 Nedeľa po Novom roku, Lukáš 18,27
“ Čo je nemožné u ľudí, je možné u Boha.“ (Lukáš 18,27) (V kontexte L 18, 18 – 29 )
Milí bratia a milé sestry!
V Nemecku, v kraji Východné Vestfálsko-Lippe, je možné vidieť pozoruhodný prírodný útvar. Ide o skaliská, ktoré sa ako monumenty náhle týčia pred turistami prechádzajúcimi krajinou. Návštevníkov (Teutoburgského lesa) skalné bralá prekvapia nielen svojou krásou, ale ešte čímsi netypickým. Na jednej z mohutných skál je kameň, pri pohľade na ktorý má človek dojem, že sa každú chvíľu zrúti. Onen kameň totiž leží na skale tak šikmo, sťa nejaká baretka, navyše zle, iba tak ledabolo nasadená. Aj kameň sa javí vratkým, nestabilným. V skutočnosti tam takto leží už storočia. Na prvý pohľad vyzerá poloha kameňa ako neudržateľná. Zdá, sa, že je nemožné, aby tam zostal čo len chvíľu; avšak on navzdory tomu drží. Lepšie povedané: je držaný. K tomuto zdanlivo vratkému kameňu totiž patrí aj skalné bralo, na ktorom spomínaný kameň leží.
Tento kameň sa návštevníkom sťa by prihováral. Akoby symbolizoval skutočnosť, že je možné všeličo ustáť, znášať, zniesť, vydržať, hoci sa to na prvý pohľad javí byť nemožné. Niekedy máme pocit, že tú, ktorú situáciu už nezvládneme, že – ako onen kameň (Wackelstein) – sa o chvíľku zrútime kamsi do priepasti, no potom predsa dostaneme silu a neskĺzneme nadol.
Lebo: „Čo je nemožné u ľudí, je možné u Boha.“ 27-dmy verš z 18. kapitoly Lukášovho evanjelia nás povzbudzuje, aby sme v živote viery počítali aj s tým, čo je podľa našej ľudskej mienky nemožné. Pán Ježiš vraví: „Čo je nemožné u ľudí, je možné u Boha.“ Sľubuje nám, že sila – Boh, ktorý nás nesie, bude s nami. Budeme Božou láskou nesení aj v čase, ktorý je pred nami, v dňoch nového roku, obsah ktorých nepoznáme.
„Čo je nemožné u ľudí, je možné u Boha.“ – To nie je čarovná formulka, ktorú smieme používať zakaždým, keď odmietame prijať naše ľudské hranice. Ak v Písme svätom čítame: „Čo je nemožné u ľudí, je možné u Boha“ , neznamená to, že keď sme neplavci, môžeme sa vrhnúť do hlbokej vody, a všetko bude fajn – Nebude! Neznačí to ani, že keď si podáme lotériu, prvá cena automaticky pripadne nám. – (Automaticky) nepripadne! Výrok: “Čo je nemožné u ľudí, je možné u Boha“ totiž nie je izolovanou výpoveďou bez kontextu.
Slová: „Čo je nemožné u ľudí, je možné u Boha“, ktoré sú biblickým heslom pre rok 2009, pôvodne vyslovil Pán Ježiš pri stretnutí s istým chlapíkom. Podľa Matúšovho evanjelia bol tento muž mladý (Mt 19, 20). Ale aj úspešný – náramne majetný (L 18, 23); zastával tiež popredné miesto vo svojej komunite (L 18, 18) a nadovšetko bol morálny – zachovával Božie prikázania a usiloval sa o večný život (L 18, 18.20 – 21). Priam ideál človeka, akých by sme v cirkvi potrebovali! Mal dobré („novoročné“) predsavzatie. – Jeho cieľom bol večný život. A predsa, vnútorne bol presvedčený, že mu ešte čosi chýba. Ježiš presne vedel, kde je jeho problém. Pre tohto človeka mal poklad v nebi nižšiu cenu, ako jeho majetok na zemi. My mu rozumieme, veď aj v súčasnosti nič nemať znamená nebyť nikým. Kto nič nemá, je v očiach sveta nič.
Práve preto, že srdce toho muža priľnulo k bohatstvu, mu Ježiš kázal zriecť sa majetku. To, na čom človek visí, sa mu totiž ľahko stane modlou, ktorá spôsobí, že Pán Boh mu bude cudzím.
Ježišov dôraz nie je na slovách: „Predaj všetko, čo máš“, ale na: „Príď a nasleduj ma“ (L 18, 22). Nasledovať Ježiša nemusí zakaždým znamenať bezpodmienečne sa zriecť všetkého, čo máme. Ide o to, kde je náš poklad (por. Mt 6, 21). Ak bude Boh na prvom mieste, potom bude aj to ďalšie na svojom mieste. Na čo sa spoliehaš – “na čo zavesíš svoje srdce, to je tvoj Boh“ (Martin Luther).
Otázkou nie je, či sme majetní viac, menej alebo prakticky vôbec. Otázkou je, na čo sa spoliehame? Možno, že majetným a tým ktorí sú zvyknutí, že si môžu dovoliť kúpiť všetko, sa na Boha spolieha ťažšie, avšak táto stať z Biblie nie je protestom voči majetku či súkromnému vlastníctvu. Ježiš sa pýta, na čo sa spoliehame? Koľkí ľudia sa aj v súčasnosti v otázkach večnosti spolieha na seba. – Na vlastnú slušnosť, morálnosť cirkevnú príslušnosť a obetavosť. Na to, že ako mládenec od mladosti žili podľa Božích princípov.
Iste, zachovávať Božie pravidlá, byť slušným, morálnym, obetavým, patriť k cirkvi – sú cenné hodnoty. Usilujme sa o ne a nezriekajme sa ich. Ak však Pán Ježiš na otázku: „Kto teda môže byť spasený?“, odpovedá: „Čo je nemožné u ľudí, je možné u Boha“ , jasne naznačuje, že do neba nevedie nijaká z ciest, ktoré obchádzajú Božiu lásku. To platí ako o bohatých (L 19, 1 – 10) tak aj o nemajetných (L 18, 35 – 43). Spása nie je bonusom za majetkový úspech, ani zadosťučinením za nemajetnosť. Môže nám byť Bohom iba darovaná. Získať ju vlastným úsilím, je nemožné ako pre solventných, tak aj pre tých, ktorí ekonomicky nevynikajú. „Čo je nemožné u ľudí, je možné u Boha.“ Nijaký človek sa do neba neprederie, neprestrčí. Ten, kto koná, kto nám otvára nebo, je Boh, Jeho Syn, Ježiš Kristus. Je to len Jeho milosť, keď darom, z lásky dostaneme večný život. – Keď sa to, čo je ľuďom nemožné, stane možným. Budovať v otázke spásy, večného života na sebe, na vlastnej slušnosti, morálnosti, cirkevnej príslušnosti, horlivosti, spravodlivosti či sebestačnosti, je nesmierny sebaklam. Príbeh bohatého mládenca ukazuje, že aj vážne pokusy ísť cestou nezávislosti na Kristovi, nevedú do cieľa. Do večného života nevedie žiadna z ciest, ktoré obchádzajú Božiu lásku, nijaká z ciest, kde je Boh iba druho-, treťoradou hodnotou... Nebo sa nedá ani kúpiť, ani vydrieť vlastným úsilím. Môžeme ho však vďačne prijať ako nezaslúžený dar Božej lásky. Večný život v Božej blízkosti je darom Spasiteľa Ježiša Krista. On nám svojou smrťou a vzkriesením otvoril nebo. Podľa ľudí je to nemožné. Pre niektorých príliš jednoduché, pre iných priveľmi komplikované. Avšak „čo je nemožné u ľudí, je možné u Boha.“ Nebo neotvára naša zbožnosť, ani naše zásluhy, ale Kristus, ktorý vzal na seba naše hriechy, aj hriech našich pokusov obchádzať Božiu lásku, odsúvať Boha z prvého miesta v hodnotovom rebríčku. Sme držaní Tým, kto nás stvoril i vykúpil. Navzdory všetkým zákonom o prežití silnejších, Boh drží tých, ktorí sa Ho nezriekajú. Hoci sa zdá, že sa sklátia, Pán ich podrží ak drží vo Vestfálsku ono skalné bralo vratký kameň. Pán podrží každého, kto túži patriť Ježišovi. A Kristus je pevnou – stabilnou skalou aj v najneistejších časoch.
Amen.
S použitím myšlienok Norberta Stahla a ďalších prameňov.
(Wackelstein sa nachádza vľavo na skale, ktorá je na fotografii vpravo.)
Martin Šefranko
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
