal by som ti, lebo môj je svet i všetka jeho náplň. • Či mäso z býkov jedávam a pijem azda krv kozlov?“
• Čo znamenajú tieto slová? • Pán Boh nie je odkázaný na obete, ktoré prinášajú ľudia, veď jeho je Zem i všetko, čo je na nej. • Čo človek dáva ako obeť, dáva len z toho, čo dostal od Boha. • Ak je to mienené ako prejav vďačnosti a prejav uznania závislosti od Boha, je to v poriadku. • Ale má to jeden dôležitý háčik: • Pánu Bohu sú tieto obete príjemné, len ak sú spojené s čistým životom v etickej oblasti. • Ak ostaneme v rámci nášho textu, môžeme povedať: • Pánu Bohu sú tieto obete príjemné, len ak sa človek nedopúšťa krádeží, cudzoložstva a hriechov jazyka. • Ak sa človek dopúšťa týchto a iných hriechov, tak tieto obete sú Bohu ohavnosťou. • Stačí si na túto tému prečítať 1. kapitolu Izaiáša.
• Platí to nielen o obetiach, ale aj o pobožných slovách. • Je dobre, keď človek vie citovať slová Písma svätého, slová piesní, keď vie pobožne hovoriť a slovami oslavovať Pána Boha. • Ale toto všetko je Pánu Bohu príjemné len vtedy, keď človek žije čistým, mravným etickým životom. • Ak táto podmienka nie je splnená, sú Pánu Bohu aj pobožné slová odporné. • Jasne je to vyrieknuté v našom texte: • „Akým právom odriekaš moje ustanovenia a berieš do úst moju zmluvu, • keď nenávidíš napomenutie a moje slová hádžeš za seba?“ • Veľmi jasne to vyjadril Pán Ježiš: • „Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane! vojde do kráľovstva nebeského, ale ten, kto činí vôľu môjho Otca nebeského. • Mnohí mi povedia v onen deň: Pane, Pane, či sme neprorokovali v Tvojom mene, či sme nevyháňali démonov v Tvojom mene a či sme nerobili mnohé divy v Tvojom mene? • A vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo mňa, páchatelia neprávosti!“
• Prečítaný text z 50. žalmu – to sú slová ostrej kritiky. • Ich cieľom je prebudiť človeka k pravému pokániu. • Nás chcú tieto slová prebudiť k pravému pokániu. • Aby sme sa s Božou pomocou zmenili k lepšiemu • a aby potom aj o nás mohlo platiť zasľúbenie vyslovené v našom texte: • „Vzývaj ma v deň súženia, vytrhnem ťa, a ty ma budeš oslavovať! ... • Kto vďaku obetuje, ten ma ctí; • tomu, kto správnou cestou kráča, ukážem Božiu pomoc.“

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.