V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

2. nedeľa po Zjavení, Evanjelium podľa Jána 2, 1 – 11

Milí bratia a milé sestry!
Pred týždňom tu kázal brat Slávik – riaditeľ Slovenského evanjelizačného strediska. Mimo iného posiela Stredisko ľuďom, ktorí mu poskytnú e-mailovú adresu, každé ráno úvahu z Písma z pera nórskeho ev. farára Andersena. Úvahy napísal v čase, keď bol už telesne slepý. Duchovný zrak mal brat farár Andersen napriek telesnej slepote jasný. Svedčí o tom aj zamyslenie k evanjeliovému príbehu o svadbe v Káne Galilejskej, ktoré včera došlo biblická úvaha zo Strediska. Dovoľte, aby som sa s vami podelil z myšlienkami z neho.
Svoj prvý div učinil Pán Ježiš na svadbe. Nie je to žiadna náhoda, že Pán Ježiš mal zjaviť svoju slávu v novej domácnosti. Veď práve skrze domácnosť Adama a Evy (1 M 3. kap.) zasial diabol do sveta hriech. Ježiš to chce dať do poriadku. Prichádza do domácnosti so všetkou svojou silou a nádherou. To, čo sa deje v domácnostiach, je úplne rozhodujúce pre ľudí a krajinu. Podľa Božieho slova je domácnosť prvoradá a základná bunka spoločnosti. Preto nie div, že nepriateľ chce zničiť domácnosť a Boží poriadok, ktorý sa jej týka. Všetka protikresťanská ideológia robí spoločnosť nadradenú a presadzuje, aby mala moc a vplyv na naše domácnosti. – To je jeden z mnohých spôsobov, ktoré satan používa.
Je veľa nešťastných domácností. Mnohé páry začali svoje manželstvo zle. Ako sa hovorí, „museli sa zobrať“. Ak chýba základ pre obojstranne dobrý vzťah, je tým samozrejme poznačená celá domácnosť. Ale hriech a disharmónia sa dostali aj do mnohých domácností, kde sa to „začalo dobre“. Ježišov prvý div – premenenie vody na víno – ukazuje, že On sa chce dostať do domácnosti a spraviť nemožné možným! Aj sa keď nejedno manželstvo začalo zle, to neznamená, že musí zle pokračovať. Ak sa do domácnosti dostalo v nejakej podobe zlo, nemusí sa ďalej rozvíjať. Ale je len jeden, kto to dokáže napraviť: Pán Ježiš Kristus! On sa chce dostať dovnútra ku mne, k tebe, k ostatným a chce nastoliť Boží poriadok. Brat farár Andersen svoje zamyslenie končí otázkou: Dovolíme Mu to? Dovolíme Ježišovi, aby v našej domácnosti nastolil Boží poriadok?
Telesne slepý farár Andersen duchovne jasne videl – problém i riešenie, lebo prijímal Božie uzdravenie od Ježiša. U Neho našiel prameň života, ktorým obnovoval svoj život viery. Vďaka nemu, hoci fyzicky nevidomý, duchovne ostro a jasne videl. Kiež by sme si aj my – a spolu s nami čím viacerí – uvedomili, že Pán Ježiš sa chce dostať aj do našej domácnosti. – Chce spôsobiť, aby v nej vládol Boží poriadok, urobiť v nej možným nemožné, tak, ako je, ľudsky videné, nemožným zmeniť vodu na víno. Ježiš to nemieni robiť nasilu. Čaká na náš súhlas. Trpezlivo čaká, či Mu dovolíme vojsť a nastoliť Boží poriadok v našej rodine. – Či sa vo viere odvážime dať v našej domácnosti moc a vplyv Pánovi Ježišovi.
Toľkokrát dovolíme, aby v nej malo vplyv to, čo je proti Kristovi. Nechceme vidieť Ježiša ako Pána aj mimo kostola, v bežnom, všednom živote. Tam ako by smel byť iba nejakým Ježiškom pre šťastie. Sťa by sme Pánovi Ježišovi vymedzovali Jeho pôsobnosť. Akoby sa stal pre nás nie Pánom – tým, kto má vplyv a rozhoduje, ale sladkastou bábikou, plyšovou hračkou, talizmanom, ktorý nám vie zaistiť bezpečie a šťastie. Z Ježiša si robíme medvedíka, namiesto aby sme Mu dovolili mať vplyv v našej domácnosti. Jeho lásku radi chápeme tak, že ak nás Pán Ježiš miluje, potom sa na nás musí usmievať šťastie, potom Ježiš všetko vybaví a zariadi tak, aby sme sa cítili fajn a mali sa dobre. Pričasto zabúdame, že Kristova láska sa prejavuje i tým, že nás Pán Ježiš vychováva a tresce (por. Žid 12, 5 – 6 / – 12/); že nám ukazuje, čo je správne. – Hlavne vtedy, keď sa Mu obraciame chrbtom, keď nechceme, aby bol Ježiš Pánom našej domácnosti, ale dovolíme, aby sa v nej presadzoval vplyv a spôsoby bezbožného sveta. Pán Ježiš nás preto vychováva pre večný život; aj nás tresce, koriguje, napravuje, aby sa v našej domácnosti rodilo ovocie Ducha Svätého: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť (G 5, 22 – 23a). Nájdime odvahu vidieť, že aj to, keď nás všeličo bolí, môže byť Ježišovou vychovávajúcou láskou. Láskou, ktorá nie je cukríková, ktorá iba nehladká, ale aj očisťuje, odrezáva to, čo je v našom žití suchou ratolesťou (por. J 15, 2).
Všimnime si, s akou pokorou Ježiša poslúcha prvá dáma kresťanského sveta, Ježišova matka, Mária. Obsluhujúcim na svadobnej hostine v Káne vraví: „Urobte všetko, čo vám povie“ (J 2, 5). Kde na toto pristaneme, kde dovolíme, aby sa dialo všetko, čo Ježiš povie, tam prichádza Boží poriadok. – Tam sa aj nemožné stáva možným. Tam i to, čo zle začalo, nemusí zle pokračovať.
Evanjeliový príbeh končí dobre. Havarijná situácia s nedostatkom vína je odstránená. Hanba, ktorá hrozila hostiteľom, je zahnaná. To ukazuje na čosi veľmi dôležité. Kristova spása sa nemusí týkať vždy iba nadprirodzeného či náboženského dobra. Ježiš je ochotný zachrániť čosi tak nenáboženské, ako je dobrá nálada priateľov mladých svadobčanov. Prvé Ježišovo znamenie v Káne Galilejskej, je znamením Božieho záujmu o nás, ľudí, o svet, v ktorom žijeme, o problémy, s ktorými sa boríme. Aj ľudská radosť z manželstva a priateľstva, patrí ku Kristovým prioritám, je pre Ježiša čímsi dôležitým.
Evanjelista Matúš (16, 24) zaznamenal Ježišove slová: „Kto chce prísť za mnou, nech zaprie seba samého, vezme svoj kríž na seba a nasleduje ma!“ – K nasledovaniu Ježiša patrí niesť kríž. No patrí k tomu aj radosť a nádej. – Nádej, že Pán Boh celý náš život premení v nebeskú radosť; nádej, že ak je naša duša smutná, ak prežívame obavy z nedostatku zdravia, financií, zo straty práce, obavy pred skúškami v škole i živote vôbec, choďme k Ježišovi. On má moc premeniť naše slabosti na silu, naše zármutky na radosť, naše obavy na pokoj, ktorý nemôže dať tento svet (por. J 14, 27). U Ježiša je prameň života, v jeho svetle, svetlo vidíme (Ž 36, 10). Dajme Mu vplyv a moc v našom živote, osobnom i v živote našej domácnosti, rodiny. Konajme všetko, čo nám Pán hovorí – tak sa i v našom žití udeje zázračná premena, nemožné sa bude stávať možným.

Amen.

Literatúra:
Øivind Andersen: Pri prameni /výklady 2.5. a 3.5./ (vyd. EvS, Bratislava 2003);
Homilie Miloslava Máši /Rok C/ (vyd. Síť, Praha 1996);
Bengt Pleijel: Prežiť v Laodikei (vyd. Polárka, Vavrišovo 2003);
Jan Konzal: Homiletická prípravka na 2. nedeľu po Zjavení („C“) in: mesačník Getsemany č. 1/2001 /113/ (vyd. Síť, Praha 2001).

Martin Šefranko
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.