V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

6. pôstna nedeľa (Kvetná), Evanjelium podľa Marka 14, 3 – 9

Milí bratia a milé sestry, milá Olinka!
Tešíme sa z jari, z jej vône – zo zlatého dažďa, z príjemného počasie uplynulých dní, z rozvíjajúcich sa prvých kvetov. I názov Kvetnej nedele poukazuje na kvety. Zástup nimi vítal Ježiša vstupujúceho do Jeruzalema. Vítal Ho ako kráľa.
Kvety sú zväčša „len“ symbolom. Viac ako o ne samé – ich krásu a vôňu – ide o lásku, vôňu lásky, ktorá sa venovanými kvetmi vyjadruje. Čo by pomohlo, keby dal manžel svojej žene prekrásnu kyticu, ale nemal by pre ňu nehu, cit, vľúdny pohľad, či dokonca jej povedal mrzké slovo? Viac ako krásu a vôňu kvetov ide o vôňu lásky, ktorú kvety vyjadrujú.
Príbeh, ktorý sme čítali (Mk 14, 3 – 9) je svedectvom, že evanjelium možno aj voňať. Text rozpráva o láske a viere ženy, ktorá pomazala Ježiša, keď stoloval v Šimonovom príbytku. V oných časoch a tých končinách prebiehalo stolovanie inak ako dnes. Jeho účastníci nesedeli za stolom, aké sú obvyklé u nás, ale ležali okolo nízkeho stolíka, ktorý mal tvar písmena „U“. Stolujúci sa poležiačky opierali o vankúš a podopierali sa ľavým lakťom. Tu k Ježišovi prichádza žena a rozbíja alabastrovú nádobu so vzácnou masťou. Pri rozbití nádoby netreba mať predstavu množstva črepov. Rozbitie bolo podobné skôr postupu lekára v súčasnosti, ktorý zlomí ampulku a z nej „natiahne“ do injekčnej striekačky liečivý – spravidla vzácny – preparát. Už sama nádobka bola drahá. Išlo o malú krásnu amforu s tenkým hrdlom, ktoré sa muselo ulomiť. Nádobky bývali ručne vybrúsené. Spolu s masťou či olejom sa teda obetovalo niečo vzácne. Aj masť, ktorú obsahovala nádobka z bieleho kameňa – alabastru, bola veľmi drahá. Jej vysoká cena viedla učeníkov k mrzutým poznámkam: „Načo bola táto strata masti?” (v. 4.) Ako členovia evanjelickej cirkvi, pre ktorú bola skromnosť príznačná, im vcelku dobre rozumieme. Veď väčšina našich kostolov nebola postavená z darov panovníka, ale zo zbierok obetavých veriacich. Každý, kto bol vedený k skromnosti, rozumie otázke učeníkov. Hodnota masti – vyše 300 denárov – sa totiž rovnala približnej výške ročného zárobku robotníka v onej dobe. Na čo treba celý rok pracovať, je v momente preč! To viacerých pobúrilo a my ich mrzutosť chápeme.
Ježiš však stojí na strane nemenovanej ženy. Nie preto, že by bol márnivý. Avšak svoje pomazanie chápe ako niečo posvätné, ako prejav nesmiernej lásky, ktorú nemožno merať ekonomickými kritériami. Tiež ako prejav viery ženy v to, že On je Bohom poslaný Kristus. Slovo Kristus čiže Mesiáš – označuje toho, kto bol pomazaný, v kom prichádza záchrana od Boha.
Kvetná nedeľa pripomína predveľkonočné udalosti. Ježišovo pomazanie nám pomáha pochopiť, že Ježiš sa čoskoro nestane obeťou nešťastných náhod, justičného omylu či politických okolností, ale že On je pomazaný kráľ, ktorý ide za nás na smrť vedome, z lásky ktorej hranicou nie je ani obeť, z lásky, ktorá miluje totálne, ktorá – ako to na jednom z večerov Pro Christ povedal Ulrich Parzany – nemá termín spotreby.
Ježiš nás miluje láskou, ktorá nemá termín spotreby.
Z Ježišovho postoja k činu ženy je zrejmé, že niekto vie evanjelium voňať, kým iný nad ním ohŕňa nos. My často počúvame evanjelium alebo ho i zvestujeme. No – pri množstve iných činností počuté či zvestované evanjelium neraz „preletí“ mimo nás.
Keď sa v nedeľu ukladáte k spánku, skúste si zopakovať, čo ste počuli v kázni. Ja som sa už pristihol, že pri množstve ďalšieho, čo sa v daný deň udialo, som si na zvesť nevedel presne spomenúť. Áno, počúvame evanjelium alebo ho aj zvestujeme. Avšak vieme ho voňať – absorbovať do seba tak, aby sa náš život stal príjemnou vôňou pre iných? To je naša úloha, naše poslanie, aby sa náš život stal pozvaním ku Kristovi pre ľudí, ktorí zatiaľ žijú bez viery v Neho. Beda nám, ak by sme patrili k tým, ktorí nad evanjeliom iba ohrnú nos, ktorí sú takpovediac „bez farby, chuti a vône“ – ľahostajní, pasívni iba diváci. Beda nám, keby náš život iných od Krista odrádzal, nebol by príjemnou vôňou, ale tým, nad čím svet len ohrnie nos.
Čin onej neznámej ženy z Biblie sa stal príjemnou vôňou. Vôňou Kristovho evanjelia. Žena uverila, že Pán Ježiš ju má rád, že jej odpúšťa a aj vďaka tomu dostal jej život inú vôňu. Vždy, keď prijímame – „voniame“ evanjelium, keď mu plne dôverujeme, prejaví sa to aj navonok – v službe iným, v pekných vzájomných vzťahoch, v obetavosti, v radostnom konaní i tých najmenších činov pre dobro druhých.
Ľudia namrzení nad ženiným skutkom ukazujú vo svojej nevôli, že ich láska ku Kristovi má svoje medze.
Má hranice i moja – tvoja láska ku Kristovi, alebo Ho túžime mať radi celým srdcom, celou dušou – ako oná žena?
Veď nie žeby sme boli Ježišovými nepriateľmi, alebo žeby nám Božie veci boli „ukradnuté”, no často sa dá naša láska k Ježišovi charakterizovať označením: odtiaľ – potiaľ.
Biblické rozprávanie o neznámej žene, ktorej láska k Ježišovi bola väčšia ako ekonomické úvahy (por. aj: Mk 12, 41 – 44), nám poukazuje na Božiu lásku, ktorá obetovala život za nás hriešnikov, na to, že Kristus nás miluje láskou, ktorá nemá termín spotreby. Takáto sa má stávať aj naša láska.
Zo skutku neznámej ženy zaznieva pre nás otázka: Akú hodnotu má pre nás Kristus? – Ako vysoko je v rebríčku našich priorít?
Komentáre k tomuto textu Písma svätého poznamenávajú, že „odmena”, ktorú Judáš dostal za zradu Ježiša bola približne 5 krát menšia, ako hodnota nardovej masti, ktorou žena vopred pomazala Kristovo telo na pohreb. To je upozornením pre nás – keď chceme zameniť lásku k Pánu Bohu za čokoľvek menej hodnotné. Kedykoľvek zamieňame lásku ku Kristovi za čosi iné, je to vždy to bude mať nižšiu hodnotu a nakoniec sa takáto výmena ukáže ako zradná.
Betánska žena je nám trvalým svedectvom, že láska k Pánu Bohu sa nedá premeriavať ekonomickými hodnotami. Naopak: je spontánna a dáva to najlepšie čo má práve Ježišovi.
„Kristus nám za škody stojí“ spievali kedysi husiti. Pre Neho nič nie je škoda. Lebo On – bohatý schudobnel, aby sme zbohatli Jeho chudobou (por. 2Kor 8, 9).
Meno ženy z Betánie nepoznáme, no Pán Ježiš sa postaral, aby nezostalo zabudnuté (v. 8 – 9): „Čo mohla, urobila: vopred mi pomazala telo na pohreb. Veru, hovorím vám: Kdekoľvek na celom svete bude sa zvestovať evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila.“
Stalo sa tak preto, že žena sa nehanbila, za svoju vrúcnu lásku k Pánovi Ježišovi, že milovala nie slovom, ale láskou, ktorá je ochotná prinášať obete. V jej prípade fľašu vzácneho parfumu. – Čo mohla, urobila. Hoci to nie je ľahké, skutočná láska neexistuje bez obetí.
Milá Olinka, chvíľu máš byť prijatá do evanjelickej cirkvi. My, ktorí v nej žijeme veríme, že aj ona je Kristovou cirkvou. Nehanbi sa za Pána Ježiša Krista, miluj Ho vrúcnou láskou. Láskou, ktorá sa vydáva, ktorá dáva kus samého seba a nepozerá s ľútosťou na to, koľko mi bude chýbať. Pre Ježiša nič nie je škoda. On – bohatý schudobnel, aby si i ty zbohatla – i my všetci sme zbohatli Jeho chudobou.
Antoin de Saint-Exupéry povedal: Ak chceš budovať loď, nestačí zhromaždiť potrebný materiál, financie a remeselníkov. Treba vzbudiť túžbu po oceáne.
Ani v cirkvi nestačí mať iba kostoly, zriadenú organizáciu, plniace sa matriky, ale treba vzbudzovať u ľudí lásku k evanjeliu, k Pánovi Ježišovi Kristovi, k Božiemu kráľovstvu. To je naše poslanie. To je i naše prianie pre Teba milá sestra Olinka, ktorá dnes vstupuješ do našej cirkvi – z čoho sa tešíme a k čomu ti úprimne blahoželáme. Prajeme ti, aby si mala „túžbu po oceáne“, túžila poznávať, šírku a dĺžku, výšku i hĺbka Kristovej lásky k nám (por. Ef 3, 18). Nech tvoje – i naše evanjelické kresťanstvo zostane vrúcnym. Nech vonia ako láska a viera onej ženy z Betánie. Nech je príjemnou vôňou pre svet. Amen.

Pramene:
Jan Sokol: Zůstat na zemi (Vyšehrad, Praha 2008);
Ľudovít Fazekaš: Tajomstvo osoby Ježiša Krista na základe Evanjelia podľa Marka (vydalo združenie Ježiš pre každého, Levice 1999).

Martin Šefranko
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.