V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

21. nedeľa po Sv. Trojici, List Rímskym 12, 15

Radujte sa s radujúcimi. (List Rímskym 12, 15)

Všetci vieme, čo je závisť. Jej prejavy vidíme na iných a pocit závisti poznáme vo svojom vlastnom vnútri.
Ak chceme hodnotiť závisť, povedať, či je dobrá alebo zlá, musíme sa naučiť rozlišovať medzi jednotlivými predmetmi závisti. Porovnajme napríklad tieto dva druhy závisti: Závidieť možno veľké bohatstvo, pohodlie a luxus, ktoré si človek zadovážil nedovoleným spôsobom. Vo všetkých dobách, i v dnešnej, je dosť ľudí, ktorí veľké pohodlie a veľké bohatstvo získavajú nedovoleným, nezákonným, podvodným, hriešnym spôsobom, aj za cenu poškodzovania a ožobračovania iných. A je množstvo iných, ktorí im to závidia. Toto je teda jeden druh hodnôt, ktoré sa stávajú predmetom závisti, a toto je jeden druh závisti.
Predstavme si iného človeka, ktorý dosiahol vysoký stupeň duchovného poznania, vysokú mravnú úroveň, vysoký stupeň pokoja, duchovnej radosti. Taký človek je osobnosťou v plnom a pravom zmysle slova. Aj tomu ľudia závidia - pravdepodobne však nie tí istí, ktorí závidia tie hmotné, nespravodlivo získané úspechy - ale môže sa stať, že závidia aj niektorí z tých istých. Každému je jasné, že toto je celkom iný druh závisti. A predsa na označenie oboch týchto javov používame jedno a to isté slovo: „závisť“.
Tieto dva druhy závisti sa objavujú v najrozličnejších obmenách a kombináciách. Keby sme oba tieto druhy závisti postavili na jednu úroveň, keby sme medzi nimi principiálne nerozlišovali, keby sme ich zaradili do jednej a tej istej rubriky, vznikol by z toho nebezpečný chaos. Preto jedna z prvých vecí, ktorú musíme urobiť, keď sa usilujeme zvládnuť problém závisti, je toto rozlišovanie. Vždy si musíme položiť otázku: Čo závidím? Čo ten a ten človek závidí? Závidíme šťastie, ktoré je zdanlivým a pochybným šťastím? Alebo závidíme šťastie, ktoré je skutočným šťastím? Podľa toho, o ktorý z týchto dvoch druhov závisti ide, musíme rozličným spôsobom pristupovať k hodnoteniu závisti a k zvládnutiu závisti.
Najčastejším predmetom závisti je povrchné šťastie najrozličnejšieho druhu. Mnohí ľudia, ktorí majú takéto povrchné šťastie, úmyselne vystavujú svoje šťastie okato na obdiv, chcú silou-mocou dosiahnuť, aby im druhí závideli, lebo cítia, že závisť druhých ešte zvyšuje ich pocit šťastia. Toto je rozšírený jav a musíme povedať, že je to poriadna zvrátenosť. Je mnoho takých ľudí, ktorí k plnému pocitu šťastia - musíme povedať: úbohého šťastia - potrebujú závisť druhých ľudí. Tu sa veľmi nápadne prejavuje niečo z hriešnej zvrátenosti človeka, ktorý odpadol od Boha. Ľudia, mnohí ľudia, sú k tomuto ich povrchnému šťastiu priťahovaní neodolateľnou závisťou, napríklad ako komáre a iný hmyz k svetlu, od ktorého sa nevedia odpútať. Je to úbohý pohľad na človeka, ktorý by mal byť slobodný, a má otrockého ducha.
Ako sa oslobodiť? Žalm 73. nám v tejto môže veľmi pomôcť. Napísal ho človek, ktorý najprv celkom nekrotene, nebrzdene závidel šťastie druhým ľuďom. Najprv bol priťahovaný ako ten komár k horiacej sviečke. Keď to už trvalo dosť dlho, pozrel sa konečne na toto šťastie Božím pohľadom, a uvedomil si, čo by si mal aj dnes uvedomiť každý, kto si nevie dať rady so svojím pocitom závisti. Uvedomil si, že šťastie získané nedovoleným, hriešnym spôsobom je krátkodobé. Skôr alebo neskôr ho títo ľudia stratia, a veľmi často sa so strácaným šťastím rútia aj oni sami do tragického pádu. Takých prípadov je mnoho. Kto toto vypozoruje zo skutočného života a kto pochopí, že pritom ide o tragickú zákonitosť, ten súčasne pochopí, že takým ľuďom nie je čo závidieť. Dokážeme to poznanie, ku ktorému sa žalmista pod vedením Božieho Ducha dopracoval, dokážeme ho uplatniť vo svojej prítomnosti na pocity nesprávnej závisti, ktoré sa nás zmocňujú?
Okrem pominuteľnosti hmotných hodnôt a pominuteľnosti zdanlivého šťastia, ktoré sa na nich zakladá, si treba uvedomiť aj nasledovnú vec: Ľudí, ktorí v povrchnom šťastí vidia hlavný obsah a vrcholný zmysel svojho života a nič vyššie nehľadajú, necháva toto šťastie veľmi často duchovne prázdnymi. Musíme povedať o nich veľmi nevľúdne slová: Majú veľa, ale oni sami nie sú nič. Existujú, pravdaže výnimky: Ľudia, ktorí síce majú bohatstvo, ale sú voči nemu vnútorne slobodní, a najvyšší obsah a zmysel života hľadajú vo vyšších hodnotách. Ale treba sa obávať, že takýchto výnimiek nie je veľa. Ak si tieto výnimky odmyslíme, ak máme na mysli ľudí typu bohatého gazdu z Ježišovho podobenstva, ktorý si pri pohľade na svoje bohatstvo povedal so suverénnou istotou: Duša moja, máš mnoho dobrého na mnoho rokov, odpočívaj, jedz, pi, veseľ sa a ktorému Pán Boh povedal: Blázon, tejto noci zomrieš, tak sa musíme opýtať: Máme ľuďom tohto typu čo závidieť? Kto by im závidel? Získali veľa z pominuteľných hodnôt tohto sveta, ale uškodili svojej duši, uškodili najvnútornejšiemu, najpodstatnejšiemu jadru svojej bytosti, alebo ho dokonca stratili. Kto by toto mohol označiť ako šťastie a závidieť im to? Takéto úvahy nás môžu oslobodiť od veľkého množstva závisti.
Ale existuje aj šťastie, ktoré človek získava dovoleným spôsobom, šťastie, ktoré by sme mohli označiť ako Božie požehnanie v zemských veciach. Pokiaľ ide o šťastie v hmotných veciach, obyčajne je to šťastie menších rozmerov, veď poctivou prácou sa tie obrovské hodnoty niektorých jednotlivcov nedajú získať. Potom existuje šťastie zo spoločenstva s dobrými ľuďmi, manželské šťastie, rodinné šťastie. Aj pri pohľade na tieto typy šťastie vzniká v mnohých ľuďoch závisť. Ak my sami pocítime v takýchto prípadoch závisť, mali by sme začať usilovne pracovať na svojom srdci. Vodidlom by nám tu mali byť apoštolove slová, ktoré sme čítali: „Radujte sa s radujúcimi“. Keď vidíme čisté šťastie, ktoré môžeme chápať ako Božie požehnanie v živote druhých ľudí, mali by sme im ho nie závidieť, ale radovať sa spolu s nimi z ich šťastia. Veľmi by nám pritom pomohlo, keby sme za ich šťastie Pánu Bohu v modlitbe ďakovali. Možno k takejto modlitbe spočiatku nebudeme pristupovať s celým srdcom, možno sa k nej budeme musieť trocha prinútiť. Ale v duchovnom živote je to vždy tak, že treba prekonať určitú bariéru, prekročiť určitý prah, aby sa tak do nášho srdca dostalo niečo nového. Ak sa naučíme pravidelne modlievať sa za čisté šťastie druhých ľudí, ďakovať Pánu Bohu za ich čisté šťastie, bude to vynikajúca cesta, ako oslobodiť svoje srdce od závisti.
A mali by sme sa súčasne naučiť vidieť aj to šťastie, ktoré daroval Pán Boh nám, aby sme si uvedomili, že ani my sme neostali s prázdnymi rukami. A nielen ho vidieť, ale zaň Pánu Bohu aj pravidelne ďakovať. To by bola ďalšia pomoc v boji za zvládnutie závisti v našom srdci. Tak by sa v nás postupne vypestovala nová citová reakcia: že by pri pohľade na čisté šťastie druhých vznikla v nás nie závisť, ale čistá, kresťanská radosť. To by bolo realizovanie apoštolových slov: Radujte sa s radujúcimi.
Spomenuli sme aj vysoké duchovné hodnoty, ktoré sa môžu stať predmetom závisti určitého typu ľudí. Medzi tie duchovné hodnoty patrí: duchovné poznanie, život s Pánom Ježišom a radosť z Pána Ježiša, istota a radosť z toho, že nás Pán Boh miluje nekonečnou láskou, ďalej sem patrí: vnútorný pokoj a vyrovnanosť, vysoká mravná úroveň. Všetko toto a ďalšie podobné veci môžu sa stať predmetom závisti. Ako hodnotiť túto závisť? Mohli by sme to formulovať takto: Je to dobrá závisť, a kiežby jej bolo čím viac. Lebo ak u niekoho nachádzame túto závisť, je to prejavom toho, že aj on sám túži po takýchto hodnotách, a to je veľmi dobré a veľmi želateľné. Pri týchto hodnotách je krásne to, že ich každý má k dispozícii v takej miere, v akej ich sám chce prijať. Kto závidí povrchné šťastie, napríklad hmotné veci, ten by ich tomu človeku najradšej ukradol, keby mohol. Kto závidí duchovné hodnoty, ten nemusí kradnúť, ale môže si ich od Pána Boha vyprosiť a vziať, koľko len chce, lebo ich zásoba je nevyčerpateľná. Ak nás pohľad na duchovne bohatého človeka láka, aby sme sa aj my stali duchovne bohatými, je to v poriadku, a táto závisť je v službe Božieho diela. Touto závisťou by sme mali byť naplnení pri čítaní Biblie, keď pozeráme na jednotlivé duchovne bohaté biblické osobnosti. Touto závisťou by sme mali byť naplnení pri pohľade na jednotlivé veľké osobnosti v cirkevných dejinách a prítomnosti, na veľké osobnosti v oblasti humanitárnej pomoci biednym a ukrivdeným. V tejto závisti sa netreba brzdiť, ale treba sa jej dať poháňať. Len treba dať dobrý pozor, aby sme pritom závideli skutočne tie duchovné hodnoty, duchovné bohatstvo, a nie azda iba vonkajšie sprievodné javy, ako je uznanie, pochvala, lebo tým by sme sa už dostávali do oblasti nesprávnej závisti.
Ešte pár slov o tom, ako by sa mali správať tí, ktorým druhí závidia. Kto má vonkajšie šťastie, povrchné šťastie a cíti sa v ňom nadmieru spokojný, kto toto svoje šťastie stavia na obdiv a dráždi ľudí k závisti, patrí v skutočnosti medzi najúbohejších ľudí. Keby takíto ľudia chceli prijať radu, poradili by sme im, aby urobili čo najrýchlejšie radikálne pokánie, aké urobil napríklad Zacheus. Inak sú stratení.
Kto má čisté šťastie a prijíma ho ako Božie požehnanie, ten by mal zaň pravidelne ďakovať a modliť sa, aby Pán Boh aj iných obdaril podobným šťastím, a podeliť sa so svojím šťastím s tými, ktorí sú menej šťastní.
Kto má vysoké duchovné hodnoty, mal by sa varovať najmä pýchy a mal by duchovné hodnoty v čím väčšej miere dávať k dispozícii v spoločenstve, v ktorom sa nachádza. Pavlov obraz jedného tela, v ktorom sú všetky údy navzájom pospájané a jeden od druhého závislé, je pekným rámcom, v ktorom sa toto všetko má diať. Každý má v spoločenstve slúžiť tým duchovným darom, ktorý dostal. Čím viac človek v tomto ohľade dáva, tým bohatším sa sám stáva.
Kresťanská cirkev a každý jednotlivý kresťan by sme mali ukázať svetu, ako možno a ako treba pekným spôsobom zvládnuť závisť a nahradiť ju pravdivým, kritickým poznaním a láskou. Aj v tomto ohľade by sme mali byť dobrým kvasom, ktorý prenikne do čím širšieho okolia.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.