Detské Služby Božie: Žalm 103, 2, Chlebík nie je z Billy (zo supermarketu) – vďačnosť za to, čím sa Pán Boh o nás – svoje malé i vyššie deti – stará (nezabúdať na vďaku)
„Dobroreč, duša moja, Hospodinovi a nezabúdaj na žiadne Jeho dobrodenia!“ (Žalm 103, 2)
Milí: bratia a sestry, milé deti!
Deti, opýtam sa vás niečo: Čo potrebujeme my ľudia, aby sme mohli žiť?
Chlieb – jedlo, pitnú vodu, strechu nad hlavou a lôžko (posteľ),
šaty a obuv (topánky), bytosť - niekoho, kto nás má rád.
Viete, prečo sa pred jedlom modlíme? – Pretože nič z toho, čo máme, nie je samozrejmé.
Viete, čo znamená „nesamozrejmé“? – To, že tú-ktorú vec nemáme sami od seba, že ju nemusíme mať vždycky.
Preto je potrebné učiť sa ďakovať za to, že máme čo jesť. Preto sa pred jedením modlíme. Modlitba je jeden z spôsobov, ako vyjadriť Pánu Bohu vďačnosť.
Deti, skúste uhádnuť, čo mám v tejto taške? – (Čiapku, jablko), chlebík.
Odkiaľ ho mám? – Mnohé dnešné deti si myslia, že chlebík je z Billy alebo z iného supermarketu, avšak nie je to tak.
Jednému chudobnému človeku dal pekár bochník chleba. Pekárovi zaň poďakoval, ale pekár povedal: „Neďakuj mne, poďakuj mlynárovi, ktorý pripravil múku.“ On šiel za mlynárom a poďakoval mu, ale mlynár povedal: „Neďakuj mne, poďakuj roľníkovi, ktorý zasadil pšenicu.“ Chudobný človek šiel za roľníkom s poďakoval mu. Ale roľník mu povedal: „Neďakuj mne, ale Pánu Bohu. On dal slnko, dážď i úrodnú zem. Práve preto môžeš jesť tento chlieb.“
Milé deti, milí: bratia a sestry, je to naozaj tak, že chlebík nie je z Billy alebo z iného obchodu, ale naša vďaka za chlieb, za to, že máme čo jesť patrí Pánu Bohu. On nám dáva veci, ktoré nám umožňujú život. Preto je ďakovanie za úrody každoročne také dôležité. Potrebujeme si to neustále pripomínať, nezabúdať na to. Aj Biblia nás vyzýva: „Dobroreč, duša moja, Hospodinovi a nezabúdaj na žiadne Jeho dobrodenia!“ (Žalm 103,2)
Dnes obzvlášť ďakujeme, že nám nebeský Otec dáva obživu, za to, že požehnal prácu tých, ktorí pracovali na poliach a v záhradách. Božie slovo hovorí: „Duša moja (človeče), nezabúdaj na žiadne (Božie) dobrodenia!“ (Žalm 103,2) – Na nič z toho, čo dobré pre teba Pán Boh robí.
Čo všetko dobré pre nás Pán Boh robí?
Pred časom som dostal list – e-mail – v ktorom sa píše:
Ak máš potraviny v chladničke, na sebe šaty a nad hlavou strechu, si bohatší ako 75 zo 100 ľudí na tomto svete.
Ak máš peniaze na bankovom účte i v peňaženke a vo vrecku pár drobných, patríš medzi najbohatších 8% ľudí na svete.
Ak si sa zobudil dnes ráno viac zdravý ako chorý, si šťastnejší ako milión ľudí na svete, ktorí sa nedožijú konca týždňa.
Ak si nikdy nezažil vojnu, osamelosť väzenie či útrapy hladu, si na tom lepšie ako 500 miliónov ľudí na svete.
Ak tvoji rodičia ešte žijú a nie sú rozvedení, si veľmi zriedkavý typ človeka.
Ak môžeš niekoho držať za ruku a objať ho, si požehnaný, lebo môžeš ponúknuť uzdravujúci dotyk.
Ak môžeš čítať tento list, si požehnaný viac ako tretina (2 miliardy ľudí) vo svete, ktorí nevedia čítať.
Naozaj, máme veľa dôvodov, aby sme sa boli vďačnými ľuďmi. Ľuďmi, ktorí nezabúdajú na vďačnosť za život, za svet ktorý Pán Boh nádherne stvoril, za rodinu, za zdravie, za možnosť vzdelávať sa, za cirkev, za mier, za strechu nad hlavou i denný chlieb na našom stole.
Rozdiel medzi nekresťanom a kresťanom je v tom, že kresťan je vďačný, vie Komu patrí, Komu vďačí za život i ďalšie vzácne dary. – Pánu Bohu. On nám dal a denne dáva mnoho dôvodov k vďačnosti. – Len ich vidieť, vnímať, len sa naučiť dobre pozerať! Nezabúdať na vďačnosť.
Istý plavčík, ktorý zachránil topiaceho sa chlapca. Najprv vytiahol chlapca z vody, poskytol mu prvú pomoc, oživil ho a v dobrom stave ho poslal svojou cestou. V rovnaký deň kráčal popoludní chlapec so svojou mamou dole ulicou a stretli plavčíka, ktorý mu zachránil život. Chlapec povedal svojej mame: „Toto je ten muž, ktorý ma zachránil.“ Mama sa okamžite obrátila k plavčíkovi a opýtala sa ho: „ Je to naozaj pravda. Vytiahli ste dnes ráno môjho chlapca z vody?“ Plavčík pohotovo odpovedal: „Áno pani, urobil som to.“ Na jeho prekvapenia, zdvihla mama svoj prst a namiesto poďakovaniu sa ho vyčítavo opýtala: „No a kde je jeho čiapka?“
Pán Boh nám dáva tak veľa a my namiesto toho stále namietame: „Kde je zvyšok? – Kde je čiapka? Sme nevďační a chceme stále viac.
Jeden na starý otec kopal vo svojej záhrade jamu a vnučka mu pomáhala. Čože to robíte? – pýtal sa ich pocestný.
- Sadím jabloň, odpovedal starý muž.
- Vy a jabloň? – Veď ovocie prinesie až o 10 rokov, vy ste starý a už ho nebudete jesť? – čudoval sa pocestný.
Starký povedal: Vidíš tú veľkú jabloň s mnohými červenými jablkami – tam v rohu záhrady? Sadil ju môj dedko, keď som bol malý chlapec. Moja žena s vnučkou dnes z týchto jabĺk upečú koláč a spolu si na ňom pochutíme.
Z jabĺčok, ktoré vyrastú na jabloni, ktorú dnes sadíme, raz upečú koláč budúce generácie. Žijeme z toho, že sa vzájomne obdarúvame.
Najväčším požehnaním, aké nám Pán Boh dal je láska Pána Ježiša Krista. On zobral na seba trest, ktorý nám patril za naše hriechy a dal nám uistenie, že po tomto živote nás čaká život v trvalej Božej blízkosti – v nebi. To je Boží dar pre každého, kto verí Ježišovi a poslúcha Ho.
Je to dosť, aby nás to urobilo vďačnými? Verím, že áno.
A tak ďakujeme za večný život, za rodinu, zdravie, chlieb – za všetko čo nám Pán Boh z lásky dáva a nezabúdajme na nič z toho, čo pre nás Pán Boh robí. Amen.
S použitím viacerých prameňov
Martin Šefranko
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
