V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

Veľký piatok, 2. Timoteovi 1, 9 a 12

„On nás zachránil a povolal svätým povolaním nie pre naše skutky, ale podľa milosti, ktorá nám bola daná pred večnými vekmi v Ježišovi Kristovi ... trpím, ale sa nehanbím, lebo viem, komu som uveril a som presvedčený, že má moc zachovať to, čo mi bolo zverené, až do onoho dňa.“ (2. Timoteovi 1, 9 a 12)

Slávnostné kresťanské zhromaždenie, milí hostia i domáci viery!
Včera sa svojej päťdesiatky známy spevák. V jednej zo svojich piesní spieva: Poďme sa zachrániť. Tento nápad má háčik. Háčik v tom, že nikto z nás sa nemôže zachrániť sám. Nemôžeme sa zachrániť. Nemôžeme zachrániť sami seba. Prečo? – Pretože nik z nás neunikol poškvrne hriechu. To cítili už ľudia počas Ježišovho pozemského putovania. Jeho čistý, pravdivý život mnohých priťahoval. Zároveň však ďalších popudzoval a stal sa výkričníkom pre svedomie tých, ktorí samých seba považovali za spravodlivých. Pochopili: v svetle Ježišovho života je naše domnelé dobro, naša spravodlivosť odhalená a vyzerá ako temnota. Spoznali: Ježiš je živým pripomenutím, že aj my sme sa zamotali do pavučín hriechu. Porozumeli: Ježišov život – Jeho slová odhaľujú temnotu našich ľudských sŕdc. A tak sa rozhodli, že tento živý výkričník umlčia, zlikvidujú.
No to nie je cesta, hoci aj dnes nejeden človek Ježiša likviduje. Nie pribíjaním na kríž, ale zľahčovaním či ignorovaním Božieho slova. Odmietaním vystaviť sa Božej pravde. Zrejme aj preto to do kostola, k Božiemu slovu, mnohých pravidelne neťahá, lebo je nepríjemné počuť pravdu o sebe. – Pravdu, ktorú nám Božie slovo pripomína. Namiesto pokánia, namiesto aby sme sa dali zachrániť, sa domnelo zachraňujeme sami tým, že chceme umlčať Slovo Božie, ktoré sa v Ježišovi stalo telom. Avšak ako človek zapadnutý do bahna sa z neho nemôže sám vytiahnuť, ako nie je možné, aby sme zamastenou – špinavou utierkou očistili mastný riad, človeku je rovnako nemožné zachrániť samého seba. Keď zapadneme do bahna, môže nás vytiahnuť len niekto druhý. Aj špinavý riad môže očistiť iba čistá utierka. Pán Ježiš ako čistý vzal na seba dobrovoľne našu špinu a ako nám znie z Písma „On nás zachránil“ (2Tim 1, 9). Nechcime sa teda zbaviť Ježišovho pravdivého hlasu! Nevravme: Poďme sa zachrániť, ale dajme sa zachrániť Kristovi!
Z Biblie poznáme 7 výrokov ukrižovaného Krista. Tradícia zaznamenáva aj ôsmy výrok ukrižovaného Pána. – Vraví sa, že Ježiš vojakovi, ktorý Ho mal o chvíľu prebodnúť, vraví: Priateľ, do môjho srdca vedie ešte kratšia cesta. – Nemá cenu, je nezmyselné a krátkozraké chcieť umlčať Ježiša. Iba On – Pravda (J 8, 32; 14, 6) nás vyslobodí. Len Ježiš Kristus je našou skutočnou záchranou! Veľký piatok nám zvestuje: Boh nás v Kristovi zachránil! A náš text hovorí, že sa tak stalo z milosti.
Poznáme výraz: persona non grata – nežiaduca osoba. Ľudia, ktorí poškodia niektorý štát svojou zradou, spáchaním trestnej činnosti, sú z danej krajiny vyhostení. Ich vstup na územie tejto krajiny viac nie je žiaduci. V ich cestovných dokladoch svieti pečiatka: persona non grata. – Z latiny doslova preložené: osoba zbavená milosti. V duchovnom význame platí: Kto sa chce sám zachrániť, ten sa zbavuje Kristovej milosti. A „na územie“ Božieho kráľovstva sa nedostane, nie je mu tam umožnený vstup. Pretože tam nevstúpi nič nečistého. A ako sa človek zapadnutý do bahna nemôže z neho vytiahnuť sám, ako nie je možné, aby sme špinavou utierkou očistili mastný riad, tak človek nemôže z hriechu očistiť sám seba. Kto sa o to pokúša, zostáva nečistým. Pán Boh nás v Kristovi zachránil. Dal nám milosť. Pre každého, kto ňou nepohrdne, kto ju vierou prijme, platí: Už nie si persona non grata – človek zbavený milosti, ale zachránené Božie dieťa. Moja i tvoja zlá minulosť bola vymazaná tým, že Kristus za nás prelial svoju krv. Ježiš na Golgote svojou obeťou zaplatil náš dlh voči spravodlivému Pánu Bohu. Pre Ježišovu smrť nám Boh naše hriechy viac nepočíta.
Kto chce v našej krajine učiť, musí doložiť, že má čistý register trestov. Pre zástupnú smrť Pána Ježiša Krista máme pred Bohom čistý register trestov. Nie preto, že by sme sa o to sami zaslúžili, ale z Božej milosti. Kvôli nej už nie som – nie si persona non grata – človekom bez milosti, ale omilostený Boží. To neznamená, že sa nám nad hlavami objaví svätožiara, ale že máme novú orientáciu života – novú zvláštnu úlohu. Apoštol o nej vraví ako o povolaní „svätým povolaním“ (2Tim 1, 9). Je to úloha byť svedkom o Božej milosti v tomto svete. Pre toho, kto ju prijme, nebude hriech v prvom rade „iba“ poškvrnou duše, ale zradou Priateľa – Ježiša – zarmútením Toho, kto nás nadovšetko miluje.
Milí bratia a milé sestry, dnešné kresťanstvo hynie tam, kde zabúdame alebo odmietame vidieť, že Kristom sme nie len zachránení, ale aj povolaní k zvláštnej úlohe: byť svedectvom o Božej milosti v našom svete.
Do Európskeho parlamentu sa pripravuje zákon o zákaze používania kresťanských symbolov na verejnosti. Takýto zákon je hanbou pre kontinent, ktorý vyrástol zo židovsko-kresťanských koreňov. Ak by však predsa bol schválený, bude úlohou nás, kresťanov – a to v oveľa väčšej miere ako dosiaľ – byť živými symbolmi viery v Krista, hodnoverným svedectvom o milosti danej nám obeťou Ježiša Krista na kríži.
Dnes sme pozvaní k Večeri Pánovej. Ježiš ju ustanovil na Zelený štvrtok – v deň, keď umyl svojim učeníkom nohy (J 13, 5). Nielen im ich umyl, ale aj osušil. Mokré nohy ukazujú, že boli špinavé a potrebovali umytie. Osušené – suché nohy ukazujú, že sú čisté. Ježišovým prianím je, aby sme boli obmytými hriešnikmi, ale tiež ešte čosi: Pán Ježiš za nás zomrel, aby sme boli nielen obmytými hriešnikmi, ale čistými ľuďmi. – Ľuďmi, ktorí sa budú báť zradiť nášho Záchrancu a Priateľa, ľuďmi, ktorí sa budú chrániť vedome zarmucovať Pána Boha. Ježiš si praje, aby sme boli nie „iba“ obmytými hriešnikmi, ale čistými ľuďmi! Ľuďmi, ktorí „umývajú nohy“ iným, ktorí blížnym slúžia s pokorou, podľa Ježišovho príkladu. Aj v našom zbore je nemálo tých, ktorí čakajú, že im niekto prinesie dobré slovo, vypočuje ich, pomodlí sa s nimi. – Sme ochotní slúžiť? Ježišova smrť nás zachraňuje nielen z hriechu, ale aj zo samoty. Smieme žiť v Božej blízkosti. Nie sme viac persona non grata. – A keďže nie sme ľuďmi bez milosti, deľme sa o ňu s inými, predovšetkým s našimi bratmi a sestrami, s domácimi viery (G 6, 10).
Pohan Pilát o Ježišovi vyznal: „Ajhľa, človek!“ (J 19, 5). – Skutočný, pravý človek – taký, aký má byť. Nech aj na nás druhí rozpoznajú, že sme Božími ľuďmi, takými, akých nás Pán Boh chce mať. Veď Boh nás zachránil a vyvolil pre toto sväté povolanie – pre túto zvláštnu úlohu. Nezveril nám ju preto, že by sme sa o to sami zaslúžili, ale preto, že sa tak sám už dávno rozhodol a daroval nám svoju milosť.
Veľký piatok – obeť Pána Ježiša má teda aj nás pohnúť k niečomu veľkému. K tomu, aby sme sa odvážili žiť životom, aký chce pri nás vidieť Pán Boh. Bolo by nepoctivé tvrdiť, že je to ľahké čo pohodlné. Apoštol vyznáva: „Trpím“ (2Tim 1, 12). Áno, kto chce byť iným svedectvom o Božej milosti, kto chce žiť ono sväté povolanie, ku ktorému Boh volá každého z nás, má počítať aj s utrpením a nepohodlím. Ľudia, ktorí sú ochotní iným „umývať nohy“ musia byť pripravení, že sa sami zašpinia, že – ako Ježiš – vezmú na seba bolesti a nečistotu druhých. No niet inej cesty ako cesta obetavej služby, ako stať sa poslom Božej milosti v našom svete.
Veľký piatok pripomína tiež Kristovo víťazstvo nad diablom. Lucifer mal pekné meno – nosič svetla, no jeho pád spočíval práve v tom, že odmietol slúžiť. Odmietol byť nositeľom svetla pre iných. Odmietať slúžiť je čosi luciferské, diabolské; čosi, čo má byť pri každom podľa evanjelia žijúcom kresťanovi porazené. Pavel tomu dobre porozumel. Stal sa služobníkom podľa Ježišovho príkladu (por. 2K 6, 1 – 10). Vraví: „Trpím, ale sa nehanbím, lebo viem, komu som uveril“ (2Tim 1, 12). A to, čo mi Pán zveril, mi On pomôže zachovať až do Jeho opätovného príchodu. Pavel vedel komu uveril. Nebál a nehanbil obetavo slúžiť ako Jeho Záchranca a Pán. Kiež to aj my vieme a podľa toho konáme na slávu Toho, kto nás zachránil. Nech nás k tejto službe posilnia dary Pánovej Večere. Amen.

Literatúra: Richard Wurmbrand: Vítězná víra (Stefanos 1998, Jindřichův Hradec).

Martin Šefranko
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.