2. nedeľa po Veľkej noci, Ján 10, 1 – 5 . 11 – 15 . 27 – 30
(Pán Ježiš povedal:) Veru, veru vám hovorím: Kto nevchádza do ovčinca dvermi, ale inokade prelieza, je zlodej a lotor. Kto však dvermi vchádza, je pastier oviec. Tomu vrátnik otvára, ovce počúvajú jeho hlas, a on volá po mene svoje ovce a vyvádza ich. Keď vyženie všetky svoje ovce, ide pred nimi a ovce ho nasledujú, pretože poznajú jeho hlas; cudzieho však nebudú nasledovať, ale utečú od neho, pretože nepoznajú hlas cudzích (ľudí). ... Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier život kladie za ovce. Nájomník a ten, čo nie je pastier, a ovce nie sú jeho, (keď) vidí prichádzať vlka, opúšťa ovce a uteká, a vlk ich chytá a rozháňa; nájomník uteká, pretože je nájomník, a nedbá o ovce. Ja som dobrý pastier: poznám svoje a mňa poznajú moje, ako ma pozná Otec, aj ja poznám Otca, a život kladiem za ovce. ... Moje ovce počúvajú môj hlas, aj ja ich poznám a nasledujú ma. Ja im dávam večný život, a nezahynú naveky, a nikto mi ich nevytrhne z ruky. Čo mi dal Otec, je väčšie ako všetko, a nikto to nemôže vytrhnúť Otcovi z ruky. Ja a Otec sme jedno. (Ján 10, 1 – 5 . 11 – 15 . 27 – 30)
Človek nie je izolovaná bytosť, ale žije uprostred iných bytostí. Niektorí alebo mnohí z nich stávajú sa pre neho pastiermi. Pastiermi sú pre človeka tí ľudia, ktorí sa o neho starajú, ktorí ho vedú a usmerňujú, ktorí ho dobromyseľne kritizujú a napomínajú, ktorí mu pomáhajú prejsť cez kritické situácie, od ktorých si berie životnú múdrosť a príklady správania.
Pastiermi sú pre človeka jeho rodičia a učitelia, kamaráti, od ktorých odkukáva rozličné príklady, ale aj spisovatelia, ktorých číta a skrátka všetci, ktorí na jeho duši a správaní zanechávajú nejaký vplyv.
Niekedy taká pastierska postava pôsobí na človeka len nakrátko, inokedy dlhšie alebo aj natrvalo. Ale vo všetkých týchto prípadoch môžeme hovoriť, že človek je pod vplyvom určitého pastiera.
Človek potrebuje pastiera, aby ho obohatil o čím viac skúseností, ktoré nazbierala ľudská spoločnosť za dlhé tisícročia svojich dejín a v skutočnosti vždy aj má pastierov.
Existujú dobrí pastieri a existujú zlí pastieri. Ba stáva sa, že jeden a ten istý človek pôsobí niekedy ako dobrý pastier a inokedy ako zlý pastier. Dobrý pastier je pre človeka požehnaním, zlý pastier je nešťastím. Mnohí ľudia pod vplyvom dobrých pastierov vyrástli v pevné, solídne, vnútorne bohaté osobnosti. Iní sa pod vplyvom zlých pastierov dostali na zlé a veľmi zlé a nebezpečné cesty. Preto je dôležitou otázka, ako rozoznať zlého pastiera od dobrého.
Najdôležitejšia metóda je toto: získať čím viac dobrých skúseností s vyslovene dobrým pastierom, a potom podľa týchto skúseností a podľa tohto obrazu dobrého pastiera hodnotiť všetkých pastierov, ktorí sa nám ponúkajú alebo ktorí sa dostávajú do nášho zorného poľa. O ovci povedal Pán Ježiš, že pozná hlas svojho pastiera, ide za ním, nasleduje ho, ale keď počuje hlas cudzieho, ktorý sa odlišuje od jej dobrého pastiera, utečie od neho. Takýto jemný rozoznávajúci cit by sme si mali vypestovať aj my, a to tým spôsobom, že získame čím viac skúseností s jednoznačne dobrým pastierom.
Kde nájsť takého jednoznačne dobrého pastiera? V prečítanom texte sa nám predstavuje Pán Ježiš Kristus ako dobrý pastier. Niekto by mohol namietať: Ale veď ho nepoznám, prečo by som práve jeho mal prijať ako jedinečného pastiera a ako normu všetkých ostatných pastierov? Na túto námietku sa dá odpovedať len tak, ako odpovedal Filip pochybovačnému Natanaelovi: Poď a viď, poď a sám vyskúšaj, sám spoznáš z vlastnej skúsenosti, že je hoden byť aj pre teba dobrým pastierom. A dá sa odpovedať aj takto: Pre nespočetné množstvo ľudí bol a je dobrým pastierom a nikoho nesklamal; prečo by si aj ty nemohol mať s ním podobnú skúsenosť?
Čo môžeme povedať o Pánu Ježišovi ako o dobrom pastierovi? On nie je jeden z mnohých pastierov, ale on je jedinečný dobrý pastier, lebo prichádza od Pána Boha, ktorý je pôvodcom a cieľom aj nášho ľudského života. On je reprezentant, predstaviteľ, veľvyslanec Pána Boha u ľudí. Na to upozorňujú jeho slová: „Ja a Otec jedno sme.“
Čo je cieľom jeho činnosti ako dobrého pastiera? Dať zvereným ľuďom večný život, aby nezahynuli večným zahynutím, ale aby sa dostali na novú, večnú úroveň ľudského bytia.
Tak ako pastier pozná svoje ovce po mene, tak dobrý pastier Ježiš Kristus pozná každého z nás osobitne. Na ľudí, ktorí mu boli zverení, pozerá nie ako na beztvarú masu, ale osobitne berie každého jednotlivca do úvahy s jeho zvláštnymi vlastnosťami, s jeho osobitnými problémami.
Ľudí, pre ktorých je dobrým pastierom, drží vo svojej ruke. V texte hovorí: „Nikto mi ich nevytrhne z ruky.“ To je krásny symbol jeho láskavej starostlivosti a zároveň symbol jeho zvrchovanej moci. Ak si človek zvolí Ježiša Krista za svojho pastiera, ak sa bezvýhradne oddá do jeho rúk, tak niet tej sily na svete, ani ľudskej ani démonskej, ktorá by mohla takého človeka vytrhnúť z rúk Ježišových, z rúk Božích.
Ježiš Kristus je nielen mocný, ale aj múdry pastier. Kráča pred svojimi ovcami a ukazuje im cestu, ukazuje nám cestu. Pre človeka je veľmi dôležité, aby v spleti rozličných životných ciest našiel pre seba tú správnu. Vlastný rozum mu na to ani zďaleka nestačí, potrebuje počúvať rady toho, kto má hlboké poznanie života, kto má hlbokú životnú múdrosť. Dnes je mnoho zlých, nebezpečných ciest: závislosť od drog, od alkoholu, gamblérska vášeň, ktorá ruinuje aj príslušného človeka aj jeho rodinu. Náš dobrý pastier nás pred týmito a ďalšími nebezpečnými cestami varuje a ukazuje nám cestu, ktorá vedie k životu.
Ježiš Kristus je kritický dobrý pastier. Keď vidí, že jeho ovca blúdi, nenechá ju chodiť po bludných cestách, ale rozličnými metódami svojej kritiky volá ju naspäť na správnu cestu.
Ježiš Kristus je láskavý pastier. V záujme svojich oviec prináša veľké obete, aj najvyššiu obeť, obeť vlastného života. On sám povedal: „Nikto nemôže väčšmi milovať, ako keď život položí za svojich priateľov.“
Aký je vzťah oviec k dobrému pastierovi? Najprv ho počúvajú a poznávajú. Každé nové stretnutie s ním hlboko na nich zapôsobí, a tak sa rozširuje a prehlbuje poznanie človeka o dobrom pastierovi. To nie je poznanie s odstupom, ako keď sa žiak v škole učí úlohu, ale to je poznávanie bytostné, do ktorého je vtiahnutý nielen rozum človeka, ale aj jeho srdce a celá bytosť s vedomými aj podvedomými zložkami. Za náboženské poznanie môžeme považovať iba také poznanie, ktoré bezpodmienečne zasiahne celého človeka.
Je to niečo podobné, ako keď človek postupne poznáva človeka, ktorého veľmi miluje. Nikdy nemôžeme povedať, že sme svojho dobrého pastiera poznali už dokonale. Niečo o ňom vieme, ale mnoho je toho, čo o ňom ešte nepoznáme. Poznávať ho ostáva našou celoživotnou, a to veľmi radostnou úlohou.
S takýmto poznávaním má byť spojené nasledovanie. Pán Ježiš spomína v podobenstve, že ovca nasleduje svojho pastiera, a tak by sme aj my mali nasledovať svojho dobrého pastiera. Nasledovať ho znamená uplatňovať v praktickom živote čím viac z toho, čo sme o ňom poznali. Všímať si jeho slová a jeho životný príklad a snažiť sa priblížiť k tomuto ideálu.
Čím viac ho budeme poznávať a nasledovať, tým viac vzrastie naša radosť a dôvera. Mať istotu, že každého z nás osobitne pozná i s našimi bolesťami, slabosťami a problémami, to je veľká životná pomoc, veľký prameň čistej radosti. Cítiť, že sme chránení v jeho rukách, z ktorých nás nik a nič nemôže vytrhnúť, to je veľký zdroj pokojnej dôvery a životnej odvahy.
Každý deň nanovo mali by sme mu v modlitbe potvrdiť, že sa oddávame do jeho rúk, pod jeho vedenie. To by bol náš správny postoj voči nemu, nášmu dobrému pastierovi.
Ježiš Kristus je jedinečný dobrý pastier, ale nie jediný, ktorý sa nám ponúka. Ponuka rozličných pastierov je veľká a človek môže byť z toho niekedy zmätený. Už sme naznačili, ako sa v tomto zmätku možno orientovať: Ježiša Krista považovať nielen za svojho jedinečného dobrého pastiera, ale aj za normu, meradlo, kritérium všetkých pastierov, ktorí sa nám ponúkajú. Nemusíme a ani nemôžeme všetkých odmietnuť. Veď Pán Ježiš sám vyslal učeníkov, aby vykonávali pri ľuďoch pastiersku úlohu. Rodičia vykonávajú pre svoje deti pastiersku funkciu, a podobne aj iní ľudia – ako sme si to uvedomili už na začiatku.
Takéto pastierske postavy nemusí človek odmietnuť, ale každého musí hodnotiť, o každom si musí položiť otázku: Je tento človek v súlade so zámerom Pána Ježiša ako dobrého pastiera, alebo je s ním v protiklade? Keď si budeme vedieť na túto otázku odpovedať, bude nám aj jasné, ako sa prakticky zachovať.
Pán Ježiš naznačuje zásadný rozdiel medzi dobrým pastierom a zlým pastierom. Dobrý pastier miluje svoje ovce a prináša v ich prospech tú najvyššiu obeť. Zlý pastier sa síce tvári, že má o ovce záujem, ale v skutočnosti jeho hlavný záujem je sebecký, chce ovce využiť vo svoj prospech. To sa skôr alebo neskôr prejaví a človek má takto dobrý poznávací znak, ktorý mu umožňuje zistiť, akého pastiera to vlastne má pred sebou.
Pán Ježiš hovoril raz o vlkoch, ktorí prichádzajú v ovčom rúchu. Na otázku, ako ich možno napriek tejto maske, tomuto preoblečeniu spoznať, povedal, že si treba všimnúť ich životné ovocie. To je dobrá metóda: Človeka, ktorý sa nám ponúka za pastiera, treba za nejaký čas pozorovať, ako žije, ako žije vo svojej rodine, ako sa správa k ľuďom, aký je jeho vzťah k peniazom, či nepestuje kult seba samého a podobne – a hneď sa spozná, čo je to za pastier.
Čo spraví ovca, keď zbadá, že ide k nej človek, ktorý nie je dobrý pastier? Pán Ježiš odpovedá stručne a krásne: utečie od neho. Tým naznačil, ako má vyzerať postoj jeho nasledovníkov, keď sa stretnú s pastiermi, ktorí sú v rozpore s jeho, Ježišovou normou: utiecť, odmietnuť ich vedenie, odmietnuť ich vplyv. Takýto útek, odmietnutie je životne dôležitou záležitosťou človeka, ak sa nechce dostať na zlé cesty a po nich do večnej záhuby.
Kam má utiecť človek, keď sa stretne so zlým pastierom, ktorý v sebe skrýva nebezpečenstvo ohrozenia? Má utiecť k Ježišovi, to znamená: ešte mocnejšie sa primknúť k svojmu dobrému pastierovi. Tak ako keď malé dieťa pri stretnutí s človekom, ktorého sa bojí, uteká k svojej mame alebo otcovi.
Nielen iní ľudia sú v postavení pastierov voči nám, ale aj my sme v postavení pastierov voči iným ľuďom. Pán Ježiš je v tomto ohľade meradlom a normou nielen pre druhých, ale aj pre nás. Keď máme pred očami príklad jeho ako dobrého pastiera, musíme si klásť otázku o sebe, akými pastiermi sme aj my pre druhých, či dobrými, či zlými. Za každú pastiersku činnosť je na človeku veľká zodpovednosť, preto túto otázku nesmieme brať na ľahkú váhu. V čím väčšom rozsahu a čím bezvýhradnejšie prijmeme pre seba Pána Ježiša Krista ako dobrého pastiera, tým viac predpokladov budeme mať sami, aby sme na druhých pôsobili dobrým vplyvom.
Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
