Kolosenským 2, 2b - 3
„aby prišli ku všetkému bohatstvu dokonalého chápania, k porozumeniu Božiemu tajomstvu, Kristovi, v ktorom sú skryté všetky poklady múdrosti a známosti.“ (Kolosenským 2,2b-3)
Milí bratia a milé sestry!
Kým žijeme, budeme mať otázky. Dokonca na mnohé z nich nenájdeme definitívnu odpoveď. Otázky typu: „Prečo je na svete utrpenie?“ „Prečo hynú tisíce ľudí následkom prírodných katastrof?“ „Prečo trpia a zomierajú deti?“ – zostanú až do konca nezodpovedané, alebo aspoň nie vyčerpávajúco.
Biblia je plná veľkých – významných otázok. Kladie ich Boh človeku; napr. „Kde si (Adam)“? /1M 3,9/ = Až kam si sa to vo svojej neposlušnosti dostal? – Tak sa pýtal Boh v raji. Alebo: „Kde je tvoj brat, Ábel?“ /1M 4,9/ = Neuniklo ti, že byť človekom, znamená nebyť ľahostajný k blížnym?
Otázky však v Biblii kladie aj satan – v úsilí spochybniť vierohodnosť Božieho slova: „Či naozaj riekol Boh?“ /1M 3,1b/
Pýtajú sa aj ľudia: „Čo je človek, že naň pamätáš? /Ž 8,5/ „Ak budeš počítať neprávosti, Hospodine, Pane, kto obstojí?“ /Ž 130,3/ „Kam by som mohol zájsť od Tvojho Ducha? Pred Tvojou tvárou kamže utekať?“ /Ž 139,7/
Pilát sa pýtal Ježiša: „Čo je pravda?“ /J 18,38/ Apoštol Pavel kladie otázku: „Kto ma vytrhne z tohto tela smrti?“ /R 7,24/ A Peter: „Pane, ku komu pôjdeme? Slová večného života máš.“ /J 6,68/
Otázku, ktorú vyslovil žalárnik vo Filipis (Sk 16,30): „Páni, čo mám robiť, aby som bol spasený?“, nazval ktosi najväčšou otázkou v Biblii. Je potrebné, aby sme ju mali aj my vyriešenú. Biblické: „Ver v Pána Ježiša Krista a budeš spasený ty aj tvoj dom!“ (tvoja domácnosť) je výzvou a pozvaním aj pre nás.
Vôbec, skúsme si čítať Bibliu z tohto uhla pohľadu. Hľadať v nej veľké otázky.
Najmä v dobách prudkých zmien – keď sa všetko dostáva do pohybu, a takú dobu žijeme, je dobré klásť otázky – skúmať mapu, kompas, ktorým nám je v životnej orientácii Biblia. V kladení otázok je pohyb, úsilie, túžba. Otázky hĺbia nové sondy až k pevnému základu, aby stavba nášho žitia nestála na piesku, ale na skale (por. Mt 7,24-27), na pevnom základe, ktorým je Ježiš Kristus (1K 3,11).
Na bytostné otázky ľudského žitia: Odkiaľ pochádza svet? Na čo žijem? Čo bude s nami? Čo sa stane s týmto svetom? Kam prídem po smrti? – na tieto existencionálne otázky sa od nepamäti pokúšajú odpovedať filozofovia, vedci, spisovatelia, teológovia. Predsa, jestvuje jasnosť v týchto otázkach? Nevyvstávajú cez ono skúmanie skôr ďalšie nové otázky, ktoré nás ešte viac znepokojujú?
Istého (nemeckého) profesora teológie sa raz opýtali: Jestvuje istota – bezpečie? (Gibt es Gewissheit?) On zavrtel hlavou a odpovedal: Nie, nejestvuje. On (Ježiš Kristus) dáva istotu – bezpečie! (Es gibt keine Gewissheit. Er gibt Gewissheit!) Voľne povedané slovami z Listu Kolosenským: Len Ježiš Kristus môže zodpovedať naše otázky. Jemu ich máme predkladať, lebo v Ňom sú „skryté všetky poklady múdrosti a známosti.
Napríklad na otázku: „Kto som?“, nachádzame v Kristovi odpoveď: Som Božie stvorenie, nie som sám svoj, ale v živote i v smrti patrím svojmu Pánovi.
Otázka: „Kam ideme? – Kam smeruje náš život?“, je pre veriacich v Krista zodpovedaná takto: Skrze smrť ideme v ústrety vzkrieseniu, v ústrety trvalému, večnému spoločenstvu s Pánom Ježišom Kristom v Božom kráľovstve.
„V Ježišovi Kristovi sú skryté všetky poklady múdrosti a známosti“. Slovíčko „skryté“ by sme nemali prehliadnuť. Pán Boh sa nám v Ježišovi Kristovi nevyjavil tak, že by boli zrazu celkom objasnené všetky nevyriešené, ťaživé otázky. Ani u Krista nehľadajme lacné odpovede. V čase života, ktorý nám je Bohom darovaný, sa k nim musíme prepracovávať – práve tak, ako potrebujeme ku Kristovi prichádzať vždy nanovo. Kým žijeme, s vierou nebudeme nikdy hotoví; nemôže prestať veriť ten, kto chce žiť s Ježišom. Zato však môžeme všetky naše ťaživé otázky v dôvere predkladať Ježišovi. Keď sme na konci so svojou múdrosťou, On nám zaiste dá svetlo pre ďalší úsek životnej cesty (por. ES č. 315).
„Ty mi dáš poznať cestu života, ozýva sa z Knihy Žalmov (16,11a).
Nebuďme príliš znepokojení tým, čomu vo svete, ale aj v Biblii nerozumieme. Nech nás však neprestáva znepokojovať, ak poznáme Božiu vôľu – poznáme mnohé odpovede a podľa nich nekonáme. To základné, svoju lásku (J 3,16) i to, kde máme hľadať múdrosť (Kol 2,2-3a; Jk 1,5) nám totiž dal Pán Boh poznať. Nech nás teda to, čo už vieme vedie k novému životu.
Modlitba po kázni: Pane Ježiši, ďakujeme Ti, že k Tebe smieme prísť so všetkými našimi otázkami. Prosíme, daj nám podiel na Božej múdrosti a poznaní. Daj nám tiež silu aj konať podľa toho, čo poznáme. Ďakujeme, že i na otázky, na ktoré dlho nedokážeme nájsť odpoveď, máš Ty riešenie a dáš nám ho spoznať v pravý čas.
Amen.
Pramene:
Siegfried Bergler – Andacht /12.1./ in: Feste-Burg-Kalender 2005 (Freimund Verlag, Neuendettelsau 2004);
Ludvík Klobása - výklady in: Na každý den 1977, /vyd. Kalich, Praha 1976/.
Martin Šefranko
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
