V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

18. nedeľa po Sv. Trojici, Ján 10, 22 – 30

V Jeruzaleme nastali slávnosti posvätenia chrámu; a bola zima. Keď sa Ježiš prechádzal v chráme v sieni Šalamúnovej, obkľúčili Ho Židia a spýtali sa Ho: Dokedy nám budeš držať dušu (v napätí)? Ak si ty Kristus, povedz nám otvorene. Ježiš im riekol: Povedal som vám, a neveríte; skutky, ktoré činím v mene svojho Otca, svedčia o mne. Ale vy neveríte, pretože nie ste z mojich oviec. Moje ovce počúvajú môj hlas, aj ja ich poznám a nasledujú ma. Ja im dávam večný život, a nezahynú naveky, a nikto mi ich nevytrhne z ruky. Čo mi dal Otec, je väčšie ako všetko, a nikto to nemôže vytrhnúť Otcovi z ruky. Ja a Otec sme jedno. (Ján 10, 22 – 30)

V Jeruzaleme boli práve sviatky pamiatky posvätenia chrámu, Chanukka. Trvali niekoľko dní. Boli spomienkou na udalosti spred približne dvesto rokov. Sýrsky panovník Antiochus Epifanes IV. chcel vtedy zlikvidovať židovské náboženstvo a všetkých Židov previesť na vtedajšie pohanské náboženstvo. tým najhrubším spôsobom znesvätil židovský chrám v Jeruzaleme. To bola strašná bolesť pre veriacich Židov. Neostali nečinní. Postavili sa na odpor a za cenu nesmierne veľkých obetí sa zasadili za obnovu a zachovanie otcovského náboženstva. Po troch rokoch bojov, roku 164 pred Kristom, bol chrám očistený, posvätený, vrátený svojmu pôvodnému účelu. Jedným typickým prvkom týchto slávností bolo zapaľovanie svetiel ako symbol veľkej radosti a ako symbol toho, že skôr alebo neskôr tma musí ustúpiť a namiesto nej príde svetlo. Možno sa o tom všetkom dočítať v Prvej a Druhej knihe Makabejcov.
Už nejaký čas pred týmito sviatkami prišiel Pán Ježiš do Jeruzalema. Z jeho rečí, ktoré sú v Evanjeliu podľa Jána zapísané z tohto obdobia, vidno, že chcel dať ľuďom najavo, kto je on, s akým poslaním prišiel na tento svet. V jednej z predchádzajúcich kapitol hovorí o sebe, že On je svetlo sveta, svetlo, ktoré je potrebné každému človeku. V deviatej kapitole aj svojím zachraňujúcim činom aj svojimi slovami hovorí, že on daruje človeku schopnosť pravdivého videnia. V desiatej kapitole, z ktorej je náš text, sa predstavuje ako Dobrý pastier. Aj v prečítanom texte sa táto dôležitá myšlienka dostáva jasne k slovu.
Náš text predstavuje Pána Ježiša ako priameho účastníka slávností posvätenia chrámu. Prechádzal sa práve v chráme v Šalamúnovej stĺpovej sieni. Obstúpili ho Židia a povedali mu: Dokedy nás chceš ešte držať v napätí, v neistote? Ak si Kristu, ak si Mesiáš, ak si Ten, ktorého národu sľúbil poslať Hospodin, ak si jeho Pomazaný, povedz nám to otvorene.
Na túto otázku Pán Ježiš vlastne už dal odpoveď. Aj slovami o tom, že On je svetlo sveta, aj tým, že človeku nevidiacemu od narodenia daroval zrak a konal aj iné zachraňujúce činy, aj tým, že všetkým ponúkol dar nového, pravdivého pohľadu na všetko, aj tým, že seba označil ako Dobrého pastiera v jedinečnom zmysle, ale aj ostrou kritikou všetkého, čo sa mu v náboženskom a spoločenskom živote javilo ako prevrátené, deformované, pokrivené. Napríklad tým, že vyhnal kupcov a peňazomencov z nádvoria chrámu, o čom sa v Evanjeliu podľa Jána hovorí už v druhej kapitole.
Židovské úrady si nemohli zatvárať oči pred skutočnosťou, že Ježiš Nazaretský je celkom jedinečným zjavom, že vzbudzuje pozornosť u veľmi mnohých ľudí. Takže vznikla v nich otázka, či by práve on nemohol byť Mesiášom. Ale znepokojoval ich jeho zvláštny postoj k zákonu ako aj spomenutá kritika na adresu židovskej náboženskej vrchnosti a niektorých skupín židovskej spoločnosti. Preto ho v Šalamúnovej stĺpovej sieni obkolesili a položili mu otázku, či sa pokladá za Mesiáša.
Ľudia, ktorí mu predložili túto otázku, mohli mať pritom rozličné zámery. Niektorí úprimne očakávali Mesiáša a chceli vedieť, čo si majú myslieť o Ježišovi. Iní mohli túto istú otázku povedať s nepriateľskými úmyslami. Chceli od Ježiša vylákať odpoveď, za ktorú by ho mohli obviniť. Obviniť buď z bohorúhačstva, aby ho potom postavili pred židovský súd, alebo obviniť z politického buričstva, aby ho mohli vydať rímskym súdom.
Boli by chceli počuť odpoveď buď Áno alebo Nie. Ale Pán Ježiš si nikdy nedal diktovať spôsob, ako má odpovedať, a vždy odpovedal originálne, prekvapivo. Nie preto, žeby mu azda bolo šlo o originálnosť za každú cenu, ale preto, že to, čo priniesol a čo mal povedať, bolo nové a nedalo sa zaradiť do existujúcich kategórií.
V odpovedi poukazuje najprv na svoje skutky: „Skutky, ktoré ja konám v mene svojho Otca, tie svedčia o mne.“ Mal na mysli svoje činy, ktorými pomáhal rozlične postihnutým ľuďom, ľuďom chorým telesne, chorým duševne, ľuďom odsunutým na okraj spoločnosti, ktorých ostatní zaznávali. Niektoré z týchto činov sa nazývajú divmi alebo znameniami. Pán Ježiš tieto svoje činy viackrát vysvetľoval v tom zmysle, že sú to jednak činy pomoci konkrétnym postihnutým ľuďom, ale že sú to súčasne i pre všetkých ostatných svedectvá, znamenia, ktorými ukazuje, kto on vlastne je a s akým poslaním vstúpil do sveta ľudí. Toto je jeho prvá odpoveď na otázku, či je Mesiášom. Odpoveď by sme mohli podrobnejšie rozviesť takto: Ak sa s vierou pozriete na skutky, ktoré robím, mali by ste si uvedomiť, že v nich sa stáva skutočnosťou to, čo o pôsobení Mesiáša predpovedali sväté Písma.
Ježiš však v odpovedi naznačuje, že to nie sú znamenia a doklady, ktoré by presvedčili zvedavcov, čo sa na to všetko pozerajú len ako diváci zďaleka. To nie sú ani doklady a znamenia, ktoré by presvedčili zlomyseľných a zákerných ľudí, lebo tí si vopred zamúrali, zabarikádovali cestu k ich prijatiu. Jeho divy sú znamenia pre tých, ktorí Mesiáša očakávali s veľkou túžbou, ktorí sa nestavali kriticky a arogantne nad neho, ale ktorí boli ochotní prijať aj jeho nové chápanie mesiášskeho poslania.
Takto sa dostávame k hlavnej myšlienke prečítaného odseku. Poznať a pochopiť, že Ježiš je Mesiáš - to je nerozlučne spojené s tým, že človek ho prijme ako Mesiáša pre seba. Poznať, že Ježiš je Mesiáš, to znamená poznať, že On prináša odpovede na najzákladnejšie otázky ľudského bytia, na najzákladnejšie otázky každého jedného ľudského života. Poznať toto nemôže človek v izolovanom rozumovom, intelektuálnom akte, ale jedine tak, že sa rozhodne s celou svojou bytosťou prijať Ježiša ako svojho osobného Mesiáša.
Toto spojenie oboch vecí je pekne vyjadrené na inom mieste Evanjelia podľa Jána, kde učeník Peter povedal Ježišovi: My sme uverili a spoznali, že ty si Kristus, ten Svätý Boží. Uveriť a spoznať - to patrí nerozlučne spolu. Uveriť znamená: osobne, celou svojou bytosťou prijať Ježiša ako svojho Mesiáša. Poznať znamená: vedieť to aj premyslieť, vedieť to aj slovami vyjadriť.
Toto sa nevzťahuje iba na Petra, ktorý povedal to krásne vyznanie, a nevzťahuje sa to iba na tých niekoľko ľudí, ktorí Pána Ježiša obklopili v Šalamúnovej stĺpovej sieni jeruzalemského chrámu, ale platí v plnej miere aj pre dnešok. Len kto je ochotný prijať Ježiša ako svojho osobného Mesiáša, len tomu sa otvoria oči pre poznanie, že on je naozaj Mesiáš.
Čo to znamená prijať Ježiša ako svojho osobného Mesiáša? Čo človek, ktorý ho prijme, môže čakať od neho? Na ktoré základné otázky ľudského bytia On prináša odpoveď? To zaujímalo ľudí v jeho dobe, to zaujíma aj nás dnes. Ježiš odpovedá v našom texte: „Moje ovce počúvajú môj hlas. Ja ich poznám a ony ma nasledujú. Je im dávam večný život a nezahynú naveky, nik mi ich nevytrhne z ruky.“
Prijať Ježiša ako svojho Mesiáša znamená počúvať jeho hlas: „Moje ovce počúvajú môj hlas“. O mnohých veciach v rámci svojho empirického života si vieme urobiť rozumový názor a zaujať k nim rozumové stanovisko. Ale sú veci, ktoré sa týkajú nie jednotlivostí, ale celku, globálu nášho života. Pri nich sa iba svojím rozumom nemôžeme dopracovať k odpovediam. Tam sme odkázaní na poznanie, ktoré prichádza spoza hraníc nášho rozumu.
Človek môže hrdo vyhlásiť: Nijaké poznanie, ktoré prichádza spoza hraníc môjho rozumu, neprijímam. Ale kto zaujme toto stanovisko, ostáva bez odpovedí na najzákladnejšie otázky ľudského bytia. Život, v ktorom človek nemá odpovede na najzákladnejšie otázky svojho bytia, je duchovne okyptený život, a to má svoje dôsledky, neraz veľmi závažné, aj v rámci každodenných problémov.
Prijať Ježiša ako svojho Mesiáša znamená prijať jeho slová o pôvode a cieli, zmysle a smerovaní ľudského života. Znamená to predovšetkým prijať jeho posolstvo o tom, že nás najvyšší Pán neba i zeme miluje absolútnou láskou. Znamená to prijať zvesť o tom, že napriek všetkým deformáciám, ktorých sa dopúšťa ľudstvo ako celok a človek ako jednotlivec, nás Pán Boh neodháňa od seba, ale robí všetko v záujme toho, aby nás priviedol k normálnemu, nedeformovanému životu.
Prijať Pána Ježiša ako Mesiáša znamená prijať jeho etické princípy, a to prikázanie lásky k Pánu Bohu, prikázanie lásky k druhým ľuďom a zásadu zdravej, nesebeckej lásky k sebe samému. To sa má stať vedúcim princípom nášho etického, mravného postoja. Aj tu platí to spojenie viery a poznania: Treba to vyskúšať, treba to za dlhší čas uplatniť vo svojom živote, aby sme sa osobnou skúsenosťou presvedčili, že práve toto rozvinuté prikázanie lásky najlepšie zodpovedá tomu, ako sme boli stvorení a načo sme boli stvorení.
Mesiáš Ježiš prináša nielen informácie, ku ktorým by sme sa sami nikdy nedopracovali, prináša nielen posolstvo o Božej láske, ktorá má napriek nášmu hriechu nevyčerpateľnú tvorivú silu, ale on sám nám predkladá nepredstaviteľne veľkú ponuku absolútnej zaistenosti života. Otázka absolútnej zaistenosti je aktuálna pre každého. Človek počíta s rozličnými možnosťami a zaisťuje sa, poisťuje sa, aby bolo čím menej neistoty v jeho živote, aby bolo čím menej nepredvídaných vecí, čo by ho mohli prekvapiť. Ale dobre vieme, že nech by bolo naše úsilie o zaistenosť čo aké veľké, plnú zaistenosť svojím úsilím nikdy nedosiahneme. Príklady si môže uvedomiť každý zo svojho vlastného života a zo života svojich blízkych a známych ľudí. Smrť, ktorá každého z nás čaká, je faktom a symbolom poslednej nezaistenosti a nezaistiteľnosti ľudského života. Do tejto skoro bezútešnej situácie znejú slová Mesiáša Ježiša, ktoré sme čítali v texte: „Ja im dávam večný život a nezahynú naveky. Nik mi ich nevytrhne z ruky.“ To sú silné slová, lebo Ten, ktorý ich hovorí, dáva nimi najavo, že ľudskému životu môže ponúknuť absolútnu zaistenosť, a to aj napriek smrti. To sú silné slová, ale sú opodstatnené, lebo ten, ktorý ich hovorí, je silný. Ale aj tu sme v pokušení povedať mu: Dokáž nám to najprv a potom pobežíme všetci za tebou. Ale aj tu sú odpoveďou slová, ktoré v prvej kapitole Jánovho evanjelia povedal Filip Natanaelovi: „Poď a uvidíš!“
Pomocou pri rozhodovaní nám môže byť množstvo tých veriacich ľudí, ktorí sa rozhodli nájsť v Mesiášovi Ježišovi najvyššiu zaistenosť svojho života a nesklamali sa. Istota, že ani smrť nás nevytrhne z jeho rúk sa totiž overí nie iba potom, keď prejdeme cez ten tajomný bod, ktorým je smrť, ale táto istota, ak sa na ňu upneme, sa prejaví už v mnohých situáciách uprostred života, v situáciách, ktoré nám pripomínajú smrť a upozorňujú nás na ňu.
Kto sa s odvahou viery rozhodne v Mesiášovi Ježišovi nájsť najvyššiu garanciu svojej existenciálnej zaistenosti, ten sa dokáže prebojovať k prekvapivému pokoju aj uprostred šokujúcich udalostí v rámci svojho života. Nielen iní, ale aj on sám bude prekvapený týmto pokojom, a tento pokoj bude mu dokladom, že jeho odvážne rozhodnutie prijať Ježiša ako svojho Mesiáša bolo správne.
Takáto je cesta od zvedavých, kritických, niekedy možno arogantných otázok, či Ježiš Nazaratský môže byť Mesiáš, cesta od týchto otázok k osobnej, existenciálnej skúsenosti: Áno, Ježiš Nazaretský je Mesiáš. Kto sa dopracuje k tejto veľkej skúsenosti, ten radostne a spontánne prizná: Pre svoj život si neviem predstaviť nič lepšieho ako prijať Ježiša ako svojho osobného Mesiáša.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.