3. nedeľa po Veľkej noci, Ján 15, 1 – 8
Ja som pravý vínny kmeň a môj Otec je vinohradník. Každú ratolesť na mne, ktorá neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá prináša ovocie, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám hovoril. Zostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ani ratolesť nemôže prinášať ovocie sama zo seba, len ak ostáva na vínnom kmeni, tak ani vy, len ak zostávate vo mne. Ja som vínny kmeň a vy ste ratolesti. Kto zostáva vo mne a ja v ňom, ten prináša veľa ovocia, pretože bezo mňa nič nemôžete činiť. Ak niekto nezostáva vo mne, vyhodia ho ako (odlomenú) ratolesť, a uschne; také zozbierajú, uvrhnú na oheň a zhoria; ak zostávate vo mne a moje slová zostávajú vo vás, proste, čo chcete, a stane sa vám. Tým sa oslavuje môj Otec, keď prinášate veľa ovocia a stanete sa mi učeníkmi. (Ján 15, 1 – 8)
Prečítané slová sú súčasťou Ježišových rečí na rozlúčku. Pred svojím utrpením, vzkriesením a odchodom do nebeskej slávy pripravoval Pán Ježiš svojich učeníkov na novú situáciu. Nová situácia spočívala v tom, že po svojom odchode on už nebude s nimi v takej forme ako dovtedy.
Ale jeho odchod do nebeskej slávy nebude znamenať koniec jeho diela. Naopak, jeho dielo, ktoré sa pôvodne realizovalo na celkom malom priestore a za pomerne krátky čas, sa má šíriť aj v priestore aj v čase: má sa šíriť v priestore, a to všetkými geografickými smermi, má sa šíriť v čase, a to aj v blízkej aj v ďalekej budúcnosti.
Nositeľmi šírenia evanjelia ako posolstva a ako udalosti majú sa stať jeho učeníci. Platilo to o malej skupine Dvanástich, ktorých si On sám povolal za svojich prvých žiakov, platí to o všetkých, ktorí si v ktoromkoľvek čase a na ktoromkoľvek mieste osvojili vieru v neho. Platí to o nás. Pre nás je dôležité, aby sme prečítaný text chápali ako Ježišove slová, ktoré hovoria o nás.
V prečítaných slovách predkladá Pán Ježiš veľmi jasne, vyhranene formulovanú koncepciu svojho nasledovníka. Človek môže byť pochopený rozličným spôsobom, a naozaj existujú rozličné a navzájom veľmi odlišné názory na to, čo je človek. Človek môže byť pochopený napríklad ako náhodná bytosť, ktorá sa náhodou objaví na tomto svete, ktorej život je naplnený množstvom náhodných udalostí a ktorá nakoniec odchádza z tohto sveta. Podľa tohto chápania človek síce jestvuje, ale mohol by aj nejestvovať, nie je zasadený do nijakého pevného, trvalého rámca a pre nekonečný vesmír je viac-menej jedno, či človek jestvuje alebo nie. Toto je pre človeka veľmi bezútešná predstava o ňom samom.
V prečítanom texte je predložená celkom iná koncepcia človeka. Človek je predstavený ako bytosť, ktorá je vo vzťahu s Najvyšším, s Tvorcom a Pánom vesmíru. O existenciu človeka sa zaujíma, a to veľmi vážne zaujíma Ten, ktorého Pán Ježiš nazýva svojím Otcom. Napriek tomu, že priestor a čas, ktorý prislúcha ľudskej bytosti, je miniatúrny, napriek tomu nebeský Otec má záujem, aby sme šli dopredu, aby sme napredovali. Kto si osvojí toto poznanie a vztiahne ho na seba, ten sa oslobodzuje od tiesnivého pocitu, že je zabudnutý a stratený, lebo prežíva pokoj a radosť z istoty, že má pevné miesto v Božom vedomí, v Božej evidencii a že ho jeho Stvoriteľ vedie k zmysluplnému cieľu.
O Pánu Bohu hovorí Biblia, že on býva v neprístupnom svetle, ktoré nikto z ľudí nevidel, ani nemôže vidieť. Možno potom vôbec hovoriť o takom tesnom vzťahu človeka k Nemu? Aby to bolo možné, poslal nám Toho, ktorý je v Jánovom evanjeliu označený ako Slovo, poslal nám svojho Syna, Pána Ježiša Krista. On je predstaviteľom Pána Boha, svojho nebeského Otca pre nás ľudí, ktorí nemáme priamy prístup k svetlu, v ktorom prebýva Boh.
Nebeský Otec a jeho Syn Ježiš Kristus – to je náš opravdivý domov, naše zakotvenie uprostred nekonečného sveta, v ktorom by sme inak boli načisto stratení. Všetko toto je obraznou rečou vyjadrené v našom texte. Text sa začína slovami: „Ja som pravý vínny kmeň a môj Otec je vinohradník“. Človek, Ježišov učeník a nasledovník, je opísaný obrazom ratolesti, výhonku, vetvy, ktorá vyrastá z vínneho kmeňa. Tým je vyjadrené najtesnejšie možné, organické spojenie medzi ratolesťou a vínnym kmeňom, najtesnejšie možné spoločenstvo medzi Ježišom Kristom a človekom.
Tvorcom tohto spoločenstva nie je človek. Spoločenstvo s Ježišom Kristom je človeku ponúknuté. V spoločenstve s ním žili učeníci v dobe jeho pozemského pôsobenia. Z evanjelií si môžeme urobiť konkrétnu predstavu o tom, čo toto spoločenstvo pre nich znamenalo. Ale Pán Ježiš o pokračovaní tohto spoločenstva hovorí aj vo chvíli rozlúčky. Má pripravený program tohto pokračovania. Na inom mieste to vyjadril ako sľub: „Ja som s vami po všetky dni až do konca sveta.“
Ako možno hovoriť o spoločenstve s ním aj vtedy, keď ho učeníci už nebudú mať v telesnej podobe pri sebe? Ako možno hovoriť o našom spoločenstve s ním, keďže žijeme dve tisícročia po jeho pozemskom účinkovaní? On sám dal odpovede na tieto otázky, odpovede, ktoré vyskúšali generácie predkov. Zanechal nám svoje slovo, o ktorom povedal: „Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nikdy nepominú“. Zanechal nám sviatosť Večere Pánovej, v ktorej je spoločenstvo s ním vyjadrené ako tajomstvo, mystérium. Cez jeho slovo a ním ustanovené sviatosti môžeme pestovať spoločenstvo s ním, udržiavať spoločenstvo takého tesného rázu ako je organické spoločenstvo medzi ratolesťou a vínnym kmeňom.
I keď nám je jasné, že iniciatíva k tomuto spoločenstvu pochádza od neho a od neho pochádzajú aj predpoklady a možnosti na pestovanie tohto spoločenstva, tak predsa my sami nemôžeme ostať v tejto veci nečinní. Keď bohatý pán v podobenstve zveril svoje talenty, hrivny svojim služobníkom, žiadal od nich, aby so zverenými hodnotami pracovali. To isté žiada aj od nás.
Pri Večeri Pánovej môžeme tajomným spôsobom prežívať jeho prítomnosť; pripomínať si jeho utrpenie, ktoré podstúpil kvôli hriešnemu ľudstvu, aby nám pomohol vyrovnať sa s bremenom hriešnej minulosti; tešiť sa z jeho odpustenia hriechov, ktorým nám pomáha zdvihnúť sa z našich pokleskov a pádov; prežiť niečo z čistoty a pokoja jeho bytosti; pozerať v duchu do večnej budúcnosti, v ktorej nám má byť v plnosti darované spoločenstvo s ním. Vždy vtedy sa deje niečo podobné ako vo vzťahu medzi vínnym kmeňom a ratolesťami: z Ježiša Krista prúdi vtedy do nás jeho čistota a sila, jeho jasnozrivosť a pokoj, jeho istota o konečnom víťazstvo pravdy, lásky, spravodlivosti.
Takisto nesmiernym darom je jeho slovo v evanjeliách a myšlienky, ktoré sú z evanjelií odvodené. Slovo Božie je u nás dnes každému bez ťažkostí prístupné – možno aj preto si dostatočne neuvedomujeme jeho vysokú cenu. Nie tak dávno boli v niektorých krajinách doby, keď ľudia veľmi túžili po Božom slove a nedostali sa tak ľahko k nemu. V takých situáciách vysoko stúpa hodnotenie Božieho slova. I keď je Božie slovo ľahko prístupné, mali by sme si jasne uvedomovať jeho vysokú hodnotu.
Ježišovo slovo by sa malo stať naším každodenným duchovným chlebom. V našom texte sa častejšie opakuje slovo „zostávať“. Ono má v tomto texte kľúčový význam. Hovorí o trvalosti, permanentnosti. My máme zostávať v Ježišovi Kristovi, a on zostáva v nás. Ratolesť musí zostávať na vínnom kmeni nepretržite, stále. Ježišove slová majú zostávať v nás. Spoločenstvo s Pánom Ježišom pri Večeri Pánovej a pri meditácii o jeho slove nemá byť iba sviatočnou, zriedkavou udalosťou. Štedrý večer a Veľký piatok sú síce veľké príležitosti, ale kontakt s Pánom Ježišom obmedziť iba na ne – to určite nie je zostávanie v jeho slove a zostávanie v ňom, našom Pánovi.
Naznačili sme, že každé pobudnutie pri Ježišovi je pobudnutie v opravdivom domove. To zároveň znamená, že duchovným domovom veľmi vysokého štandardu by sa nám malo stať jeho slovo. Vždy, keď si otvoríme evanjeliá a ďalšie časti Božieho slova, mali by sme cítiť: Teraz vstupujem tam, kde som naozaj doma. Ide o veľmi bohatý domov, v ktorom všetko ešte ani nepoznáme. Pri každom novom vstupe by sme mali urobiť aspoň jeden, hoci aj malý objav. Bohatstvo Božieho slova je dosť veľké na to, aby sa tak mohlo stať. A nejde len o poznanie, ale hlavne o to, aby tie poznávané pravdy vnikli hlboko do našich bytostí, aby sa stávali súčasťou našich bytostí, aby sme mohli čím ďalej tým viac zopakovať s apoštolom: „My myseľ Kristovu máme“.
Toto sa nazýva duchovný rast, duchovné napredovanie. V našom texte je vyjadrená dôležitá skutočnosť: na všetko toto pozerá nebeský Otec, sleduje to, a keď uzná za vhodné, aj zasahuje: „Ja som pravý vínny kmeň a môj Otec je vinohradník. Každú ratolesť na mne, ktorá neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá prináša ovocie, čistí, aby prinášala viac ovocia.“ Je to úžasná vec, že nebeský Otec sa zaujíma o to, aké duchovné a mravné pokroky každý jeden z nás robí. Skúsme túto pravdu precítiť, prežiť, uvedomiť si. Už keby sa niektorý vysoký štátny činiteľ o nás osobne zaujímal, cenili by sme si to vysoko. Ale tu sa zaujíma osobne o každého z nás Najvyšší Pán neba a zeme. Dokážeme si naplno uvedomiť, čo to znamená, a aké to musí mať v našom živote dôsledky?!
Kresťanská osobnosť, Ježišov učeník a nasledovník, ktorý takto rastie, ktorý sa pod Kristovým pôsobením stáva novým stvorením, má prinášať ovocie, mnoho ovocia. Má sa usilovať o to, o čom sme hovorili na začiatku: aby sa Kristovo dielo, Kristovo evanjelium všetkými smermi šírilo aj po jeho odchode do večnej slávy. Sú ľudia, ktorým sa misijná činnosť – či už ďaleko za hranicami vlasti alebo doma – stala povolaním. Ale Pán Ježiš naznačuje, že sa od všetkých jeho nasledovníkom žiada, aby prinášali ovocie, aby prispievali k šíreniu evanjelia a Božieho kráľovstva. Ak nie inak, tak každodenným životom, ktorý si berie svoj vzor od Pána Ježiša Krista. I keď žijeme v iných pomeroch ako žil on, tak predsa princípy jeho správania a rozhodovania sa dajú bez ťažkostí preniesť do všetkých situácií. Usilovať sa žiť podľa jeho vzoru, usilovať sa každý deň urobiť niečo dobré, skutočne dobré, a to s čistými motívmi, žiť podľa jeho zásad v manželstve, rodine, na pracovisku a vo všetkých iných spoločenstvách – to všetko je ovocie, ktoré sa od nás očakáva. Ide o to, aby sme si vzorce správania nebrali zo sveta, ale od svojho Pána a Spasiteľa Ježiš Krista. Ide presne o to, čo vyjadril Pán Ježiš inými slovami: „Tak svieť vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a velebili vášho Otca, ktorý je v nebesiach.“ Životom, v ktorom prinášame mnoho ovocia, rastieme my sami, rastie naša bytosť, stávame sa novým stvorením. A toto má byť hlavným zmyslom nášho života.
Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
