V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

21. nedeľa po Sv. Trojici, Rímskym 8, 12 – 17

A tak teda, bratia, povinní sme nežiť telu podľa tela, lebo keď podľa tela žijete, iste umriete, ale ak skutky tela duchom umŕtvujete, budete živí. Lebo všetci, ktorých Duch Boží vedie, sú synovia Boží. Neprijali ste predsa ducha otroctva, aby ste sa zase báli, ale prijali ste ducha synovstva, ktorým voláme: Abba, Otče! A ten istý Duch spolu s naším duchom osvedčuje, že sme Božie deti. Ale ak sme deti, sme aj dedičia, a to dedičia Boží a spoludedičia Kristovi, ak s Ním trpíme, aby sme s Ním boli aj oslávení. (Rímskym 8, 12 – 17)

Pre každého človeka sú dôležité otázky tohto typu: Kto som? Aké je moje miesto, moje postavenie vo svete? Aké sú moje vyhliadky do blízkej a ďalekej budúcnosti? Aký je môj vzťah k druhým ľudom? Tieto otázky sú dôležité preto, lebo odpoveď na ne rozhodujúcim spôsobom ovplyvňuje tvorbu charakteru, formovanie bytosti.
Tieto otázky si niekedy kladieme vedome, ak sa pravidelne, v tichej chvíli zamýšľame nad sebou. Na to nemusí byť človek filozoficky školený, lebo tieto otázky prichádzajú samy od seba. Veď práve z takýchto spontánne prichádzajúcich otázok o vlastnej existencii človeka vyrástlo filozofické myslenie, ktoré má za sebou veľmi obsiahle dejiny. Každý, aj ten najjednoduchší človek, keď sa ho zmocnia takéto otázky, a on začne o nich uvažovať, sa stáva v určitom zmysle filozofom. Ale i ak si človek tieto otázky nekladie vedome, tak predsa podvedome o nich rozmýšľa a vytvára si určitú predstavu, určitú koncepciu o tom, kto on je, čo on je, čím on je práve v tom prostredí, v ktorom sa nachádza. Odpovede na uvedené otázky môžu byť u rozličných ľudí veľmi rozdielne.
Porovnajme dva nápadne protikladné príklady: dieťa, ktoré vyrastá na kráľovskom dvore, a dieťa, ktoré vyrastá v rodine otroka. Kráľovskému dieťaťu sa každý deň prízvukuje: Si slobodný, si kráľovský syn, máš veľkú moc nad ľuďmi, nikoho sa nemusíš báť, môžeš sa správať nadradene, suverénne, povýšene.
Dieťaťu otroka sa každý deň prízvukuje: Si otrok, musíš poslúchať a nesmieš odvrávať, musíš sa správať ponížene, musíš žiť v stálom strachu pred trestom, pred bitkou.
Z týchto dvoch detí, hoci sa v podstate narodili ako rovné, vyrastú dvaja úplne rozdielni ľudia, a to preto, že na otázku „Kto som?“ dostali úplne rozdielne odpovede a že tieto odpovede boli v ich vedomí aj podvedomí každý deň opakované a tak upevňované. Z toho jasne vidno, aké dôležité, aké rozhodujúce je sebapochopenie človeka. Otrokári sú si toho veľmi dobre vedomí, a robia všetko v záujme toho, aby u otrokov bolo zachované navždy otrocké sebapochopenie, aby sa k nim iné myšlienky ani nedostali, lebo vedia, že iné myšlienky by mohli zmeniť celé ich správanie, celý ich postoj.
Veľmi dobre to vedia aj demagógovia, ktorí sa snažia podľa svojich želaní viesť celé národy. Tí využívajú všetky možné prostriedky, aby masám ľudí nadiktovali, čo si majú myslieť o sebe a o veciach verejných, a aby si pritom mysleli, že sú slobodní, že sa slobodne rozhodli myslieť práve tak, ako sa im to diktuje. Diktatúry z minulého storočia sú veľmi krikľavými príkladmi takého zavádzajúceho a súčasne nekonečne tragického demagogického zavádzania.
Pre veriaceho kresťana je dôležité vedieť, že na základnú otázku človeka „Kto som?“ prináša odpoveď aj Božie slovo. Túto odpoveď Biblie, ktorá je vyjadrená mnohorakým spôsobom, treba pozorne počúvať, lebo jej vplyv, jej dopad na formovanie ľudskej bytosti, na formovanie našej bytosti, môže byť veľmi veľký a pritom vysoko pozitívny, tvorivý. V našom texte z apoštolovho Listu Rímskym a na mnohých iných miestach odpovedá Biblia takto: Si Božie dieťa. Táto odpoveď má univerzálnu platnosť, vzťahuje sa na každého bez výnimky. Si Božie dieťa; táto odpoveď sa vzťahuje na každého bez ohľadu na spoločenské postavenie, bez ohľadu na rasu, národnosť, bez ohľadu na všetky ostatné rozdiely, ktoré sú medzi ľuďmi. Univerzálna platnosť tejto odpovede je podčiarknutá v apoštolových slovách z jeho iného listu: „Nie je ani Žid ani Grék, nie je ani otrok ani slobodný, nie je ani muž ani žena, lebo všetci jedno ste v Kristovi Ježišovi.“ Toto sebapochopenie, koncepcia seba samého: „Som Božie dieťa“ je ponúknutá každému, ale rozhodujúcou otázkou je, človek toto ponúknuté sebapochopenie prijme alebo nie.
V najširšom zmysle je Božím dieťaťom každý, či si to uvedomuje alebo nie. Lebo všetkých nás stvoril Pán Boh, a On nám dáva, čo potrebujeme pre život. Ale keď sa v Biblii hovorí, že sme Božie deti, ide ešte o niečo viac. Som Božie dieťa – čo všetko táto veta znamená? Nie som zabudnutý, nie som stratený, lebo Boh, môj nebeský Otec o mne vie. Nie som vydaný napospas zlým silám vo mne a mimo mňa, lebo môj nebeský Otec ma miluje, a je dosť silný na to, aby aj pri mne uskutočnil zámery svojej lásky. Tak ako dieťa, ktoré má dobrých rodičov, má voči nim absolútnu dôveru, tak môžem aj ja mať absolútnu dôveru vo svojho nebeského Otca. Tak ako dieťa, keď sa cíti ohrozené, kričí „Ocko, mama“, tak aj ja, keď sa cítim ohrozený, môžem kričať „Abba, Otče“. Tak ako dieťa v hĺbke duše dôveruje dobrým rodičom, i keď idú s ním po cestách, ktoré ono ešte nepozná a nechápe, tak aj ja môžem dôverovať svojmu nebeskému Otcovi, i keď ma vedie cez udalosti, ktorých zmysel mi je zatiaľ neznámy. To je niekoľko z mnohých viet, do ktorých sa dá rozviesť veta „Som Božie dieťa“.
Máme nejaké dôvody, aby sme prijali pre seba to biblické posolstvo, že sme Božie deti? Na čom sa vôbec zakladá ponuka, výzva, aby sme seba chápali týmto spôsobom? Hlavnou odpoveďou na túto otázku je Ježiš Kristus. On nám vo svojich rečiach, podobenstvách predstavil Pána Boha ako nášho nebeského Otca. On nás naučil oslovovať ho dôverným, detským spôsobom: Otče náš, otecko náš. On nám svojím láskavým prístupom voči ľuďom vo svojej dobe ukázal, ako vyzerá láska nebeského Otca k človeku. On povedal krásne slová, že z rúk nebeského Otca človeka nikto nevytrhne. On z poverenia nebeského Otca vykonal vrcholné dielo vykúpenia nešťastného, hriešneho ľudstva. On prikázal zvestovať evanjelium po celom svete, aby bolo jasné, že táto láska nebeského Otca sa vzťahuje nielen na ľudí, s ktorými sa Pán Ježiš vo svojej dobe priamo stretol, ale aj na ľudí vo všetkých iných dobách a na všetkých iných miestach. Keď vo svetle tohto Ježišovho diela čítame knihu svojho vlastného života alebo života svojich blízkych, otvárajú sa nám oči a stávame sa schopnými objaviť vo svojom živote, v živote svojich blízkych mnoho stôp a zásahov Božej lásky. Na tomto všetkom môžeme budovať istotu, že sme Božie deti.
Lenže veriaci človek má nielen obdobia pevnej istoty, ale prechádza aj cez doby mučivých pochybností. Ak také pochybnosti nie sú prejavom jeho vzbury proti Pánu Bohu, ale úskalím, cez ktoré prechádza život prakticky každého veriaceho, tak náš nebeský Otec nás vedie aj cez tie temné úseky našej cesty a podľa slov nášho textu nám dáva svojho Ducha, ktorý nám osvedčuje, dáva istotu, že sme Božie deti. Každý je pozvaný, aby svoj život prežil v istote: Som Božie dieťa. Kto sa rozhodne prijať túto ponuku, túto výzvu, ten naozaj môže celý svoj život prežiť v tomto sebapochopení: Som Božie dieťa.
Toto sebapochopenie „Som Božie dieťa“ má všestranný vplyv na formovanie našich bytostí, života, správania. Pretože sme Božie deti, nemusíme žiť v otroctva a strachu. Nemusíme sa nikomu dať zotročiť ani sľubmi ani výhodami ani hrozbami a prenasledovaním. Lebo si môžeme povedať: Môj nebeský Otec je bohatší ako všetky sily, ktoré by si za cenu výhod chceli urobiť zo mňa poddajného, zhrbeného otroka. Nepredám svoje synovstvo Božie, nepredám svoju slobodu dieťaťa Božieho za žiadne výhody tohto sveta. Môj nebeský Otec je mocnejší ako všetci, ktorí pomocou hrozieb chcú mnou manipulovať, a i ak ma nechá trpieť a znášať rozličné ťažkosti, vždy ma drží vo svojich rukách a určite ma privedie k cieľu, ktorý určil pre mňa. Som Božie dieťa, preto nemusím a nesmiem nosiť v sebe otrockú mentalitu, nemusím a nesmiem sa správať a rozhodovať ako otrok, ale ako slobodné Božie dieťa. Som Božie dieťa, preto nemusím a nesmiem pripustiť, aby ma natrvalo ovládol strach, ale ako Božie dieťa môžem a musím žiť v bezhraničnej dôvere v dobrého a mocného nebeského Otca. Toto sú naozaj úžasné dôsledky ponúknutého sebapochopenia „Som Božie dieťa“.
Veľmi silne je v našom texte zdôraznený aj ďalší dôsledok: Pretože som Božie dieťa, budem sa usilovať vo všetkom sa správať tak, aby som sa páčil svojmu nebeskému Otcovi. Nebudem sa riadiť svojimi sebeckými želaniami, ale každý svoj nápad podrobím najprv kritickej otázke: Je to v súlade s vôľou môjho nebeského Otca? -- a podľa toho sa zariadim a rozhodnem. Nebudem mechanicky preberať vzory správania zo sveta, ale aj tie podrobím tej istej kritickej kontrole. A vôbec, svoj životný program, svoje spôsoby správania, reagovania budem prijímať od svojho nebeského Otca. Lebo dobre viem, že hriešny život v konečných dôsledkoch vedie k večnej smrti. Ale žiť podľa Božej vôle – to vedie k plnému, autentickému, opravdivému životu tu a k večnému životu tam.
Vo všetkom, tomto, o čom hovoríme, -- aby sme sa na seba naučili pozerať ako na Božie deti, a aby sme ako Božie deti skutočne aj žili – v tom všetkom hrá rozhodujúcu úlohu Duch Svätý. Len si všimnime, ako často sa Duch Svätý spomína v našom krátkom texte, ako aj v celej 8. kapitole Listu Rímskym. Spomedzi všetkých výpovedí si teraz všimneme len jednu: „Všetci, ktorých Duch Boží vedie, sú synovia Boží.“ To slovo „vedie“ znie v pôvodnej reči „agei“ a znamená nielen „vedie“, ale aj: „uvádza do pohybu“. Oba tieto významy dávajú v našej vete dobrý zmysel. Duch Boží nás vedie, to znamená ukazuje nám správnu cestu, ukazuje, ako má vyzerať naše zásadné životné rozhodnutie, ukazuje, ako sa máme v jednotlivých situáciách rozhodovať, varuje nás pred nesprávnymi rozhodnutiami. Ale zároveň nás Duch Boží ženie stále dopredu, nedovoľuje nám ostať stáť na jednom mieste, znepokojuje nás, vkladá nám do mysle a srdca otázky, ktoré nás poháňajú dopredu. Treba nám každý deň prosiť o toto pôsobenie Božieho Ducha na nás a v takejto prosbe súčasne otvárať svoje srdcia jeho vplyvu.
Kto raz, aspoň do určitej miery skúsi, čo to znamená žiť ako Božie dieťa, tomu už každá iná koncepcia ľudskej bytosti bude pripadať ako bezvýznamná a každé iné formovanie ľudského života mu bude pripadať ako bezvýznamné. Ten urobí všetko, aby celý svoj život mohol prežiť ako Božie dieťa a aby aj do večnosti mohol vstúpiť ako Božie dieťa. Kiež nám neprestajne v mysli, v srdci a celej bytosti znejú slová: SOM BOŽIE DIEŤA.

Amen

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.