V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk, www.facebook.com/ecavdubravka/)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk, www.facebook.com/ecavlegionarska/)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

1. Samuelova 3, 10

„I prišiel Hospodin, zastal si a zavolal ako predtým: Samuel, Samuel! Na čo Samuel odpovedal: Hovor, lebo Tvoj služobník počúva.“ ( 1. Samuelova 3, 10)

Milí bratia a sestry!
Rozbiehajúci sa školský rok môže byť pre nás šancou, alebo sa môže stať aj nevďačnou povinnosťou. Nevďačnou povinnosťou sa stáva vtedy, keby sa nám pri ťažkostiach spojených výchovou, s vyučovaním náboženstva na štátnych školách i s konfirmačnou prípravou stratil zo zreteľa cieľ tejto práce.
Áno, v súčasnosti sa výchovná práca – vyučovanie detí Božím pravdám – neraz podobá namáhavému stúpaniu do príkreho svahu, výstupu na vysoký vrch, pri ktorom kde – kto má tendenciu povedať: Čo sa ja na ten kopec „trepem“... , mohol som robiť niečo menej náročné. No keď sme odmenení pekným výhľadom, porozumieme, že námaha mala zmysel a cieľ stál za to.
Pri rozbehu nových školských/vyučovacích prác, spolu premýšľajme: Čo je cieľom náboženskej výchovy v rodinách, v školách i v cirkevnom zbore?
Vštepiť deťom poznatky o Biblii? O dejinách cirkvi? Niekoľko zlatých veršov z Písma? Zopár piesní z Evanjelického spevníka? A k tomu odpovede na otázky z konfirmačnej látky?
Iste, poznanie všetkého toho je užitočné.
Správne však uvažujú tí, ktorí vnímajú, že vedomosti nie sú všetko. Potrebná je aj zbožnosť: vedenie detí k tomu, aby prichádzali do spoločenstva evanjelickej cirkvi, naučili sa modliť a modlievali sa, v lepšom prípade si aj pravidelne čítavali Bibliu a každopádne dokazovali sa ako veriaci Boží ľudia v praktickom, každodennom živote.
Ani tu však nie sme pri samom jadre veci. Vedomosti i praktická zbožnosť majú veľký význam. Avšak cieľ náboženskej výchovy smeruje k tomu, aby nám zverené deti vedeli z plnosti srdca povedať to, čo kedysi vyznal mladý Samuel: „Hovor (Hospodine), lebo Tvoj služobník počúva“ (1S 3,10).
Tak volal Samuel, keď bol ako dieťa v službách kňaza Éliho. Samuel žil v dobe veľmi kritickej. Čítame o nej, že „slovo Hospodinovo bolo v tých dňoch vzácne a prorocké videnie nebývalo časté“ (1S 3,1). Neznamená to, že by sa vari svet starozmluvného Božieho ľudu stal nenáboženským. Problém bol v tom, že náboženstvo bolo formálne. A v podobnej dobe žijeme i my dnes.
Máme kostoly, možnosti duchovnej práce, odznieva mnoho kázní, výkladov Písma a lekcií na vyučovaní náboženstva, biblických hodinách, k tomu jestvuje veľa náboženskej literatúry, časopisov, audio i videonahrávok. Zdá sa, že žijeme nábožensky. Modlíme sa, čítame Bibliu, počúvame jej vysvetľovanie. Máme tiež isté náboženské skúsenosti. Kresťanská viera nás niekedy myšlienkovo veľmi napĺňa, inokedy rozohrieva naše city, podnecuje našu vôľu, chráni nás v pokušeniach a robí nás lepšími. – A predsa, tu ešte nie sme v centre biblickej zbožnosti, nie sme pri tom, k čomu má smerovať kresťanská náboženská výchova.
Cieľom náboženskej výchovy je stretnutie – stretávanie sa s Pánom Bohom. – Keď sa človek odváži prosiť: „Bože, buď milostivý mne hriešnemu!“ (L 17,13) Keď si vierou dokáže prisvojiť Božie: Odpúšťajú sa ti hriechy. – Keď sa vystavuje pôsobeniu slova Božieho, aby ho počul a podriaďoval sa mu.
Ak zostaneme pri obraze turistov vystupujúcich na vysoký vrch, tak na tieto výšiny máme viesť nám zverené deti, krstné deti, vnúčatá, žiakov, konfirmandov.
Ochota podriaďovať sa Božiemu slovu je známkou najhlbšej zbožnosti. Je tou najdôležitejšou známkou v žiackej knižke kresťana. Je znakom zbožnosti, ktorá obstojí aj v búrkach života.
Za možnosť, že smieme takto žiť, za možnosť nášho nového života, zaplatil Pán Ježiš Kristus svojou nevinnou obeťou.
Svoju vďaku za to Pánu Bohu vyjadrime aj tým, že v novom školskom roku nestratíme zo zreteľa cieľ náboženskej výchovy. Vyjadrujme našu vďačnosť Bohu tak, že deťom, ktoré sú nám zverené v rodine či v cirkevnom zbore, budeme príkladom v samuelovskom vyznaní: „Hovor (Hospodine), lebo Tvoj služobník počúva“ , že ich k takémuto vyznávaniu budeme vedome smerovať.

Amen.

Literatúra: Stanislav Čapek: „Počátek a konec“ 1933 (stať z uvedenej knihy publikovaná v ET–KJ č. 28/2000); Štěpán Hájek: Milost a prospěch – (in: ET-KJ č. 35/2000).

Martin Šefranko
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.