Nový rok, Józua 1, 1 – 9
Po smrti Hospodinovho služobníka Mojžiša prehovoril Hospodin k Mojžišovmu služobníkovi Józuovi, synovi Núnovmu, takto: Mojžiš, môj služobník, zomrel. Preto teraz vstaň, prejdi cez tento Jordán - ty i všetok tento ľud - do krajiny, ktorú dávam Izraelcom. Vám som dal každé miesto, na ktoré vkročí vaša noha, ako som povedal Mojžišovi; od púšte a Libanonu až po Veľrieku, po rieku Eufrat, celá krajina Chetejcov, až po Veľké more na západe slnka bude vaším územím. Nikto neobstojí pred tebou, kým budeš žiť. Budem s tebou, ako som bol s Mojžišom. Nenechám ťa a neopustím. Buď silný a odvážny, lebo ty do dedičstva pridelíš tomuto ľudu krajinu, ktorú som prísahou zasľúbil dať ich otcom. Len buď silný a veľmi odvážny, aby si konal celkom podľa zákona, ktorý ti prikázal môj služobník Mojžiš. Neuchýľ sa od neho ani napravo ani naľavo, aby si mal úspech, kamkoľvek vkročíš. Nech sa táto kniha zákona nevzdiali od tvojich úst, ale rozjímaj o nej vo dne i v noci, aby si sa snažil robiť všetko, čo je v nej napísané; lebo vtedy sa vydarí tvoja cesta a budeš mať úspech. Veď som ti prikázal: Buď silný a odvážny, nestrachuj sa a nezúfaj! Lebo Hospodin, tvoj Boh, bude s tebou, kamkoľvek pôjdeš. (Józua 1, 1 – 9)
Ráno človek nevie, čo mu prinesie deň. Môže si urobiť plán na deň, do ktorého vstupuje. Niekedy ho uskutoční, ale niekedy dopadne deň celkom inak, ako si to ráno predstavoval. Keď sa večer vráti k myšlienkam, s ktorými vstupoval do nového dňa, a porovná ich so skutočnosťou, vidí často medzi oboma vecami väčší alebo menší rozdiel.
V prvý deň roku človek nevie, čo prinesie celý rok. Na začiatku roku si človek síce robí plány. Mnoho z nich sa môže uskutočniť, ale v mnohých ohľadoch dopadne rok inak, než ako si ho človek predstavoval na začiatku. Keď sa potom na konci roku vráti k myšlienkam, s ktorými vstupoval do nového roku, vidí medzi nimi a medzi skutočnosťou väčšie alebo menšie rozdiely.
Kráčanie v čase sa nepodobá kráčaniu v krajine, ktorá je ďaleko dopredu otvorená, viditeľná, osvietená slnkom. Kráčanie v čase sa podobá kráčaniu v hmle. Z toho vzniká strach v duši, z toho vznikajú aj naše obavy pri vstupe do nového roku.
Táto situácia sa veľmi podobá situácii Izraelcov, ktorí za dlhé roky putovali do zasľúbenej zeme. Mali svoje túžby, mali aj Božie sľuby, ale nemali ľudsky kontrolovateľnú istotu. Strach a obavy neboli pri tomto putovaní nijakou zvláštnosťou. Hlavne muži, ktorí viedli národ, ako Mojžiš, Józua, niesli toto psychické bremeno na svojich pleciach.
Náš text je z prvej kapitoly knihy Józuovej. Prvá kapitola hovorí o tom, ako sa po smrti Mojžiša vodcom národa stáva Józua. Obavy u vodcu, ktorý sa ešte len ujíma svojej funkcie, sú celkom pochopiteľné. Preto v texte počuť viackrát povzbudenie, aby sa nebál: „Buď silný a odvážny, nestrachuj sa a nezúfaj.“
To sú slová, ktoré aj my tak veľmi potrebujeme na začiatku roka. Preto ich, ako aj ďalšie napomenutia, môžeme počúvať s Józuom spoločne.
Keď Pán Boh potešuje a povzbudzuje Józuu, nie sú to frázy. Frázy – to sú reči bez faktického alebo myšlienkového alebo citového podkladu. Kde dochádza k znehodnoteniu, k devalvácii slov, tam sa množia frázy. Ale Božie slovo nie je devalvované. Božie slovo nie je fráza. Za ním sa skrýva skutočnosť, múdrosť, poznanie, sila. Tak je to aj pri slovách, ktoré majú povzbudiť nového vodcu izraelského národa. Józua síce budúcnosť nepozná a nepozná ani zasľúbenú zem. Ale budúcnosť i cieľ, za ktorým ide vyvolený národ, pozná Pán Boh.
V takomto zmysle je Božie slovo potechou i pre nás. Svoju budúcnosť, ktorá sa bude odvíjať v tomto roku, síce nepoznáme, ale pozná ju Pán Boh, ktorý je naším Otcom. Neprezrádza nám ju ani napriek našej veľkej zvedavosti, a má na to iste svoje dobré otcovské dôvody. Ale už v tom, že on tú našu budúcnosť pozná, je veľké potešenie.
Keď kráčame po neznámej krajine, hoci v tme a hmle a nevidíme nič dopredu a nevieme na sto percent, ako bude vyzerať cesta v najbližších desiatich minútach, ale máme spoľahlivého vodcu, ktorý dokonale pozná terén, kráčame bezpečne a pokojne i v tme a hmle. Ak sme si istí, že nás Pán Boh bude viesť i tohto roku a ak urobíme všetko, aby sme zo slov Písma svätého začuli jeho vodcovský hlas, môžeme pokojne kráčať i do neznámej budúcnosti.
Je veľký rozdiel medzi tým, či človek putuje bezcieľne, alebo či sa svojím putovaním blíži k určitému cieľu. Bezcieľne putovanie ako aj nezmyselná práca ubíja človeka. Kto však vie, že putuje k cieľu alebo pracuje pre určitý cieľ, tomu také povedomie dodáva radosť a silu, i keby šlo o dlhé putovanie a namáhavú prácu. Izraelci putovali dlho, a často aj reptali na útrapy, spojené s cestou. Józua, ich vodca, musí však mať istotu cieľa, aby aj vo svojom národe dokázal rozptýliť malomyseľnosť. To je aj príčina, prečo sa v našom texte tak veľa hovorí o cieli, o zasľúbenej zemi.
Ak chceme do nového roku vkročiť s pokojom a radosťou v srdci, musíme aj my mať pred očami pevný cieľ. Nemyslíme tu na drobné, krátkodobé ciele, čo si chceme kúpiť, zadovážiť a podobne, ale myslíme na ďalekosiahly, generálny cieľ života. Len ak tento budeme mať v dnešný deň a vo všetky ostatné dni roka pred očami, prekonáme strach a úzkosť, ktorá sa nás zmocňuje pri pohľade do neznámej budúcnosti.
Ten generálny cieľ života sa od drobných každodenných cieľov líši nielen tým, že tie drobné sú krátkodobé a ten generálny cieľ sa vzťahuje na celý život a presahuje aj hranice smrti, ale líši sa aj tým, že krátkodobé ciele si určujeme sami, ale ten hlavný cieľ, ak má pre nás znamenať niečo kladného, si sami určiť nemôžeme. O Izraelcoch hovorí náš text, že zasľúbenú zem si nevymysleli sami ako cieľ svojho putovania, ale že kedysi dávno, v samých začiatkoch ich dejín určil im ju za cieľ Hospodin.
Toto musíme mať na mysli aj o hlavnom cieli svojho vlastného života. Ani v našom prípade si tento cieľ neurčujeme sami, ale nám ho pripravuje Pán Boh, a od nás sa žiada len, aby sme si ho osvojili. Cieľ, aký on kladie nášmu životu, by sme vo svojej obmedzenosti nedokázali ani vymyslieť.
Že sám Pán Boh stanovuje hlavný cieľ nášho života, to nás oslobodzuje od pocitu nezmyselnosti. Byť slobodný od tohto zlého pocitu a mať istotu, že náš život, nech sa formuje akokoľvek prekvapivo a nepredvídane, predsa speje k cieľu, to je výborná duchovná výzbroj, s ktorou sa nám bude v novom roku kráčať omnoho ľahšie.
Pán Boh pozná našu budúcnosť a chce byť naším vodcom. Náš život nie je bez cieľa, lebo Pán Boh nám stanovil pre život vysoký cieľ. To všetko je také pekné. A predsa by to niekoho mohlo zviesť k nesprávnym záverom v tom zmysle, že sa môžeme oddať nečinnosti a bezmyšlienkovitosti, lebo veď všetko za nás premyslí a vykoná Pán Boh.
Áno, on síce všetko premyslel a všetko by mohol vykonať, ale s cieľom, ktorý pre nás určil, súvisí, že nechce, aby sme boli nečinní, ale práve prácou a myslením nás vedie vpred. Vyžaduje od nás disciplínu, aká sa patrí na uvedomelé Božie deti.
Tóny tohto rázu sa vyskytujú aj v našom texte. Keď je Józua uvádzaný do svojho úradu, kladie sa mu na srdce, aby nepustil od svojich úst knihu Božieho zákona. To znamená jednak, aby o Božom slove premýšľal ustavične, aby mu ono bolo východiskom, keď sa chystá urobiť nejaké rozhodnutie vo svojej funkcii, a zároveň, aby bol pre svoj národ učiteľom Božieho zákona.
To je napomenutie veľmi aktuálne aj pre nás. Aké rozličné pohnútky, motívy, túžby, vášne nachádzajú sa aj v našom vlastnom vnútri! Keby človek bez akýchkoľvek zábran uskutočňoval všetky nápady, ktoré sa mu zrodia v hlave, bola by to všeobecná katastrofa. Ale na to máme Boží zákon, aby sme vedeli, proti čomu vo svojom vlastnom vnútri treba radikálne bojovať, čo treba obrátiť iným smerom, a na čo treba sústrediť všetku svoju energiu.
Kto nemá alebo neuznáva takú normu, akou je Boží zákon, ťahá ho to všetkými možnými smermi, raz na jednu, raz na druhú stranu. Taký človek poskytuje obraz rozorvanej bytosti. Nešťastie, nespokojnosť, nevyrovnanosť mnohých dnešných ľudí pochádza práve z toho, že nepripustia vo svojom živote k slovu Boží zákon, ktorý by ich usmerňoval, ktorý by ich korigoval. Ak nechceme byť aj my také rozorvané bytosti, treba sa nám tohto roku čím častejšie oboznamovať s Božím zákonom, predovšetkým s jeho Ježišovou interpretáciou, a tieto normy uplatňovať potom vo svojom každodennom živote.
Józua má celý svoj národ viesť k poslušnosti voči Božiemu zákonu. Lebo on je zodpovedný za svoj národ. Tak sme my, otcovia a matky, zodpovední za svoje deti a ostatných členov domácnosti. Chceme predsa, aby ich šťastie nebolo povrchné, ale aby i tohto roku mravne a duchovne rástli. Tejto zodpovednosti urobíme zadosť len vtedy, keď budeme svojim deťom, podľa možnosti každý deň, vštepovať do srdca zásady a požiadavky Božieho zákona.
Tak ako bol Józua zodpovedný za svoj národ, tak sú zodpovední aj dnešní naši vládni a politickí činitelia. Ich rozhodnutia musia mať zaiste aj pragmatický charakter, ktorý vyplýva z danej situácie, ale súčasne by mali byť v súlade s nadradenými duchovnými a mravnými princípmi. Rozhodnutia, ktoré sú v rozpore so zásadami práva, pravdy, spravodlivosti, sú na škodu spoločnosti. Odsek, ktorý sme čítali o Józuovi, navodzuje myšlienku, že príprava na službu verejného činiteľa nemá spočívať iba v osvojení si politických, diplomatických vedomostí a zručností, ale bezpodmienečne aj v hlbokom pochopení a akceptovaní etických a duchovných princípov, ktoré vyplývajú z Božieho zákona.
Evanjelium ktoré na Nový rok odznieva v rámci liturgie, hovorí o tom, že betlehemské dieťa bolo na ôsmy deň po narodení obrezané a dostalo meno Ješua, Ježiš. Meno Ješua znamená v slovenskom preklade: „Hospodin je spása“. Tým je v skratke naznačené to veľké a jedinečné, čo nám priniesol Ježiš Kristus, čo je podrobne rozvedené v evanjeliách. Pán Ježiš nám priniesol veľké posolstvo o Božej milosti. On nám sprostredkúva, prináša, realizuje Božiu lásku. On nám svojím slovom ukazuje cestu do neznámej budúcnosti. On nám jedinečným spôsobom vysvetlil Boží zákon. On umrel za nás, aby nás vyslobodil z hriechov. Pamätajúc na všetko toto, mali by sme do nového roku vykročiť v mene nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista.
Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
