V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

Amos 8, 11 - 12

Hľa, prichádzajú dni - znie výrok Hospodinov, keď pošlem na zem hlad. Nie hlad po chlebe ani smäd po vode, ale po počúvaní Hospodinových slov. Putovať budú od mora k moru, od severu k východu sa budú túlať, aby hľadali slovo Hospodinovo, ale ho nenájdu. V ten deň omdlejú od smädu krásne panny i mládenci. (Amos 8, 11 - 12)

Ámos, ktorý pôsobil v polovici 8. storočia pred naším letopočtom, patrí medzi výrazné prorocké postavy. Ak chceme získať plnšiu predstavu o jeho prorockej osobnosti, mali by sme si prečítať celú jeho knihu – dokopy je to okolo sedem strán. Hlavnou témou jeho proroctva bola kritika zvráteného náboženského a sociálneho života a súčasne varovné posolstvo o blížiacom sa Božom trestajúcom súde, ktorý postihne celý Izrael. Prečo Hospodin hrozí svojmu ľudu takým prísnym trestom?
Najlepšie bude, ak necháme hovoriť samého proroka. Treba nám pritom myslieť nielen na jeho dobu, ktorá je dávnou minulosťou, ale aj na našu súčasnosť. O tom, ako bohatí a mocní utláčajú chudobných a slabých, hovorí prorok: „Gniavite slabého a dávky obilia beriete od neho.“ „Gniavite chudobných a nivočíte bedárov v krajine.“ „Statočného predávajú za peniaze a chudobného za pár sandálov.“
O tých, ktorí si budujú blahobyt ožobračovaním druhých, sú v Ámosovej knihe slová: „Na rúchach vzatých do zálohu váľajú sa pri každom oltári a pijú víno pokutovaných v dome svojho Boha.“
Na adresu žien, ktorým sa luxus stal bohom a ktoré chcú mať luxus za každú cenu, a je im jedno, že to ide na úkor chudobných, hovorí prorok: „Počujte toto slovo, vy kravy bášánské, čo ste na vrchu Samárie a utláčate slabých, ubíjate chudobných a svojim manželom hovoríte: Doneste a napijeme sa!“
Ľudia v obchode a podnikaní dopúšťajú sa podvodov a neprávostí: Zmenšujú mieru, zvyšujú cenu, falšujú váhu, plevy predávajú ako zrno. „Hromadia krivdu a násilie vo svojich palácoch.“
Mravnosť v spoločnosti žalostne upadla: „Syn i otec chodia k tej istej dievke, takže znesväcujú moje sväté meno.“
Dokonca systém práva a súdov je skorumpovaný: „Nenávidia toho, čo v bráne správne súdi, a v ošklivosti majú toho, kto pravdu hovorí.“ „Sužujete spravodlivého a beriete úplatky, i chudobných odtláčate v bráne od práva.“ „Vy ste právo premenili na jed a ovocie spravodlivosti na palinu.“
Vrcholom všetkého zla je ignorovanie Hospodina: „Zavrhli zákon Hospodinov a nezachovávali jeho prikázania. Do bludu ich zaviedli ich klamné modly, za ktorými chodili ich otcovia.“ „Ponesiete Sakkuta, svojho kráľa, a Kévána, svojho boha hviezd, svoje to modly, čo ste si spravili.“
A keď im Hospodin posielal svoje varovné slová, snažili sa umlčať tých, čo ich prinášali: „Prorokom ste prikazovali: Neprorokujte!“
Po všetkých varovaniach, po predchádzajúcich výstražných trestoch, ktoré odzneli naprázdno, neostáva nič, len oznámenie súdu, oznámenie trestu. Konkrétnymi obrazmi vykresľuje prorok blížiaci sa súd nad Izraelom a okolitými národmi. Oznamuje Hospodinov trestajúci súd v dobe, keď horná vrstva spoločnosti žije v nadmernom blahobyte. V Amosovej knihe sa objavuje niekoľko narážok na veľký luxus mocných. Prorok hovorí, že sú bezstarostní a cítia sa bezpečne. Spomína domy zo slonoviny, kvádrové domy. Hovorí o tých, čo vylihujú na posteliach zo slonoviny, čo robia nákladné hostiny, opíjajú sa, vymýšľajú zábavy, ktorými by zahnali nudu.
Uprostred luxusu znie prorokov hlas, ktorý predpovedá príchod katastrofy. Nie div, že ho chceli umlčať, že ho posielali preč zo svoje krajiny. Nechceli sa dať vyrušovať vo svojom pôžitkárskom živote. Prorok sa umlčať nedal, a svoju predpoveď o hroznom Hospodinovom dni povedal do konca. Prichádzajúci trestajúci súd je opísaný v mnohých katastrofálnych podrobnostiach.
Súčasťou Hospodinovho trestajúceho súdu je aj to, čo sme čítali v texte: „Hľa, prichádzajú dni – znie výrok Hospodinov, keď pošlem na zem hlad. Nie hlad po chlebe ani smäd po vode, ale po počúvaní Hospodinových slov. Putovať budú od mora k moru, od severu k východu sa budú túlať, aby hľadali slovo Hospodinovo, ale ho nenájdu.“
Je to naozaj taká veľká hrôza, ak prestane znieť Hospodinovo slovo? Bolo to azda niečo hrozné vtedy? a je to niečo hrozné dnes? Nejeden človek na túto hrozbu môže pozerať nechápavo a povedať si: Keby sa len nič horšie nestalo! My musíme odpovedať: Nič horšie sa už ani stať nemôže.
Malou ukážkou toho, kam to vedie, ak prestane znieť Božie slovo, je naša doba, v ktorej racionalistické myslenie a sústavná agresívna ateistická výchova vymazala z myslí mnohých myšlienku na Hospodina. Tým zmizli z ľudských sŕdc absolútne etické normy; mnohí už ani nevedia, čo to je; všetko sa stáva relatívne, všetko je dovolené. Následky toho cítime všetci: Človek musí byť v električke, v autobuse, na ulici v neprestajnom strehu, a večer aby radšej ani z domu nevyšiel. Sú dokonca takí, pre ktorých už ani ľudský život nie je nedotknuteľnou hodnotou!
Sú to hrozné veci, a predsa o tom všetkom hovoríme len ako o MALEJ ukážke. Lebo napriek všetkým snahám o umlčanie Božie slovo ešte stále žije, a to nie iba konzervované v Biblii, ale v srdciach mnohých. I keď sa mnoho z Božích absolútnych etických hodnôt vo vedomí dnešného ľudstva odbúralo, mnoho z týchto hodnôt ešte žije, či sú ešte vnímané ako kresťanské hodnoty alebo či majú nálepku humánnych hodnôt. Ešte žijeme z duchovného dedičstva, proti ktorému moderné ľudstvo tak brojí a chce ho likvidovať. Ešte sedíme na konári, ktorý si pod sebou tak zaslepene pílime.
Ale predstavme si, že sa ten konár načisto odlomí, že sa v spoločnosti duchovné dedičstvo Božej pravdy, práva, spravodlivosti načisto pominie, že už stratia platnosť akékoľvek kresťanské humánne hodnoty. Dajme si tú myšlienkovú námahu a predstavme si to. Tam bude potom niečo absolútneho, a to absolútne peklo. Tak ako Hospodin varoval Izrael v Ámosovej dobe malými ukážkami trestov pred hrozným Hospodinovým dňom, tak nás dnes Hospodin varuje malými ukážkami pekla, ktoré máme okolo seba, varuje nás pred absolútnym peklom.
Ak si po tejto úvahe položíme otázku, či je niečo hrozné v tejto predpovedi: „Hľa, prichádzajú dni - znie výrok Hospodinov, keď pošlem na zem hlad, nie hlad po chlebe ani smäd po vode, ale po počúvaní Hospodinových slov“, tak musíme povedať, že si nič hroznejšie nevieme ani len predstaviť.
V prečítanom texte nás niečo zaráža, a to pokračovanie tejto predpovede: „Putovať budú od mora k moru, od severu k východu sa budú túlať, aby hľadali slovo Hospodinovo, ale ho nenájdu.“ Tu sa hovorí o tom, že ľudia budú veľmi usilovne hľadať Hospodinovo slovo, ale ho nenájdu. Ako to máme rozumieť?
Po prvé sa tu prejavuje niečo z Hospodinovej majestátnosti. Ak sa ľudstvo vedome obracia chrbtom k Hospodinovi, Hospodin pozná umenie mlčať, mlčať veľmi dlho. Vznešenosť, suverénnosť, majestátnosť Pána Boha musíme mať na mysli, a ak na to zabúdame, On nám to svojím mlčaním pripomenie, pripomenie tak, že to bude bolieť.
Ale súčasne ide tu aj o niečo, čo poznáme z dnešnej skúsenosti. Dnešný človek tuší, cíti, vie, že niečo je v neporiadku, veľmi v neporiadku. Toto poznanie sa vzťahuje na všetky oblasti života. Moderného človeka trápi, že nepozná zmysel života, že je chorý jeho duchovný a mravný život, že je chorý život v rodinách, že je chorý život v spoločnosti. Sociológia, psychológia, sociálna psychológia a ďalšie vedy o človeku a spoločnosti predkladajú množstvo analýz tohto nenormálneho a hrozivého stavu. A človek aj túži po riešení týchto problémov, po odpovediach na pálčivé otázky. To je ten hlad a smäd, o ktorom hovorí prorok.
Ale čo, ak sa zmysel pre kontakt s Božím slovom, pre porozumenie Božieho slova v ľudských mysliach natoľko zatemnil, že človek a ľudstvo už nevie nájsť prístup k Božiemu zachraňujúcemu slovu? Pán Boh nám poslal na záchranu svojho Syna Ježiša Krista, ale čo, ak dnešný človek už nevie, čo si má s ním počať? Čo ak radšej hľadá argumenty, ktorými by zničil hodnovernosť evanjelií a otriasol dôveru v ne aj u tých, ktorí ju ešte majú? Poznáme poburujúce primitívne články, ktoré sa na túto tému objavujú v tlači.
Človek má hrozný smäd po riešení svojich najťažších problémov, ale sám si znemožňuje prístup k studnici živej vody. Amosove slová sú také časové a nútia nás vážne sa zamyslieť nad situáciou nášho sveta, našej spoločnosti. Čo z toho všetkého vyplýva pre nás?
Treba nám prijať prorockú kritiku a robiť pokánie a radikálnu nápravu v našom osobnom živote a dopomôcť k radikálnemu pokániu aj v širšom okruhu svojej pôsobnosti. Vážiť si Hospodinovo slovo zapísané aj v knihách prorokov, a vážiť si predovšetkým Toho, ktorý sa stal živým Božím Slovom – Ježiša Krista. Vážiť si všetky duchovné a etické hodnoty, ktoré z tohto Božieho slova vyplývajú a dopomáhať im k platnosti tam, kde žijeme a pôsobíme. Zachovať si nádej, že Pán Boh ani tento náš dnešný svet nechce vydať záhube. Všetkým, ktorí túžia po skutočnom riešení dnešných ťažkých problémom ukázať cestu k Božiemu slovu. To všetko je služba, ktorú môžeme a máme preukázať dnešnému svetu a tak realizovať zmysel svojho života.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.