V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

16. nedeľa po Sv. Trojici, Rímskym 6, 3 – 5

Či neviete, že ktoríkoľvek boli sme pokrstení v Krista Ježiša, v Jeho smrť sme boli pokrstení? Krstom sme teda spolu s Ním boli pochovaní do smrti, aby tak, ako bol Kristus vzkriesený slávnou mocou Otcovou, aj my sme chodili v novote života. Keď sme sa stali jedno s Ním podobnosťou Jeho smrti, práve tak jedno s Ním budeme aj podobnosťou vzkriesenia. (Rímskym 6, 3 – 5)

Ježiš Kristus má centrálny, rozhodujúci význam pre náš život. Kto vstúpi do trvalého, tesného, fungujúceho spoločenstva s Ježišom Kristom, život toho získava celkom novú kvalitu. V prečítanom texte je toto tesné spoločenstvo vyjadrené slovami: „Stali sme sa jedno s ním“. V pôvodnom gréckom texte je naznačené, že je to tak, ako keď dve rastliny zrastú do jednej rastliny. Táto predstava, toto privilégium je také veľké, že v nás vzbudzuje posvätnú bázeň. V texte sa súčasne hovorí, že tento stav a tento proces má svoj začiatok a potom dlhé, neprerušené pokračovanie, pokračovanie bez konca.
Na inom mieste svojich listov vyjadruje apoštol toto tesné spojenie veriaceho s Ježišom Kristom pomocou obrazu tela, ktorého hlavou je Ježiš Kristus a veriaci sú jednotlivé údy a orgány.
Pôvodcom tohto obrazu je sám Ježiš Kristus. Od neho pochádza obraz vínneho kmeňa a ratolestí, ktorý sa nám zachoval v Evanjeliu podľa Jána. Vínnym kmeňom je On, Ježiš Kristus, ratolesti sú tí, ktorí sa rozhodli verne ho nasledovať. Tým je vyjadrené tesné, organické spojenie medzi Ježišom Kristom a jeho nasledovníkmi. On sám to vysvetľuje veľmi pôsobivými slovami: „Zostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ani ratolesť nemôže prinášať ovocie sama zo seba, len ak ostáva na vínnom kmeni, tak ani vy, len ak zostávate vo mne. Ja som vínny kmeň a vy ste ratolesti. Kto zostáva vo mne a ja v ňom, ten prináša veľa ovocia, pretože bezo mňa nič nemôžete činiť. Ak niekto nezostáva vo mne, vyhodia ho ako odlomenú ratolesť, a uschne; také zozbierajú, uvrhnú na oheň a zhoria.“ Rozhodujúci význam v týchto slovách Pána Ježiša patrí slovu „zostávať“. Týmto slovom je zdôraznené trvalé, neprerušené, neprerušované živé spoločenstvo s Pánom Ježišom Kristom. Životný význam tohto spoločenstva je znázornený aj varovaním pred tým, čo sa stane, ak je ratolesť od vínneho kmeňa odlomená. V tom je obsiahnutá výzva, aby sme natrvalo zostali v tesnom spoločenstve s Pánom Ježišom Kristom.
Toto spoločenstvo má svoj začiatok. V prečítanom texte z Listu Rímskym máme odpoveď na otázku, kde sa toto spoločenstvo začína. Odpoveď je jednoduchá a dôležitá: V krste svätom. Krst nie je izolovaná záležitosť, ale je to začiatok novej generálnej životnej línie pokrsteného človeka. Možno namietnuť, že v živote mnohých pokrstených sa tesné spoločenstvo s Ježišom Kristom prakticky neprejavuje. To je smutná skutočnosť, ktorá nás veľmi zarmucuje a veľmi obviňuje, ale ona nič nemení na pravdivosti toho, že krst sa môže a má stať začiatkom života, ktorý čerpá svoj smer, múdrosť, silu zo spoločenstva s Ježišom Kristom, tak ako ratolesť čerpá životnú šťavu z vínneho kmeňa, na ktorom rastie.
V našom texte, v ktorom sa hovorí o krste, sa hovorí aj o vzkriesení Pána Ježiša Krista. Jeho vzkriesenie nie je pre nás cudzou udalosťou, ktorá by nám azda mohla byť ľahostajná, ale je to udalosť, ktorá sa nás bezprostredne a bezpodmienečne týka. Táto udalosť Ježišovho života obsahuje prísľub, že raz aj my budeme vzkriesení. Toto je nesmierne veľký prísľub, väčší než čokoľvek iné, čo nám môže byť sľúbené na tomto svete. Kto tento prísľub prijme s dôverou a naň sa upne svojou nádejou a vierou, tomu je darovaná možnosť celkom novým spôsobom pozerať na svoju smrť a na smrť svojich blízkych.
Tento prísľub sa nás týka ešte pre inú príčinu. Podľa slov nášho textu sa smrť a vzkriesenie v prenesenom zmysle má odohrať už v tomto našom pozemskom živote. Nejde pritom o fyzickú smrť a fyzické vzkriesenie, ale o prenikavú, veľmi závažnú udalosť v duchovnom a etickom živote. Má ísť o radikálnu, to znamená až ku koreňom našej bytosti siahajúcu premenu: o to, aby zomrelo a každý deň zomieralo v nás to staré, hriešne, a aby sa v nás rodilo niečo nové, aby sme chodili – ako hovorí náš text – v novote života.
Autor nášho listu, apoštol Pavel, ukazuje, že je určitá podobnosť medzi smrťou Ježiša Krista a jeho vzkriesením na jednej strane a medzi naším krstom. To sú dôležité slová, ktoré nás upozorňujú na niečo, na čo často zabúdame. Na svoj krst myslievame málo, a zo slov nášho textu vidno, že by sme sa mali častejšie zamyslieť nad tým, že sme boli pokrstení, a uvažovať, čo všetko z toho pre nás vyplýva.
Formula, ktorou sa vykonáva krst svätý, má toto znenie: „Krstím ťa v meno Trojjediného Boha: Otca, Syna a Ducha Svätého.“ To okrem iného znamená, že krstom svätým je človek uvádzaný do spoločenstva s Pánom Ježišom Kristom. Náš text ukazuje niečo z toho, čo je obsahom tohto spoločenstva. Jedným jeho dôležitým obsahovým bodom je, že Kristova smrť a vzkriesenie sa môže a má stať schémou života pokrsteného človeka.
Dá sa to rozviesť trocha podrobnejšie. Pokrstenie je názorné uistenie, že Pán Boh človeka akceptuje, že ho v osobitnom zmysle prijíma za svoje dieťa, a to i napriek tomu, že človek je členom veľkého hriešneho ľudského spoločenstva. To je veľký, nevyhnutný predpoklad toho, aby sa človek mohol dostať na cestu nového života. Pokrstenému človeku dáva Pán Boh silu k novému životu. Ale súčasne je aj pokrstený človek vyzvaný, aby všetky svoje schopnosti – ktoré ostatne pochádzajú takisto od Pána Boha – nasadil do celoživotného boja o nový život. Krst svätý nemá ostať len bodovou, jednorazovou záležitosťou, ktorá by bola obmedzená na tú krátku chvíľu, v ktorej sa krst koná, ale krst má byť prvý bod, ktorý má mať celoživotné pokračovanie, bod, za ktorým nasleduje celoživotná neprerušovaná čiara nového života, života v generálnej línii krstu.
Existuje ďalší dôvod, pre ktorý sa človek má usilovať žiť v súlade so svojím krstom. Možno máme deti, krstné deti, vnúčatá, ktoré boli pokrstené. Sme zodpovední za to, aby sme ich viedli k novote života v súlade s ich krstom. To sa nedá vykonať teoreticky. Na nás musia mať tieto deti vzor toho, čo je to novota života. Teda nielen v dôsledku zodpovednosti za seba, ale aj v dôsledku zodpovednosti za pokrstené deti nám treba rásť v novote života.
O nový život sa nám treba usilovať v prostredí starého života. Lebo starý život, život plný hriešneho myslenia a konania, to je naše prostredie, prostredie, v ktorom každý deň žijeme. V Ježišovej Veľkňazskej modlitbe je jedna veta, ktorá presne vystihuje túto situáciu. Sú to tieto slová: „Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich zachoval od zlého“.
O nový život treba neprestajne zápasiť cez celý život, lebo neprestajne cítime na sebe príťažlivosť toho starého života. Proti lákavosti a príťažlivosti starého, hriešneho života by sme si mali neprestajne uvedomovať, o čo krajší je ten nový život. To nám nemusí byť vždy jasné na prvý pohľad, a preto sa k tomu treba myšlienkovou činnosťou znova a znova dopracovávať. Takéto objavné poznanie by sa mohlo a malo stať pre nás motivujúcou silou.
Starý svet nás každý deň zaplavuje mohutným prúdom starých, hriešnych životných vzorcov. Je to ako tá záplava, o ktorej hovorí Pán Ježiš v podobenstve o dvoch domoch – jednom na skale, druhom na piesku. Obsah toho prúdu myšlienok, vzorov, predstáv je v mnohých prípadoch ničivý, deštruktívny. Proti tomuto nebezpečnému a neprestajnému prúdu by sme mali postaviť účinnú protiváhu: postaviť sa do prúdu dobrého, čistého, tvorivého myslenia. Preto si treba každý deň čítať mnoho z Biblie, aby odtiaľ prichádzal na nás prúd čistej vody, ktorý by odplavil všetku nebezpečnú nečistotu a naplnil nás bohatstvom pozitívnych hodnôt. Z tohto pohľadu pravidelné intenzívne čítanie Biblie nie je náboženský luxus, ale životná nevyhnutnosť.
V boji o nový život nevyhnutne potrebujeme pravidelnú modlitbu. Bez pravidelnej modlitby sa automaticky, nebadane, a preto nebezpečne upevňujú naše zlé kontakty so starým, hriešnym svetom, a my sa takto čím ďalej tým viac stávame obeťami starých modelov, starého života. Pravidelnou modlitbou môžeme udržiavať prepotrebný kontakt s Pánom Bohom, so vzkrieseným Ježišom Kristom, a tak zaujímať a zachovať si zdravý odstup od starého sveta. Preto sa nám treba pravidelne modliť nielen kvôli sebe, ale aj za deti, vnúčatá, krstné deti a súčasne aj deti viesť k modlitebnému životu. Tým im dávame do rúk účinnú sebaobrannú zbraň proti pokušeniam, zvodom.
Keďže sme krstom svätým vštepení do spoločenstva s Ježišom Kristom, je potrebné oboznamovať sa vždy hlbšie s jeho osobnosťou. On kráčal uprostred starého, nečistého sveta a predsa uprostred neho zostal vždy čistý. Jeho život nám poskytuje jedinečný model nového života. Čím viac nám treba pochopiť z jeho ducha, čím viac si všímať aj v jednotlivostiach jeho postoje, reakcie, rozhodnutia. Potrebujeme to nielen kvôli sebe, ale aj kvôli deťom. Deti sa učia napodobňovaním. Treba využiť tento psychologický mechanizmus a vykresliť im pred oči čo najsympatickejšie Ježiša Krista. Len ak my sami budeme milovať Pána Ježiša Krista celou svojou bytosťou, len ak bude na nás vidno, že láska k nemu vtláča charakter všetkému čo sme a čo robíme, len tak dokážeme deťom presvedčivo ukázať, že Ježiš Kristus má aj pre ne má nesmiernu cenu.
V boji o nový život sa môžeme dostať do rozličných napätí. Môže to byť výsmech zo strany starého sveta, alebo nátlak rozličného druhu, aby sme len zostali pri starých, hriešnych etických schémach. Pán Ježiš sa takýmito pokušeniami nikdy nedal zlomiť a odviesť od novej cesty. Aj v tomto by mal byť naším vrcholným vzorom. Ani nás by napätia a pokušenia nikdy nemali zlomiť a odviesť od našej novej priamej cesty.
Vzkriesenie a nový život Pána Ježiša Krista, ako aj nádej nášho nového života vo večnosti, by sa malo stať pre nás motivujúcou silou v boji o novotu života. Každé víťazstvo v tomto zápase o novotu života vyvolá v nás radosť a radosť vzbudí v nás novú ochotu a snahu zápasiť o nový život. Ak naša cesta k definitívne novému životu bude charakterizovaná peknými prejavmi nového života, budeme šťastní už tu v časnosti a nekonečne šťastní vo večnosti.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.