V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

5. pôstna nedeľa , Mt 7,13 – 14

Vchádzajte tesnou bránou, lebo priestranná brána a široká cesta vedie do zahynutia, a mnohí ňou vchádzajú; ale do života vedie tesná brána a úzka cesta, a málo je tých, ktorí ju nachádzajú. (Mt 7,13 – 14)

Slepá ulica je ulica, ktorá je na jednom konci uzavretá. Dá sa do nej vojsť, ale nedá sa z nej pokračovať k cieľu, ak sa cieľ nachádza mimo tejto ulice. Pri vstupe do takejto ulice nemusí byť hneď vidno, že ide o slepú ulicu. Preto je na začiatku slepej ulice príslušná značka, aby človek bol na samom začiatku informovaný, akú ulicu má pred sebou, a aby sa na základe tejto informácie mohol rozhodnúť, či má do tejto ulice vstúpiť alebo nie.
Niečo podobné ako slepé ulice v meste, existuje aj v ľudskom živote. Tu je situácia komplikovanejšia a závažnejšia. Ak si človek v meste nevšimne značku a vojde do slepej ulice, či autom či pešo, môže sa vrátiť a nájsť si správnu ulicu. Strata času – menšia alebo väčšia -- to je celá škoda, ktorá pritom vznikne. Ale ak človek vstúpi do niektorej zo slepých ulíc života a zotrvá na nej, ak zbadá príliš neskoro, azda až na konci života, že vstúpil do slepej ulice, ktorá nemá pokračovanie, a ak už nie je možné zásadným spôsobom zmeniť smer vlastného života, tak je to tragédia, ktorá znamená stroskotanie života.
Preto pri každej voľbe životného smeru, pri voľbe svetonázoru, pri stanovení osobnej stupnice hodnôt, pri voľbe etických noriem, pri voľbe spôsobov správania voči druhým ľuďom, pri všetkých dôležitých životných rozhodnutiach, pri rozhodovaní, či sa oddať určitej vášni alebo jej odolať -- pri všetkých týchto a mnohých iných rozhodovaniach si treba položiť otázku, či tá ulica života, do ktorej sa chystáme vstúpiť a po ktorej chceme kráčať, nie je slepá ulica, ktorá nikam nevedie.
Ako sa dá zistiť, či určitý životný smer je slepá ulica alebo nie? Na prvý pohľad to nemusí byť vždy vidno. Takmer sa dá povedať, že žijeme vo svete mnohých klamov, vo svete, v ktorom sa nám slepé ulice predstavujú ako lákavé, pekné, príjemné. Človek má vtedy dojem: Toto predsa nemôže byť slepá ulica, keď je taká príjemná, taká široká, taká lákavá.
Lákavé ulice, ktoré sú v skutočnosti slepými ulicami, už zviedli mnohých. Príliš neskoro takíto ľudia objavili, že celý život kráčali ulicou života, ktorá nemá pokračovanie. Určite aj takýchto ľudí poznáme, buď z kruhu svojich známych alebo z médií.
Táto skutočnosť, že slepé ulice života sú veľmi často lákavé, nie je náhoda. Do démonských ulíc láka človeka zlá, démonská moc, ktorej cieľom je priviesť čím viac ľudí na cestu sebazáhuby.
Túto nebezpečnú kombináciu lákavosti na jednej strane a ohrozenia života na druhej strane nám odhaľuje Pán Ježiš v slovách o širokej a úzkej ceste. „Vchádzajte tesnou bránou, lebo priestranná brána a široká cesta vedie do zahynutia, a mnohí ňou vchádzajú, ale do života vedie tesná brána a úzka cesta, a málo je tých, ktorí ju nachádzajú.“ Toto je veľmi cenné a veľmi dôležité varovanie pred upadnutím do životného sebaklamu, ktorý na nás číha zo všetkých strán.
Na rozdiel od slepých ulíc v meste na uliciach života nie sú varovné značky „slepá ulica“. A predsa v tejto dôležitej veci neboli sme ponechaní bez informácií. Existuje jedna jedinečná príručka, v ktorej sú vymenované slepé, životu nebezpečné ulice života. Iste každý vie, že je to Biblia. Z tejto životne dôležitej príručky sa môže každý dozvedieť, či ulica, o ktorej uvažujeme, že by sa azda mohla stať našou životnou cestou, či táto ulica nepatrí tiež medzi slepé ulice. Tieto informácie sú roztrúsené na mnohých miestach Písma svätého. Biblia je dnes k dispozícii každému. Je, žiaľ, tak mnoho ľudí, ktorí z ľahostajnosti, neinformovanosti alebo povýšenectva tento dôležitý zdroj informácií ignorujú, zanedbávajú.
Urobili by sme dobre, keby sme si vzali jeden zošit, dali mu nápis: „Slepé ulice života“ a zapisovali do neho, čo na túto tému objavíme pri čítaní Biblie. Tak ako šofér musí mať dopravné predpisy v hlave, aby sa v každej novej situácii mohol rýchlo a správne rozhodnúť, tak by sme aj my mali mať v hlave a v srdci biblické pravidlá správneho rozhodovania, aby sme v každej situácii života vedeli zaujať správne stanovisko. Uvedieme aspoň niektorí z biblických varovaní pred vstupom do slepých ulíc života.
Z biblického výroku „Boh sa nedá vysmievať“ vyplýva, že výsmech z Pána Boha v akejkoľvek forme je kráčanie slepou ulicou, ktorá vedie do záhuby.
Pán Ježiš povedal: „Nikto nemôže slúžiť dvom pánom. ... Nemôžete slúžiť Bohu a mamone.“ To sú zásadné slová namierené proti kompromisom v otázke protikladných životných hodnôt a smerov. Kto namiesto exkluzívnej, výlučnej viery v jediného Pána Boha chce súčasne s celým srdcom slúžiť aj mamone, ten kráča slepou ulicou, ktorá vedie do záhuby.
Pán Ježiš povedal: „Kto by ma zaprel pred ľuďmi, toho zapriem aj ja pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach.“ Hanbiť sa za Pána Ježiša, zapierať ho pred ľuďmi, hanbiť sa za jeho životné pravidlá a ignorovať ich, nebrať ich do úvahy -- to je kráčanie slepou ulicou života, ktorá vedie do záhuby.
V evanjeliu máme slová Pána Ježiša: „Ak neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vám, keď sa previníte.“ Vychádzajúc z nich, musíme povedať: Kto pestuje vo svojom srdci pomstychtivosť, túžbu po odplate, ten kráča slepou ulicou, ktorá vedie do záhuby.
Pán Ježiš prikazuje: „Nesúďte, aby ste neboli súdení.“ Sliediť, kde sa druhí ľudia dopustia niečoho zlého, potom sa diabolsky radovať z ich pokleskov a s veľkou radosťou to klebetníckym, ohováračským spôsobom podávať ďalej – to je kráčanie slepou ulicou, ktorá vedie do záhuby.
Oddať sa alkoholu, drogám, fetovaniu – to je kráčanie slepou ulicou, ktorá vedie do záhuby.
Stavať svoj jazyk sústavne do služby lži, poloprávd, ponižovania druhých – to je kráčanie slepou ulicou, ktorá vedie do záhuby.
Povýšiť sebe samého na najvyššiu hodnotu a zvoliť si falošné náboženstvo egoizmu a egocentrizmu – to je kráčanie slepou ulicou, ktorá vedie do záhuby.
Mali by sme objavovať, v ktorých slepých uliciach života sme sa my už nachádzali a nachádzame sa. Príslušné informácie nám dal Pán Boh na to, aby sme ich čím viac využívali. Nesmieme sa dať pomýliť tomu, že kráčanie jednotlivými slepými ulicami sa nám môže zdať pomerne neškodné. Veď sme si už všimli, že jednotlivé slepé ulice nás priamo lákajú. Omnoho vážnejšie než tento povrchný dojem musíme brať varujúce slová Toho, ktorý pozná život nekonečne lepšie ako my.
Toto varovanie je prvý akt Božej pomoci nám, dezorientovaným a blúdiacim ľuďom. S tým je spojená naliehavá výzva vrátiť sa čím skôr z jednotlivých slepých ulíc, po ktorých kráčame, a vybrať si inú, dobrú alternatívu. Písmo sväté nám podáva nielen zoznam slepých ulíc života, ale aj zoznam tých správnych ulíc, ktoré vedú k opravdivému životu, ku konečnému cieľu, do večného života.
O týchto perspektívnych smeroch života hovorí Pán Ježiš ako o úzkej ceste a tesnej bráne. Tieto výrazy by sa síce dali vykladať tak, že tu ide o ochudobnenie radostí života. V skutočnosti ide o vzdanie sa falošných radostí, škodlivých, ničivých radostí, aby sa vytvoril priestor pre opravdivé radosti. Ide len o to, aby sme sa vzdali všetkého škodlivého a na toto miesto dosadili hodnoty, programy, ktoré majú budúcnosť. Aj tento zoznam pozitívnych obsahov života, by sme mali poznať a stále si ho rozširovať. Môžeme ho zostavovať a dopĺňať z rozličných miest Písma svätého.
Na samom vrchu tohto zoznamu stoja slová Pána Ježiša: „Ja som tá cesta i pravda i život, nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa.“ Teraz v pôstnej dobe je náš pohľad viac ako inokedy sústredený na to, akými hodnotami On, náš Pán a Spasiteľ naplnil svoj život, pri ktorých verne zotrval do samého konca, pre vernosť ktorým obetoval svoj život. On kráčal úzkou cestou a vstupoval tesnou bránou, keďže za vernosť svojmu nebeskému Otcovi, za vernosť pravde a svojmu programu zachraňujúcej lásky bol ochotný trpieť a obetovať život. Jeho vzkriesenie ukazuje, že to nebola slepá ulica, ale naopak, že vyústila do nového života slávy vo večnosti.
Vyjsť zo slepých ulíc života a namiesto nich vstúpiť do správnych ulíc -- to nie je taká ľahká vec. Lebo tie slepé ulice stále obsahujú mnoho príťažlivých stránok, od ktorých sa nám je ťažko odtrhnúť. Preto potrebujeme Toho, ktorý nás láskavo a predsa naliehavo berie za ruku a volá: Poď preč odtiaľto, nedaj sa naivne klamať tým, čo priťahuje tvoje zmysly, ver mi, že viem, aký je koniec tejto cesty. Ukážem ti omnoho lepšiu cestu a budem ťa po nej aj sprevádzať. Keď ťa niektorá slepá ulica bude zase lákať, dám ti svoje svetlo, aby si v ňom poznal, že je tým ohrozené tvoje skutočné ľudské bytie, tvoja duša.
Mali by sme k Nemu často prichádzať, stavať sa pod vplyv jeho múdrych slov, aby čím viac z nich preniklo do hlbokých vrstiev našich bytostí a transformovalo nás, aby sme sa postavili do žiarivých lúčov jeho lásky, aby sme sa dali obsypať jeho vysokými duchovnými hodnotami, ktoré by nám darovali imunitu proti všetkým širokým cestám, ktoré sú na povrchu lákavé, ale vo svojej podstate sú tým, čo starozmluvný Kazateľ označuje ako „márnosť nad márnosť“.
Často by sme si mali stavať pred oči symbol Kristovho kríža, ktorý nám odhaľuje kritickú pravdu o hriešnych širokých cestách a ktorý symbolicky vyjadruje veľké posolstvo o Božej láske.
Pán Ježiš Kristus má s nami mnoho trpezlivosti. Ale nemali by sme jeho trpezlivosť priveľmi zneužívať. Čím skôr by sme sa mali zveriť pod jeho vedenie, aby sme spolu s ním kráčali úzkou cestou, cestou, ktorá nie je vždy ľahká, ale ktorá jediná v konečných dôsledkoch vedie k životu.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.