Nový rok, Žalm 91
Kto v skrýši Najvyššieho prebýva a odpočíva v tôni Všemohúceho, ten vraví Hospodinovi: Moje útočisko, hrad môj, môj Boh, ja v Neho dúfam! Lebo On vytrhne ťa z pasce lovca, od zhubného moru. Peruťou svojou prikryje ťa, a nájdeš útočisko pod Jeho krídlami; Jeho vernosť je štítom a pavézou. Nočného postrachu nemusíš sa báť, ani strely, ktorá lieta vo dne, ani moru, čo sa vlečie v mrákote, ani nákazy, čo napoludnie pustoší. Nech ich padne tisíc po tvojom boku a desaťtisíc po tvojej pravici, k tebe sa to nepriblíži. Len pozrieš očami a uzrieš odplatu bezbožných. Keďže Hospodin je tvoje útočisko, postavil si si Najvyššieho za útulok: nič zlé sa ti nestane, ani rana sa nepriblíži k tvojmu stanu. Lebo o tebe dá príkaz svojim anjelom, aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách. Na rukách ponesú ťa, aby si si nohy neudrel o kameň. Po levoch a zmijach budeš kráčať, pošliapeš levíča i draka. Vyslobodím ho, lebo sa ma pridŕža, a ochránim ho, lebo pozná moje meno. Bude ma vzývať a vyslyším ho; budem s ním v súžení, vytrhnem ho a oslávim. Nasýtim ho dlhým životom a ukážem mu svoje spasenie. (Žalm 91)
Vstupujeme do nového roku. Nevieme, čo nás v ňom čaká. Usilujeme sa síce usmerňovať svoj život podľa svojich predstáv a v mnohých ohľadoch sa nám to aj darí. Ale skúsenosť všetkých ľudí ukazuje, že do života prichádzajú rozličné nečakané udalosti. Robíme síce rozličné preventívne opatrenia, čo je celkom rozumné a oprávnené. Ale dobre vieme, že sa nám týmto spôsobom darí zaistiť život len čiastočne a neraz len veľmi čiastočne. Potrebujeme istotu vyššieho štandardu. Jedným z krásnych vyjadrení istoty tohto druhu je krásny 91. žalm. S ním chceme vstúpiť do nového roku. Získali by sme veľa, keby sa nám tento žalm pre všetky dni roku stal dôverným sprievodcom.
Tento žalm predstavuje človeka, ktorý bezvýhradne dôveruje Pánu Bohu. Je síce pravda, že je obklopený rozličnými hrozbami. V žalme sa spomínajú nepriatelia, ktorí mu stroja úklady, spomína sa morová nákaza, vojna, divé zvieratá. Ale on sa uprostred tohto všetkého cíti ukrytý v skrýši Najvyššieho, chránený v tôni Všemohúceho. Keď sa ocitne v nebezpečenstve, uteká k Hospodinovi ako do pevného hradu, cíti sa v jeho blízkosti chránený ako kurčiatka pod krídlami svojej matky.
Pri povrchnom čítaní by bolo možné tento žalm chápať ako lacné, nepodložené uistenie proti nepríjemnostiam a utrpeniu, ako prísľub ružovej idyly, v ktorej sa človeku nemôže stať nič nepríjemné. Nemôžeme ho však čítať izolovane, ale musíme ho vidieť v súvislosti s ostatnými biblickými odsekmi, ktoré sa týkajú tejto témy. Máme na mysli ľudí, ktorí sa nachádzali pod osobitným Božím vedením, o ktorých sa však v Biblii hovorí, že napriek tomu museli mnoho trpieť. Aj v Starej aj v Novej zmluve sa dočítame o viacerých takýchto prípadoch.
Jeremiáš konal prorockú službu z Božieho poverenia, ba takpovediac donútenia. Pre svoju prorockú činnosť mal prísľub Božej ochrany a vedenia. No napriek tomu sa z jeho knihy dozvedáme o množstve utrpenia, ktoré ho práve v jeho prorockej činnosti a pre ňu postihlo. Okrem iných nepríjemností sa dozvedáme, že ho uväznili v hlbokej studni, na dne ktorej bolo bahno, do ktorého prorok zapadol. Spomína sa aj ďalšie prenasledovanie tohto proroka. – Poučné sú príbehy z Danielovej knihy. Daniel v babylonskom zajatí odmietol poslúchnuť kráľovo nariadenie, ktoré zakazovalo modliť sa za určitý čas k Hospodinovi a bezo zmeny pokračoval vo svojich modlitbách, hoci vedel o treste za neuposlúchnutie zákazu. Bol hodený do jamy s levmi. – V tej istej knihe sa opisuje vernosť troch Danielových priateľov, ktorí odmietli klaňať sa pohanskej soche, ktorú dal postaviť kráľ Nebúkadnecar. Boli zato hodení do rozpálenej pece. – Z Novej zmluvy je známy prípad Jána Krstiteľa, ktorý konal z Božieho poverenia a z Božieho poverenia kritizoval Herodesa. Bol zato uväznený a usmrtený. – Osobitne treba spomenúť Pána Ježiša Krista, ktorý z poverenia svojho nebeského Otca konal jedinečné dielo tu medzi ľuďmi, medzi nami, a predsa zakúsil mnoho ponižovania a smrť na kríži. Keď visel na kríži, vysmievali sa mu, že ho Boh nechráni, že nemá o neho záujem. – Učeníkom, ktorých Pán Ježiš poslal do misijnej práce, aby zvestovali evanjelium, predpovedal, že ich čaká množstvo nepríjemností a prenasledovania. Tak sa aj stalo. Štefan zomrel martýrskou smrťou. Saul pred svojím obrátením kruto prenasledoval kresťanov. Jakuba, syna Zebedeovho dal Herodes sťať. Keď sa Saul/Pavel po svojom obrátení stal misionárom, vytrpel si mnoho nepríjemností a prenasledovania. Sám uvádza celé zoznamy toho, či si v priebehu apoštolskej práce vytrpel. Nakoniec aj Pavel aj Peter zomreli martýrskou smrťou v Ríme. K nim by sme mohli pridať a uviesť množstvo kresťanských martýrov v priebehu ďalších storočí kresťanských cirkevných dejín.
Toto všetko spomíname preto, aby sme s týmito skutočnosťami mohli konfrontovať tie veľké sľuby, ktoré sú obsahom 91. žalmu, ktorý sme čítali ako kázňový text. Natíska sa nám táto otázka: Mohli si všetci títo, ktorých sme spomínali, ako aj ostatní, ktorí znášali najrozličnejšie protivenstvá, mohli si oni čítať tento žalm ako svoj žalm, ktorý hovorí o nich, ktorý sa vzťahuje na nich? Môžu si dnes tento žalm ako svoj žalm čítať trpiaci ľudia? Aj tí, ktorí v rozličných krajinách sveta trpia pre vernosť Trojjedinému Bohu? Aj tí, ktorí znášajú iné druhy utrpenia? Napríklad ľudia navštívení dlhšou chorobou? Ľudia, ktorí zažili sklamanie alebo nejakú veľkú stratu? Ľudia, ktorí sa cítia prenasledovaní mnohými nepriateľmi?
Alebo je to žalm len pre tých, ktorí majú vo všetkom stopercentný úspech? ktorých sa nič zlého a nepríjemného ani len nedotkne? Keby to bolo tak, mal by tento žalm malú cenu. Lebo tí, ktorým sa vo všetkom dobre vodí, sa obyčajne málo ohliadajú na Boha. Pod vplyvom ustavičného úspechu sa nejeden človek psychicky mení, stáva sa sebeckým, málo mu záleží na ľuďoch, málo mu záleží na Bohu.
Pri hľadaní odpovede na otázku o význame tohto žalmu musíme vychádzať zo skutočnosti, že tento žalm mal a má pre život nespočetne mnohých ľudí mimoriadne veľký význam, a to práve pre tých, ktorí sa dostali do rozličných ťažkostí. Takže ho nemôžeme chápať ako lacnú záruku povrchného úspechu, ale musíme ho chápať nejakým iným spôsobom. Jeho posolstvo spočíva v tomto: Ak dôveruješ Pánu Bohu, si v jeho rukách a pod jeho ochranou, hoci by si sa nachádzal v akýchkoľvek nepríjemnostiach. Môžeš byť obklopený nepriateľmi, môžeš na sebe cítiť ich nenávistné pohľady a zákerné reči, môžeš trpieť pod ich násilníckymi činmi -- Boh na teba nezabúda. On ťa môže celkom prekvapivým, nečakaným spôsobom vytrhnúť z ich rúk, ako zachránil Daniela a jeho troch priateľov. Ale i keby si musel od nich veľa vytrpieť, Boh nedovolí, aby zničili jadro tvojej bytosti, aby zničili tvoju dušu. Na to sú krátki aj tí najmocnejší a najzlomyseľnejší nepriatelia. Pán Ježiš vyjadril túto istotu veľmi pôsobivo, keď svojim učeníkom povedal: „Nebojte sa tých, ktorí zabíjajú telo, ale dušu nemôžu zabiť; bojte sa skôr Toho, ktorý aj dušu aj telo môže zahubiť v pekle.“
Môžeš sa dostať do dlhej, ťažkej, nepríjemnej choroby. Ak dôveruješ Bohu, on ti dá trpezlivosť niesť ju, možno ti v nej daruje nové životné poznanie, možno prinesie celkom nečakaný obrat k lepšiemu. Ale i keby si mal chorobu znášať do konca svojho života, i keby ťa priviedla k smrti, i tak môžeš dôverovať Bohu, že On sa ťa nevzdáva, že ťa neopúšťa, že ťa práve vtedy, keď prechádzaš cez bolesť a smrť, drží najpevnejšie vo svojich rukách.
Môžu prísť na teba rozličné pohromy, prírodné katastrofy, nečakané nehody a straty. Budeš to pociťovať ako nečakaný nepríjemný úder. Ale i v takej situácii môžeš obrátiť na Boha svoj pohľad, cítiť sa chránený v jeho blízkosti ako v pevnom hrade. Ak budeš dôverovať Bohu, nemôže ťa z jeho rúk vytrhnúť ani to najväčšie mysliteľné zlo.
Keď čítame tento žalm, máme dojem, že sa obracia zvlášť na ľudí, ktorým dal Boh osobitné poverenie, ako napríklad prorokom, apoštolom, ďalej ľuďom, ktorí sa zasadzujú za uplatnenie práva a spravodlivosti v spoločnosti. Kto ide touto cestou, tomu musí byť od začiatku jasné, že je to cesta spojená s mnohými nepríjemnosťami a utrpením. Ak títo ľudia majú verne a nezastrašene konať poslanie, ktoré im dal Boh, ak sa nemajú zrútiť pod bremenom rozličných protivenstiev, musia mať istotu, že sú v Božích rukách. Tento žalm je v jedinečnom zmysle vhodný na to, aby v nich túto dôveru a istotu vzbudil, aby s vyrovnaným úsmevom a pokojom konali ďalej svoje poslanie, i keď každú chvíľu môžu čakať nový úder nepriateľov.
Na pochopenie tohto žalmu sa vyžaduje rozšírený duchovný obzor. Človek, ktorého duchovný obzor je obmedzený, ktorý vidí šťastie iba v bohatstve a kariére, iba v povrchných a vonkajších úspechoch, bude hľadieť na 91. žalm nechápavo. Len ten, kto pozná vyššie hodnoty za hranicami pominuteľných hodnôt, kto týmto hodnotám dáva prednosť pred falošným leskom pominuteľných hodnôt, len ten začne tento žalm rozumieť, ba viac, s úžasom ho objaví ako svoj osobný žalm, ako Božie slovo, ktoré sa prihovára špeciálne jemu.
Ako sa rozširuje duchovný obzor človeka? Ako môže prísť človek k poznaniu, že bohatstvo a kariéra a mnoho ďalších vecí, ktoré nás okúzľujú a priťahujú, sú krátkodobé a pominuteľné? Niekto sa dopracuje k tomuto poznaniu filozofickým či teologickým uvažovaním. Omnoho účinnejšia je cesta osobnej skúsenosti: Keď skúsime, že množstvo vecí, ktoré nám boli drahé, sú nám naraz vytrhnuté z rúk, sme dotisnutí k otázke: A kde je niečo, čo by mi ostalo navždy? Kde je poklad, ktorý nepodlieha skaze? Poklad, ktorý mi nemôžu vziať zlodeji? Cez tieto otázky sa dostávame k tušeniu, a z Božieho slova k istote, že existujú hodnoty vyššej ceny než je to, čo máme pred očami. Povedané nakrátko: Cez utrpenie a straty privádza nás Boh k novému dôležitému poznaniu.
Prečítaný žalm je tesne spojený s týmto novým poznaním. Nové poznanie je stručne a mohutne vyjadrené aj na iných miestach Písma, napríklad v žalme 73.: „Aj keď mi hynie telo i srdce, Boh mi je skalou srdca naveky a mojím údelom.“
Akú praktickú cenu môže mať pre nás žalm 91.? Veľmi veľkú. Keď sa nás zmocní smútok a skľúčenosť, keď sa cítime zbití a zdeptaní, keď si sami so sebou nevieme dať rady, čítajme si znova a znova tento žalm, spievajme si pieseň podľa neho napísanú: „Kto v ochrane Najvyššieho, v Jeho skrýši prebýva...“. Tento žalm pôsobí ako liek na dušu. Ak si ho budeme sústredene čítať, zmení sa postupne naša vnútorná atmosféra, vznikne nám v srdci pevná istota tohto obsahu: Ja aj moji blízki - nech by sme prechádzali cez akékoľvek temné údolie, aj cez údolie smrti - sme mocne chránení Božou láskou.
Kto to neskúsil, tomu tieto slová budú znieť cudzo. Kto aspoň čiastočne skúsil tento pocit chránenosti, bude ho vyhľadávať znova a znova. Božie slovo obsiahnuté v 91. žalme má silu darovať nám pokojné, pevné a vyrovnané srdce aj v ďalšom roku nášho života, ktorý sa dnešného dňa začína.
Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
