V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

Matúš 15, 1 – 11 . 15 – 20

Vtedy prišli k Ježišovi farizeji a zákonníci z Jeruzalema a spýtali sa Ho: Prečo Tvoji učeníci prestupujú podanie starších? Veď si neumývajú ruky, keď jedia chlieb. Odvetil im: A prečo vy prestupujete prikázanie Božie pre svoje podanie? Veď Boh prikázal: Cti otca i matku! a: Kto by zlorečil otcovi alebo matke, nech umrie smrťou. Ale vy hovoríte: Kto by povedal otcovi alebo matke: Čo by som ti bol povinný dávať, je darom (sľúbeným Bohu), ten si, vraj, nemusí ctiť otca alebo matku. Takto ste kvôli svojej tradícii zbavili platnosti Božie slovo. Pokrytci! Dobre prorokoval o vás Izaiáš: Tento ľud ctí ma perami, ale jeho srdce je ďaleko odo mňa; Darmo ma však uctievajú, keď ľudským príkazom učia ako učeniam (Božím). Nato povolal k sebe zástup a povedal im: Počujte a rozumejte! Nie čo vchádza do úst, poškvrňuje človeka, ale čo z úst vychádza, to poškvrňuje človeka. ... Odvetil Mu Peter a požiadal Ho: Vysvetli nám toto podobenstvo. Ježiš odpovedal: Či aj vy ste ešte vždy takí nerozumní? Či nechápete, že všetko, čo vchádza do úst, ide do brucha a vyhadzuje sa do stoky? Ale čo vychádza z úst, pochádza zo srdca, a to poškvrňuje človeka. Lebo zo srdca pochádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, krivé svedectvá, rúhania. Toto je, čo poškvrňuje človeka; ale s neumytými rukami jesť, to človeka nepoškvrňuje. (Matúš 15, 1 – 11 . 15 – 20)

V židovskom náboženstvo dávali oddávna veľký dôraz na kultickú čistotu. V Mojžišovom zákone sú presné predpisy o tom, čo je čisté a čo je nečisté, kedy je človek čistý a kedy a ako sa kulticky znečisťuje. Sú tam presné predpisy o tom, ako sa odstraňuje nečistota, napríklad koľko dní po kultickom znečistení treba čakať, aby nastal u človeka opäť stav čistoty. Kňazi, ktorí konali kňazskú službu v chráme, mali presné predpisy, ako sa oni sami majú udržiavať v stave kultickej čistoty. V kumránskom spoločenstvo, ktoré jestvovalo v Ježišovej dobe a ktorého stopy boli objavené po 2. svetovej vojne na západnom pobreží Mŕtveho mora, sa kládol nesmierne veľký dôraz na zachovávanie kultickej čistoty. Do tohto rámca celkom dobre zapadá aj to, čo sme čítali na začiatku nášho biblického textu, že totiž reprezentační predstavitelia židovského náboženstva, farizeji a zákonníci, kritizujú Ježiša, že sa nestará o to, aby jeho učeníci dodržiavali predpisy o kultickej čistote.
Požiadavka čistoty je dnes pre nás samozrejmosťou z hygienických dôvodov. Poznanie o tom, aká nevyhnutná je hygienická čistota pre život a zdravie, sa však v plnej miere rozvinulo len pomerne nedávno, pred pár storočiami. V prečítanom texte sa teda hovorí nie o hygienickej čistote, ale o náboženskej, kultickej čistote. V Ježišovej dobe sa neuspokojili iba s predpismi, ktoré v tejto veci obsahoval Mojžišov zákon, ale odvodili z neho mnoho ďalších, podrobnejších predpisov.
Aj v tomto rozhovore aj pri iných príležitostiach protestoval Ježiš proti nadmernému zdôrazňovaniu kultickej čistoty. Videl totiž túto záležitosť v širších súvislostiach. Všimol si, že tí, ktorí tak veľmi zdôrazňovali požiadavky kultickej čistoty, zanedbávali neraz závažnejšie požiadavky Božieho zákona. V prečítanom rozhovore s farizejmi upozorňuje na to, že práve tí, ktorí tak veľmi zdôrazňujú kultickú čistotu, vytvorili aj iné predpisy, ktoré umožňujú obchádzať prikázanie „Cti si otca i matku...“ Toto je jeden príklad za mnohé, v ktorých sa pomocou zdôrazňovania niečoho okrajového, nedôležitého obchádza, zanedbáva to, čo má rozhodujúcu dôležitosť. V evanjeliách sú zachované aj iné Ježišove slová, ktorými kriticky upozorňuje na tento prevrátený prístup.
V dôsledku takýchto kritických slov obvinili farizeji a zákonníci Pána Ježiša, že ruší platnosť Božieho zákona. Ježiš sám chápal svoj kritický postoj celkom iným spôsobom. Povedal o sebe, že neprišiel zrušiť zákon a prorokov, ale naplniť. Tento pojem: „naplniť“ je veľmi bohatý, a jednou jeho súčasťou je: ukázať, čo je dôležité, čo je centrálne, ukázať, v čom spočíva duch Božieho zákona.
Keď Ježiš hovorí kritické slová o vtedajších požiadavkách kultickej čistoty, nejde mu o to, aby niečo zbúral a nechal prázdne miesto, ale ide mu o to, aby namiesto toho postavil niečo, čo je v skutočnosti omnoho závažnejšie. V prečítanom texte veľmi pekne vidno tento Ježišov postup. Kritizuje preceňovanie kultickej čistoty, a na jej miesto stavia požiadavku čistoty srdca, požiadavku bytostnej čistoty človeka.
V jeho dobe sa v židovskom náboženskom spoločenstve pokladalo za dôležité rozlišovanie jedál na takzvané čisté a nečisté. Ježiš ukazuje, že rozhodujúce nie je to, čo človek požíva, ale rozhodujúce sú myšlienky, túžby, snahy, zámery, ktoré vychádzajú z jeho srdca. I keby vo veciach vonkajšej kultickej čistoty a v otázke rozlišovania dovolených a nedovolených jedál zachovával človek veľmi prísne všetky predpisy, ale z jeho srdca do jeho úst a do praktického každodenného konania a správania by vychádzali nečisté postoje, tak je nečistý i napriek všetkej prísne dodržiavanej kultickej čistote. Ako veľmi mu záležalo na tom, aby jeho nasledovníci boli vnútorne čistí, vidíme z jedného jeho blahoslavenstva: "Blahoslavení čistí srdcom, lebo oni Boha uvidia."
Má tento Ježišov rozhovor s farizejmi a s vlastnými učeníkmi na tému čistoty nejaký význam aj pre nás? Naša náboženská situácia je síce iná ako vo vtedajšom židovstve, ale zásada čistoty, o ktorú ide v texte, je i pre dnešok veľmi dôležitá. Pravidlá zdravotnej hygieny dnes nikto nespochybňuje - tie sú známe a treba ich len dodržiavať. Ale omnoho menej je rozšírené poznanie, že takisto dôležitá je aj zásada vnútornej hygieny, vnútornej čistoty, čistoty srdca.
Dnešný človek sa môže pýtať, aký zmysel má vnútorná čistota, čistota srdca, a či to má aj nejaký praktický význam, praktický dosah. Odpoveď je podobná ako pri zdravotnej hygiene. Ak sa nezachovávajú pravidlá zdravotnej hygieny, ľahko sa dostane do organizmu nákaza a ohrozené je zdravie, ba aj život človeka. To isté platí o čistote srdca: Ak sa nezachovávajú pravidlá vnútornej, duchovnej, mravnej čistoty, hygieny, ľahko sa dostane do bytosti človeka duchovná nákaza a ohrozené je duchovné zdravie, ba priamo jestvovanie človeka ako duchovnej bytosti.
Človek – to nie je iba telo a telesné funkcie – hoci telesný organizmus so všetkými orgánmi je úžasné dielo Stvoriteľa. Človek – to nie sú iba psychické funkcie, ktoré študuje psychológia – hoci psychické vlastnosti a schopnosti človeka sú nemenej úžasným dielom Stvoriteľa. Človek je bytosť, ktorá má omnoho hlbšie dimenzie. Písmo sväté to vie veľmi dobre, a má na to aj príslušné výrazy: tá vnútorná bytosť sa označuje napríklad ako „vnútorný človek“ alebo ako „duša“.
Je mnoho ľudí, ktorí si neuvedomujú túto stránku svojho bytia a pripisujú dôležitosť len svojmu telu a psychickým schopnostiam. Ale ak niekto ignoruje niečo, čo je veľmi dôležité, nestráca tá vec zato ešte svoju dôležitosť. Naopak, je veľmi nebezpečné ignorovať a zanedbávať to, čo má rozhodujúci význam. V tej chvíli, keď si uvedomíme dôležitosť svojho vnútorného človeka, pochopíme, prečo Pán Ježiš tak veľmi zdôrazňoval vnútornú hygienu, duchovnú hygienu, čistotu srdca. Je to otázka životnej dôležitosti. Telesná hygiena spočíva v tom, že si dávame pozor, aby sa do nášho organizmu nedostala nebezpečná nákaza. Duchovná hygiena, starosť o čistotu srdca, spočíva v tom, že si budeme dávať pozor, aby sa do nášho myšlienkového a citového sveta, do nášho srdca, do nášho vnútorného života, nedostala nebezpečná duchovná a mravná nákaza.
Toto Ježišovo varovanie je dnes veľmi aktuálne, lebo tak ako sú znečistené naše rieky, tak je znečistená mohutná rieka informácií v najširšom zmysle. My sa nachádzame uprostred tohto mohutného toku, a nemáme možnosť postaviť sa natrvalo mimo neho. Táto záplava informácií nás neprestajne obklopuje, tečie bezprostredne popri nás, dotýka sa nás, doráža na nás, ponúka sa nám, natíska sa nám, usiluje sa čím viac zo seba vložiť do nášho vnútra. Veľmi mnoho z tohto neprestajného toku myšlienok, predstáv, obrazov, filmov, piesní a množstva všetkého iného - veľmi mnoho z toho obsahuje duchovnú infekciu. Koľko sme už popili z tejto špinavej vody!
Mali by sme si nájsť takú polhodinu a porozmýšľať, čo všetko nízke, nečisté, nebezpečné sa už dostalo do nášho srdca a my sme si to osvojili, a nosíme to v sebe, a dovolíme, aby to konalo v nás svoje zhubné dielo. Potrebné je takto sa zastaviť a zamyslieť, lebo neraz prijímame tie duchovne infekčné veci celkom bezmyšlienkovite a nekriticky. Ježišove slová o dôležitosti čistoty srdca nás upozorňujú, že tu ide o vec životnej dôležitosti. Z takéhoto kritického zamyslenia sa nad sebou by sme mali odvodiť patričné dôsledky: Uplatňovať omnoho účinnejší duchovný filter, postaviť vo svojom vnútri omnoho účinnejšiu duchovnú bariéru, aby sme sa pod vplyvom Ježišových slov tak zmenili, žeby sme si nakoniec mohli povedať: „Moje srdce - môj hrad“, do ktorého nesmie vstúpiť nič nečisté.
Žijeme uprostred neprestajného toku informácií, z ktorých mnohé sú infekčné. Nemôžeme sa síce odsťahovať na také miesto, kde by tento tok na nás nedoliehal, ale máme skvelú možnosť, na ktorú nás upozorňuje prvý žalm: Stať sa podobnými stromu, ktorý je zasadený na brehu čistej rieky, ktorého korene sú obmývané a napájané čistou vodou. Každý deň máme možnosť odísť na chvíľu z toho neprestajného toku informácií a postaviť sa do prúdu čistej, čerstvej vody Božieho slova.
Tak by sme sa nielen bránili proti nákazlivým veciam z vonkajšieho sveta, ale dali by sme si napĺňať priestory svojho vnútorného človeka čistými hodnotami. Objavili by sme radosť z každého dobrého činu, ktorý urobíme, z každého dobrého slova, ktoré povieme. Radovali by sme sa z dobrých činov a postojov, ktoré vidíme u druhých ľudí. Radovali by sme sa z hodnôt večného života, ktoré sa uskutočňujú už teraz v časnosti. Každý deň by sme objavili množstvo dobrých, čistých vecí, keďže náš duchovný zrak by sa stal omnoho vnímavejším pre tieto hodnoty. Čím viac čistých vecí sa natrvalo usídli v našom srdci, tým slobodnejší, imúnnejší budeme voči všetkému cudzorodému a nebezpečnému, čo by sa chcelo nasilu dostať do nášho vnútra. Potom pochopíme, prečo Pán Ježiš tak veľmi zdôrazňoval čistotu srdca, prečo v tom videl jednu z centrálnych otázok nášho života, a budeme za to nesmierne vďační.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.