23. nedeľa po Sv. Trojici, Filipským 3, 17 - 21
Bratia, spoločne buďte mojimi napodobňovateľmi a pozorne si všímajte tých, ktorí tak žijú, ako máte príklad v nás. Lebo mnohí žijú tak, ako som vám často hovoril o nich a teraz aj s plačom hovorím, že sú nepriateľmi kríža Kristovho: ich koniec je zahynutie, bohom im je brucho, slávou hanba a myslia len na to, čo je zemské. Ale naša otčina je v nebesiach; odtiaľ očakávame aj Spasiteľa, Pána Ježiša Krista: On mocou, ktorou si môže podmaniť všetko, pretvorí naše ponížené telo, aby bolo podobné Jeho oslávenému telu. (Filipským 3, 17 - 21)
Ku kresťanstvu patrí nielen správne náboženské učenie, ale aj život podľa tohto učenia. Ak sa vynechá jedno alebo druhé, vzniká deformácia, znetvorenie kresťanského života. O pár dní, vo sviatok pamiatky Reformácie si budeme okrem iných vecí pripomínať Pavlovo a reformačné učenie o ospravedlnení hriešneho človeka z Božej milosti skrze vieru. Toto učenie je veľmi dôležité. Ale neraz sa zabúda na to, že Božím odpustením, ospravedlnením, akceptovaním má byť poznačený celý život kresťana, to znamená, že z neho musia nevyhnutne vyplývať každodenné mravné postoje a správanie. Tak potom vzniká obraz deformovaného kresťana, ktorý síce dokonale ovláda učenie, ale jeho život zaostáva ďaleko za požadovaným ideálom. Keď ľudia mimo cirkvi vidia takýchto polovičatých, deformovaných, nedorastených kresťanov, oprávnene ich kritizujú. Preto treba pravidelne zdôrazňovať, aký dôležitý je praktický život veriaceho človeka. Medzi biblické odseky, ktoré to prízvukujú, patrí aj prečítaný text z Listu Filipským.
Veľkou pomocou pri stvárňovaní pekného kresťanského života sú ľudia, ktorí sa môžu stať vzorom hodným nasledovania, napodobňovania. To mal na mysli apoštol, keď na samom začiatku nášho textu napísal: „Bratia, spoločne buďte mojimi napodobňovateľmi a pozorne si všímajte tých, ktorí tak žijú, ako máte príklad v nás.“ Človeku je od detstva vrodená určitá snaha napodobňovať druhých. Pekný životný príklad sa človeku vryje hlbšie do mysle a srdca ako mnoho slov.
Rozhodujúcou otázkou je, aké životné vzory si vyberáme. Existujú veľmi dobré a existujú veľmi zlé životné vzory a medzi týmto krajnými bodmi veľké množstvo medzistupňov. Pod vplyvom dobrých príkladov sa mnohí ľudia stali veľkými, pozitívnymi osobnosťami. Pod vplyvom zlých príkladov sa mnohí dostali na veľmi zlé cesty. Najmä deťom by sme mali pomáhať, aby si vyberali dobré, duchovne a mravne vysoko stojace osobnosti za svoje životné príklady.
Pán Ježiš stavia pred nás predovšetkým nebeského Otca ako najvyšší vzor lásky. Hovorí, že takisto ako on dáva slnko a dážď všetkým bez rozdielu, tak my máme milovať nielen tých, ktorí nás milujú, ale dokonca aj svojich nepriateľov. Hovorí, že sa máme usilovať stať sa takí dokonalí, ako je dokonalý náš Otec nebeský. Seba samého ponúka Pán Ježiš ako vzor, podľa ktorého má jeho nasledovník formovať svoj život: „Učte sa odo mňa, lebo som krotký a pokorný v srdci,“ Oba tieto Ježišove výroky by mali byť pre nás výzvou na neprestajné uvažovanie o tom, ako sa Pán Boh správa k nám ľuďom, ako aj o tom, čo hovoria evanjeliá o Ježišovom správaní. Čím viac z takto získaného poznania by sa malo stať normou, popudom, motívom jednoznačného formovania nášho vlastného života.
Vraciame sa k nášmu textu. Pri prvom čítaní a prvom počutí nás trocha prekvapuje, že Pavel seba samého odporúča ako vzor, ktorý treba napodobňovať. Hovorí to nielen v prečítanom texte, ale aj na niekoľkých iných miestach svojich listov. Prekvapuje nás to nie azda preto, že by sme pochybovali o vysokej mravnej úrovni jeho života, ale predsa len tieto jeho slová vyvolávajú v nás otázku, či tým priveľmi nesústreďuje pozornosť na seba samého.
Túto jeho výzvu treba vidieť v správnom svetle. Nejde o egocentrické vyzdvihovanie seba, ale ide o vysoký pocit zodpovednosti za vlastný život. Apoštol si uvedomuje, že ľudia si všímajú nielen jeho kázne a prednášky, ale všímajú si aj jeho život a porovnávajú ho s tým, čo hovorí. Preto sa usiloval rozhodovať a správať sa tak, aby jeho život bol v súlade s jeho slovami. Usiloval sa vedome a úmyselne svoj život formovať tak, aby sa tento život mohol v mnohých ohľadoch stať vzorom pre druhých ľudí.
Pri rozlúčke s presbytermi z Efezu povedal o svojej trojročnej práci v tomto zbore: „Ani striebro, ani zlato, ani rúcho nežiadal som od nikoho. Veď vy sami viete, že tieto ruky vyrobili všetko, čo nám bolo treba, mne aj tým, čo boli so mnou. Vo všetkom som vám ukázal príklad, že tak musíme pracovať a ujímať sa slabých a pamätať na slová Pána Ježiša; veď on povedal: Blahoslavenejšie je dávať, ako brať.“ A v takzvanom športovom texte v Prvom liste Korintským napísal o sebe tieto slová: „Ja tak bežím, nie ako na neisto; tak zápasím, nie akoby som vzduch rozrážal, ale ukázňujem si telo a službe ho podrobujem, aby som sám nebol nehodný, keď iným kážem.“
Keď máme toto na mysli, začíname lepšie chápať, že aj tie prekvapivé slová: „Spoločne buďte mojimi napodobňovateľmi“ majú v jeho prípade dobré opodstatnenie. Okrem toho si nám treba uvedomiť toto: Pavel predkladá seba nie ako originálny, ale ako odvodený vzor kresťanského života. Na inom mieste, kde tiež hovorí, že ho čitatelia majú napodobňovať, napísal: „Napodobňujte ma ako ja Krista!“
Originálnym vzorom kresťanského života aj pre apoštola je Ježiš Kristus, ktorý vstúpil do nenormálneho, to znamená hriechom znetvoreného sveta a žil v ňom ako normálna ľudská bytosť, jednak preto, že to zodpovedalo jeho podstate a on ostal za všetkých okolností verný sebe, ale zároveň preto, aby ukázal nám, deformovaným ľuďom, ako má vyzerať normálna ľudská bytosť a normálny ľudský život. Tento Ježiš Kristus bol originálnym vzorom pre apoštola a apoštol nerobí nič iné, len svojím životom sprostredkúva aj pre ostatných ľudí Kristov príklad pekného života.
Všímame si, že Pavel odporúča v texte nielen svoj životný príklad, ale aj príklad iných ľudí, ktorí podobným spôsobom formujú svoj život v nasledovaní Ježiša Krista a jeho životného príkladu. Čítali sme: „Pozorne si všímajte tých, ktorí tak žijú, ako máte príklad v nás.“ Prečo je potrebné toľko životných vzorov? Nestačí sa sústrediť iba na jeden, na Kristov životný vzor?
Odpoveď je takáto: Kristov životný vzor má zostať neprestajne pre každého kresťana najvyšším, normatívnym vzorom. Ale je veľmi užitočné všímať si mnohých nasledovníkov Ježiša Krista, ktorí svoj život stvárňovali podľa jeho, Ježišovho vzoru. Jednak preto, aby sme mali pred očami čím bohatšiu protiváhu proti zlým životným vzorom, ktoré Pavel v našom texte spomína a ktorých je i dnes veľká záplava. Potrebujeme vedieť o čím viacerých kresťanských a humanistických jednotlivcoch, aby sme si uvedomili, že i keď je v tomto svete mnoho víťazstiev zla, tak predsa existuje aj mnoho víťazstiev dobra. Mali by sme takéto osobnosti hľadať v životopisoch, v dejinách, v médiách, aj vo svojom okolí, a všade, kde sa dajú nájsť, aby sme si v predstave tvorili a stále zväčšovali spoločenstvo dobrých ľudí, aby sme mohli žiť v tomto virtuálnom spoločenstve a cítiť sa jeho členmi. V tom je Pavlova pedagogická múdrosť, keď ako o vzore napodobňovania hovorí nielen o sebe, ale o mnohých ďalších.
A je tu ešte jeden dôležitý dôvod. Príklady mnohých nasledovníkov a napodobňovateľov Ježiša Krista ukazujú, aké veľké a pestré množstvo prejavov vyplýva z tohto základného životného postoja. Jednému človeku by nenapadlo všetko to, čo pekné, pozitívne, tvorivé sa v rozličných situáciách a uprostred rozličných problémov dá odvodiť z toho základného nasledovania Ježiša Krista. Mnohé konkrétne príklady Kristových nasledovníkov sa môžu stať popudom, stimulom k podobným alebo príbuzným životným rozhodnutiam a postojom.
Pavel zároveň varuje pred zlými príkladmi. Bolo ich mnoho v jeho dobe, je ich mnoho dnes. Sú veľmi nebezpečné, lebo obsahujú v sebe aj niečo lákavé, príťažlivé. Do lákavého, atraktívneho obalu je zahalené niečo, čo je nebezpečné, škodlivé, ničivé, deštruktívne. Nie je celkom jasné, akú konkrétnu skupinu ľudí mal Pavel na mysli vo svojej dobe. Ale zásadný zmysel jeho varovania je zrozumiteľný. Šlo o ľudí, ktorí odmietali posolstvo o Kristovom kríži a jeho vykupiteľskom význame. Šlo o ľudí, ktorí odmietali etické prikázania Božieho zákona. Ide o ľudí, ktorí aj dnes odmietajú alebo relativizujú mravné požiadavky. O ľudí, ktorí sa ženú za hmotným bohatstvom aj „cez mŕtvoly“ – či už v obraznom alebo dokonca aj doslovnom zmysle.. O ľudí, ktorí sú totálni egoisti, ktorých okrem nich samých nikto nezaujíma, ktorí sa za každú cenu chcú mať sami čím lepšie a nezaujíma ich, koľko sĺz, bolesti a preklínania nechávajú za sebou.
Pavel myslí na ľudí, ktorí sa dopúšťajú hanebných vecí v mravnom ohľade, ktorým sa vulgárne slová stali súčasťou ich normálnej, každodennej slovnej zásoby. Myslí na ľudí, ktorí za svoje nemravné, hriešne konanie a správanie nielenže nepociťujú hanbu, ale sa tým ešte vychvaľujú.
Takéto príklady existovali v Pavlovej dobe a more takýchto príkladov existuje dnes. Pavel píše, že o nich hovorí s plačom – pravdepodobne boli medzi nimi aj takzvaní kresťania – možno takisto ako aj dnes. Necíti farizejskú škodoradosť, keď vidí ľudí, ktorí tak strašne blúdia a upadajú. Jeho plač bol podobný Kristovmu plaču nad nekajúcim Jeruzalemom. Plakal nad nimi preto, lebo vedel, k akému koncu sa títo ľudia rútia.
Plače a predovšetkým varuje. Varuje, aby sa Kristovi nasledovníci nedali stiahnuť a strhnúť takýmito tragickými príkladmi. Každý, kto je akýmkoľvek spôsobom zodpovedný za druhých ľudí, predovšetkým rodičia, krstní rodičia, starí rodičia, učitelia a všetci ostatní, mali by ich vážne a pravidelne preventívne varovať pred touto hroznou duchovnou a mravnou infekciou. Lebo kto sa vydá na cestu za týmito zlými príkladmi, približuje sa k vlastnej skaze,
Pavel upozorňuje ešte na jeden podstatný rozdiel medzi tými, ktorí nasledujú Krista, a tými, ktorí poskytujú tie zlé a nebezpečné príklady. Sú ľudia, ktorí svoje myslenie obmedzujú len na život na tejto zemi, na život medzi narodením a smrťou. To je veľmi obmedzený životný obzor a z neho vyplýva obmedzenosť chápania vlastného života. Na druhej strane Pavel ukazuje, že pre kresťana je rozhodujúca orientácia smerujúca do večnosti. Citujeme slová z nášho textu: „Naša otčina je v nebesiach; odtiaľ očakávame aj Spasiteľa, Pána Ježiša Krista: On mocou, ktorou si môže podmaniť všetko, pretvorí naše ponížené telo, aby bolo podobné jeho oslávenému telu.“ Len ten, kto má túto perspektívu a toto veľké očakávanie, bude mať dosť sily a radosti, aby stvárňoval svoj život podľa príkladu Ježiša Krista a podľa príkladu všetkých tých, ktorí veľký príklad Kristov prijali ako tvorivý princíp pre svoj vlastný život. To by nás mohlo priviesť k tomu, aby sme sa aj my, aspoň v niektorých ohľadoch, stali vzorom, ktorý by iným ľuďom pomáhal žiť pekným životom. Život, ktorý sa stáva vzorom pre druhých, je život zmysluplný.
Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
