V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

2. pôstna nedeľa, Lukáš 22, 52 – 53

Vtedy povedal Ježiš veľkňazom, veliteľom chrámovej stráže a starším, ktorí Ho prišli zajať: Ako na lotra vyšli ste s mečmi a kyjmi, a keď som každý deň býval s vami v chráme, nepoložili ste ruky na mňa. Ale toto je tá vaša hodina a moc tmy. (Lukáš 22, 52 – 53)

Prečítali sme niekoľko slov z pašiového príbehu – z biblickej správy o utrpení a smrti Pána Ježiša Krista. Po poslednej večeri, ktorú slávil s učeníkmi, sa modlil v Getsemanskej záhrade. Tam priviedol Judáš jeho protivníkov, aby ho zatkli. Boli to vrchní kňazi, členovia židovskej vysokej rady a polícia jeruzalemského chrámu. Medzi nimi a Ježišom prebehol krátky rozhovor. V jeho rámci odzneli aj prečítané slová. V nich cítiť, ako veľmi je Pán Ježiš nadradený nad svojich protivníkov.
Jeho nadradenosť sa prejavuje vo viacerých chvíľach jeho utrpenia. Ba v celom jeho správaní a zvládnutí násilia a bolesti cítiť nadradenosť. Povrchnému pohľadu sa zdá, že nad neho sú nadradení tí, ktorí ho prišli zatknúť, ktorí ho ponižujú a spôsobujú mu kruté utrpenie, ktorí ho falošne obvinia, odsúdia, ukrižujú. Ale pohľad idúci do hĺbky odhaľuje niečo iné. Ježiš je aj uprostred utrpenia nadradený, suverénny. Vykonávajú na ňom akty násilia. Obete násilia sú spravidla pasívne, trpiace. No trpiaci Ježiš nie je pasívny – on je aktívny. V tom je jeho prekvapivá nadradenosť.
Jeho nadradenosť sa prejavuje aj v tom, čo povedal a ako sa správal pri svojom zatknutí. Všimnime si niektoré dôležité veci. Mohol sa postaviť na odpor, ale on sa dáva zatknúť bez odporu. Petrovi povedal, že na svoju obranu by si mohol od nebeského Otca vyžiadať pluky anjelov. Ale nespravil to. Veľké možnosti, ktoré mal, nevyužil na svoju obranu. Už samotné toto prekvapivé gesto vzbudzuje pozornosť. Len kto je vnútorne silný, vnútorne nadradený, to dokáže. Tento jeho postoj má hlboké pozadie a príčiny, o ktorých treba hovoriť osobitne. Ale hoci by sme ich spočiatku nepoznali, jeho postoj vyvoláva úctu, uznanie, obdiv.
Jeho nadradenosť sa ukazuje v tom, že pozná Božie zámery a Boží rozvrh hodín. To, čo sa s ním deje, nie je náhoda. Do utrpenia vstupuje podľa rozhodnutia svojho nebeského Otca. Jasne to vidno zo známych slov modlitby v Getsemane: „Otče, nech sa stane nie moja vôľa, ale Tvoja“. Vidno to z predpovedí utrpenia, ktoré niekoľkokrát povedal svojim učeníkom, že On, Syn človeka musí trpieť. On poznal zmysel svojho utrpenia a videl ho vo veľmi širokých súvislostiach. Jeho protivníci nemali ani tušenia o Božom zámere s týmto utrpením. Tým sa Pán Ježiš odlišuje od tých, ktorí ho prišli zatknúť a pripravujú mu záhubu, lebo oni to robia z motívov, ktoré sú veľmi nízke.
Tým, ktorí ho prišli zatknúť, hovorí: „Ako na lotra vyšli ste s mečmi a kyjmi, a keď som každý deň býval s vami v chráme, nepoložili ste ruky na mňa. Ale toto je tá vaša hodina a moc tmy.“ Tieto slová prezrádzajú, že vedel, ako prebiehajú a budú prebiehať udalosti v postupujúcom čase. Jeho protivníci o tom nevedia a Boží rozvrh hodín nepoznajú. Konajú v obmedzenej chvíli, v obmedzenom čase, ako im to diktuje ich hnev, zášť, pomstychtivosť. Nemajú prehľad, ich pohľad je veľmi zúžený, veľmi obmedzený. Pán Ježiš so svojím prenikavým videním, so svojím poznaním celej širokej súvislosti ich nesmierne prevyšuje.
Oni si myslia, že On je v ich rukách, ale Ježiš vie, že oni sú v rukách temných mocí. Hovorí im: „Toto je tá vaša hodina a moc tmy.“ Oni nechápu, že práve takto vyzerá ich situácia. Dokonca si myslia, že to, čo konajú, je v službe spravodlivosti. Ale on vidí všetko jasne, veľmi jasne. Porovnajme tieto dva postoje. Okamžite vidíme, ako veľmi je Pán Ježiš nadradený nad svojich protivníkov.
Pán Ježiš je nadradený, lebo vidí ďaleko dopredu. Vie, že utrpenie a ukrižovanie nie je posledné slovo. Vie, že po jeho smrti bude nasledovať vzkriesenie. Viackrát to predpovedal svojim učeníkom. V 17. kapitole Evanjelia podľa Jána je jeho Veľkňazská modlitba. Táto modlitba je skvelým prejavom toho, do akej diaľky dovidel Pán Ježiš, keď sa približoval k svojej smrti. Kríž je jeho očiam transparentný, priehľadný. Cez všetky udalosti, ktoré tvoria pašiový príbeh utrpenia, dovidí do nového života a večnej slávy, ktorá bude potom nasledovať. Vidí to vo chvíli, keď ho zatýkajú. Bude to vidieť, keď ho budú týrať, posmievať sa z neho, keď ho ukrižujú. Tí, ktorí ho mučia, to nevidia, ale on to vidí, oni to nevedia, ale on to vie. Cítime, aká veľká je jeho nadradenosť.
Pán Ježiš trpel a zomieral s istotou vzkriesenia. Prejavuje sa to aj v jeho spôsobe reči. V evanjeliu podľa Jána čítame zvláštnu vetu: „Syn človeka musí byť povýšený“. Táto veta obsahuje v sebe dva významy: Syn človeka musí byť povýšený, to znamená: zdvihnutý na kríž, ukrižovaný. Ale v tej istej vete sa skrýva aj druhý význam: Syn človeka musí byť povýšený do slávy. Ako možno jednou vetou vyjadriť tieto dve zdanlivo protikladné veci? Je tým vyjadrené prekvapivé, paradoxné tajomstvo: Cez povýšenie na kríž, cez ukrižovanie je Ježiš Kristus povýšený do nebeskej slávy. Protivníci sú presvedčení, že zatknutie, mučenie, ukrižovanie znamená úplné stroskotanie jeho diela. Ale v skutočnosti je to cesta k povýšeniu, k definitívnemu víťazstvu. Protivníci to nevedia, ich oči sú pre toto tajomstvo celkom nevidomé. Oni to nevedia, ale Ježiš to vie. V tom spočíva jeho nadradenosť. V tom je zdroj jeho pokoja, ktorý ho sprevádza vo všetkých chvíľach jeho utrpenia.
Toto videnie, toto poznanie chcel Pán Ježiš darovať aj svojim učeníkom. Preto ich poučoval nielen o svojom utrpení, ale aj o vzkriesení. Oni však nevedeli, čo si majú počať s jeho slovami o zmŕtvychvstaní. Tie slová si neosvojili v takej miere, aby z nich mohli čerpať silu v najťažších chvíľach. Preto ich udalosti Veľkého piatku zaskočili, šokovali a ochromili. Ešte aj po vzkriesení mal ich Pán s nimi dosť roboty. Musel ich presviedčať, že skutočne žije a že je ten istý, s ktorým chodili ako so svojím Majstrom, svojím Učiteľom. Boli pomalí, veľmi pomalí pri skutočnom chápaní toho, čo sa deje. Pán Ježiš mal však s nimi mnoho trpezlivosti. Nakoniec aj oni získali od neho tento vysoký stupeň jasného pohľadu.
Ježiš je nadradený, lebo vie, že doba pôsobenia démonských síl je obmedzená. Cítiť to zo slov, ktoré povedal svojim protivníkom: „Toto je tá vaša hodina a moc tmy.“ Zlo pôsobí, zlo strašne pôsobí, ale jeho hodina je obmedzená. Moc tmy je obmedzená. Pod démonskou mocou tmy bude Ježiš trpieť, strašne trpieť. Ale on vie, že hodina tmy je obmedzená. To platí nielen o hodine tmy a moci tmy, pod ktorou on trpel. To platí o moci tmy a démonského zla vo všeobecnosti. Hodina tejto tmy je obmedzená.
Nám sa hodina tmy a démonského zla javí ako nekonečná. Tak to vníma ten, kto pod mocou zla dlho trpí ako aj ten, kto s bolesťou a rozhorčením vníma prejavy zla na scéne dejín, na scéne sveta. Moc zla sa nám neprestajne predvádza v nových a nových podobách. Náš pohľad ostáva neraz obmedzený na úzku oblasť momentálnych udalostí a my nemáme síl vystúpiť na vysokú rozhľadňu, z ktorej by sme na všetko pozerali Ježišovým pohľadom a objavili široké súvislosti, do ktorých je zasadené aj momentálne pôsobenie zla a utrpenie. Z toho vznikajú naše pochybnosti a duchovná bolesť. Protivníci Ježišovi pozerali na všetko z veľmi nízkej, zo žabej perspektívy. Odtiaľ sa naozaj nedá mnoho vidieť. Neraz je aj náš pohľad takto obmedzený. Naproti tomu Pán Ježiš vie, že moc tmy a skazy je napriek svojim démonským tváram obmedzená a že nakoniec zvíťazí dobro, láska, spravodlivosť. V tom je jeho nadradenosť. On aj nás pozýva, aby sme si osvojili tento pohľad na veci.
Jeho nadradenosť sa prejavuje aj v tom, že on nielen vie o konečnom víťazstve dobra, lásky, spravodlivosti, ale aj v tom, že z tohto stanoviska formuje svoje správanie, a to aj v situácii extrémneho utrpenia. Celý svoj život hovoril pravdu a pri pravde ostal do samého konca. Vo svojej nadradenosti vedel, že pravda zvíťazí. V jeho procese predniesli proti nemu falošné obvinenia. Ale dočasné víťazstvá klamstva, lži, falošnosti ho nepomýlili. Nedal sa deformovať momentálnymi závanmi vetra. Konal zo stanoviska konečnej, definitívnej budúcnosti. Kto si za vedúcu hviezdu svojho konania a správania vyberie to, k čomu ho privedie definitívna budúcnosť, ten sa stáva úžasne slobodný od deformujúcich tlakov prítomnosti.
Cez celý svoj život prinášal pomoc trpiacim ľuďom. Aj tým, ktorí si spôsobili utrpenie vlastnými hriechmi, aj tým, ktorých postihli iné biedy a ťažkosti. Keď bol na kríži, posmievali sa mu jeho protivníci z tejto lásky. Hovorili: „Iných zachraňoval a seba nemôže zachrániť!“ Jeho nadradenosť sa prejavila v tom, že zo svojho programu lásky a pomoci nič neodvolal, ba že v ňom pokračoval aj na kríži, keď kajúcemu lotrovi prisľúbil, že sa s ním stretne v raji, keď sa postaral o matku a zveril ju do starostlivosti učeníka. V neprekonateľnej moci jeho lásky a neprerušenom praktizovaní lásky je jeho nadradenosť.
Počas svojho účinkovania na zemi prinášal odpustenie tým, pre ktorých sa pocit viny stal ťažkým bremenom. Svoju nadradenosť nad svojimi protivníkmi dokázal na kríži aj tým, že prosil pre nich o odpustenie. Pre tých, ktorí ho zatkli, súdili, odsúdili, týrali, ukrižovali. Ani uprostred veľkého utrpenia sa neznížil na primitívnu úroveň pomstychtivosti. Možnože sa tí, pre ktorých prosil o odpustenie, z týchto slov cynicky vysmiali. Ale Pána Ježiša nepomýlila ani táto myšlienka. On aj v tejto veci pozeral ďaleko dopredu. Svojou prosbou o odpustenie im otváral dvere k Božej milosti pre dobu v budúcnosti, keď sa ich zmocnia výčitky svedomia. V tejto predvídavej ochote odpustiť je jeho nadradenosť.
V pôste sprevádzame Pána Ježiša Krista na jeho ceste utrpenia. Pripomíname si nielen vonkajšie udalosti a okolnosti, o ktorých sa hovorí v pašiovom príbehu, Usilujeme sa zahĺbiť do jeho myslenia, pochopiť jeho správanie. Jeho nadradenosť nad tých, ktorí mu spôsobili toľko utrpenia je jedna dôležitá stránka jeho postojov. S úctou sa skláňame pred všetkým, cez čo prešiel na svojej ťažkej ceste. Aj o tom, čo sme si dnes uvedomili, platí jeho výzva: „Učte sa odo mňa“. Je to veľká ponuka, ktorá môže aj nám pomôcť zvládnuť dôstojným spôsobom rozličné situácie nášho života. –

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.