V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

2. nedeľa po Veľkej noci, Miserikordias Domini, Ezechiel 34, 1.2 3-9, 10-16.31

„Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo: Človeče, prorokuj proti pastierom Izraela! Prorokuj a povedz im, totiž pastierom: Takto vraví Hospodin Pán: Beda pastierom Izraela, ktorí pasú sami seba! Či pastieri nemajú pásť stádo?
Tuk jete a vlnou sa odievate, tučné zvieratá zabíjate, ale stádo nepasiete. Slabé ste neposilňovali a choré neliečili, poranené neobväzovali a porozháňané nezavracali, ani stratené nevyhľadávali, ale ovládali ste ich mocou a násilím. A tak boli roztýlené, bez pastiera a slúžili za potravu všelijakej divej zveri a boli rozptýlené. Moje ovce blúdili po všetkých vrchoch i po všetkých vysokých kopcoch i po celej šírej krajine sú rozptýlené moje ovce, ale nik sa o ne nestará, ani nik ich nehľadá.
Preto, pastieri, počúvajte slovo Hospodinovo: Ako že žijem – znie výrok Hospodina Pána – pretože moje stádo sa stalo korisťou a moje ovce slúžili za pokrm všelijakej divej zveri, pretože nebolo pastiera. Pastieri sa nestarali o moje stádo, ale pastieri pásli samých seba a moje stádo nepásli, preto, pastieri, počúvajte slovo Hospodinovo.
Takto vraví Hospodin Pán: Ajhľa, ja som proti pastierom, budem vyhľadávať svoje stádo z ich ruky a nedovolím im pásť stádo, pastieri nebudú už pásť samých seba! Tak vytrhnem svoje ovce z ich tlamy a nebudú im viac pokrmom. Lebo takto vraví Hospodin Pán: Teraz som tu ja a pozhľadúvam svoje ovce a postarám sa o ne. Ako sa pastier stará o svoje stádo v deň, keď je uprostred svojho rozptýleného stáda, tak sa aj ja postarám o svoje ovce a vytrhnem ich zo všetkých miest, do ktorých boli zahnané za oblačného a tmavého dňa. Vyvediem ich z národov, zhromaždím ich z krajín, dovediem ich na vlastnú pôdu a budem ich pásť na izraelských vrchoch, v údoliach riek a na všetkých osídlených miestach krajiny. Na dobrej paši ich budem pásť a na vysokých izraelských vrchoch bude ich pastvina. Tam budú líhať na dobrej pastve a na dobrej paši sa budú pásť na vrchoch Izraela. Ja sám budem pásť svoje stádo a ja mu umožním odpočívať, znie výrok Hospodina Pána.
Stratené vyhľadám, porozháňané zavrátim, poranené obviažem a choré posilním, ale tučné a silné vyhubím, a budem ich pásť, ako sa patrí.“
(Ezechiel 34, 1.2 3-9, 10-16.31)

Milí bratia, milé sestry,
najostrejšia kritika organizácie spoločenstva veriacich ľudí nepochádza z médií, alebo od horlivých neprajníkov. Pochádza priamo z Božieho slova – z Biblie.
Prorok Ezechiel tlmočí Božiu vôľu, zverejňuje Božie rozhorčenie: Tí, ktorí majú kompetencie, autoritu, zodpovednosť, ľuďom neslúžia, ale ich využívajú. Nepasú stádo, ale sami seba!
V roli pastierov stáli králi, kňazi, tí, ktorí vykladali, interpretovali zákon, sudcovia –im Boh zveril zodpovednosť za svoj ľud.
Ak však predstavení vo svojom poverení zlyhajú, ak ich zaujíma len to, ako si zabezpečiť a udržať moc a vplyv, Pán Boh sa na to nebude len tak pozerať.
Takéto správanie neznesie. Ak sa pastieri spreneverujú svojej úlohe, ak im je údel zranených, osamelých, bezmocných, dezorientovaných ľahostajný, Boh zasahuje. A to - radikálne.
Národ izraelský v čase života a pôsobenia proroka Ezechiela stráca svoj domov. Mnohí sú odvlečení do babylonského zajatia. Pokrytecká zbožnosť, ktorá ústi do sociálnej nespravodlivosti, sa odvtedy dodnes stáva
dôvodom Božích ráznych rozhodnutí.
Stará zmluva nám vykresľuje niekoľko životných príbehov pastierov.
Jákob, alebo Mojžiš, neskôr Dávid / sa na svoje poslanie, na svoje poslanie medzi ľuďmi pripravovali roky ako pastieri oviec. TAM sa učili prístupu k slabým – TAM videli, že ak sa o zverené stádo nepostarajú, jednotlivci si sami nepomôžu. Zahynú.
Starať sa / znamenalo chrániť, nachádzať a ponúkať priestor, kde sa dá uživiť, upokojiť, kde sa dá nájsť istota a bezpečie. Služba pastiera obnášala tiež námahu vyhľadávať stratených.
Obraz Pastiera, ktorý nám poskytuje 23. Žalm, príklad Dobrého Pastiera Ježiša, ktorý život kladie za ovce, nám dáva na vedomie, že sa Pán Boh starostlivosti o svojich ľudí nikdy nevzdá. Vždy bude hľadať nové prístupy k zmäteným, ustráchaným, utláčaným. No jasne znie aj Jeho „beda“ tým, ktorí službu, poverenie Pastiera zneužijú.
Služba Pastierov nie je však zverená len vrchnostiam – Pán Boh do nej povoláva každého z nás.
Všetci totiž nesieme zodpovednosť za človeka, alebo ľudí okolo nás – za svoju rodinu, svoje povolanie, za svoj cirkevný zbor.
Nejde teda o to, aby sme sa cítili len ako ľutovaniahodné obete ľudí, ktorí nám vymedzujú priestor, ktorí nás vedú – hoci nie je zriedkavé, že nám tie dobré pastvy, kde sa môže živiť naše telo i duša – naozaj nedoprajú.
Ak však počúvame BOŽIE slovo, nesmieme zabúdať na to, že všetci sme jeho adresátmi. Kým budeme len hľadať vinníkov, kým si budeme navzájom vyčítať zlyhania – a neprijmeme, že biblická kritika nás chce vyzvať k zrelým, zodpovedným rozhodnutiam za seba aj za iných - nič sa medzi nami nezmení.
Je v Božom – a verím - aj v našom záujme, aby sme od Pána Boha neutiekli pri prvej výčitke, ale boli ochotní kriticky pozrieť aj sami na seba.
Čo ja robím na mieste, ktoré mi Pán Boh medzi ľuďmi zveril? Ako ma vidí? Komu čo vo svojom prostredí doprajem – a čo si radšej nechám iba pre seba?
Kým nebudeme schopní a ochotní kritiky vo vnútri rodiny, na pracovisku – aj tu v zbore, nepohneme sa. Budeme blúdiť od samospravodlivosti k zákonníctvu, budeme míňať... Boha i človeka. A budeme si koledovať o to, že sa naše ilúzie o sebe samých, ale aj o spoločenstvách, ktoré vytvárame, zrútia vo chvíli, kedy to vôbec nebudeme čakať a spôsobom, ktorý nás bude bolieť.
Správy o núdzi, najrozličnejších konfliktoch a katastrofách na zemi / sa k nám z rozličných zdrojov dostávajú v hojnosti každý deň.
No kto z nás sa dozvie o núdzi tých, ktorí majú zaťažené svedomie, ktorí živoria v biede a nedostatku, neschopní dúfať v budúcnosť? Týchto ľudí je okolo nás viac ako tušíme. Pozvanie do kostola, na stretnutia im evidentne nestačia. Potrebujú viac. Potrebujú čosi z nás – aby sme sa im osobne priblížili, aby sme ich vydržali počúvať, keď sa im tak ťažko hľadajú slová...
Našu bdelú prítomnosť by ocenili aj ľudia, ktorí už majú s cirkvou a kresťanmi zlú – zraňujúcu skúsenosť. Tí, ktorí naozaj žijú vo veľmi komplikovaných vzťahoch, zaťažení chorobou, pochybnosťami, závislosťami na alkohole, a zo všetkých bied vyplývajúcich pochybností, tí sami pomoc nenájdu. Oni už neveria, že pre nich existuje.
Ezechielova výčitka neznie len niekoľkým vplyvným, ale znie každému, kto s biedou iného človeka nechce mať nič spoločné, kto sa od nej bezpečne odizoloval. Prorok hovorí do svedomia: Neposilňujete slabých, neliečite chorých, neobväzujete, čo je zranené, neprivádzate späť tých, čo blúdia. Nestačí, ak ich zatracujete, ak ich postoje definujete a súdite.
Vy im máte pomáhať. Máte ich podporiť, podoprieť.
Toto slovo nás, bratia a sestry, zasahuje v rozličných rolách: ako rodičov, starých rodičov, krstných rodičov, ako deti, ako susedov – či kolegov.
Keď cirkev, keď ľud Boží vo svojej zodpovednosti, vo svojom svedectve zlyháva, zlyháva obyčajne na báze – v základoch. Rúca sa tam, kde sú ľudia bezmocní – a nikomu to nevadí natoľko, aby sa aspoň pokúsil niečo urobiť.
Tí, ktorí od svojej konfirmácie nenašli cestu do chrámu, bezradní rodičia, či tí, ktorých pomýlila závislosť, učarovali im peniaze či vplyv a vyprázdnili ich dušu, tiež hľadajú pokoj, utíšenie, hľadajú záchranu.
Poverenie, zodpovednosť starať sa o druhého, brať ohľad na iného, máme úplne všetci. No je na nás, či tento úrad, poslanie od Pána Boha vezmeme vážne.
Boli a našťastie aj sú medzi nami dobrí pastieri – pastieri, ktorí si starostlivosť a pomoc pokladajú za povinnosť – i za česť. Nešetria sa, neľutujú, dávajú si záležať na tom, aby potešovali, povzbudzovali.
Tých iných, ktorí pasú samých seba a pohľad na vlastný prospech ich zaslepuje a ovláda, Pán Boh tolerovať nebude. Ich vplyv zruší.
Bratia a sestry,
cieľom Božieho BEDA nie je likvidácia. Aj za tou najostrejšou kritikou je nádej, že bude mať účinok, že nás prebudí z ľahostajnosti a že nám to, ako žijú iní ľudia okolo, nebude jedno.
Ježiš Kristus je dobrý pastier. Pozná svoje ovce. Pozná mňa aj Teba – keď opúšťaš, zrádzaš a zraňuješ, ale aj keď teba opúšťajú, zrádzajú a zraňujú iní. Nedopustí, aby o hodnote, o dôstojnosti tvojho života rozhodoval ten, kto ťa iba ovláda, ale neživí. Chce ťa viesť tam, kde sa tvoja duša nasýti bezpečím a istotou, že sa nemáš čoho, koho a prečo báť. Si v moci toho, ktorý dal za Teba svoj život. A ak tomu ešte stále nemôžeš uveriť, všimni si, že Ti svoju záchranu, svoje vykúpenie núka každý deň.
Posilňuje Ťa tam, kde si slabý. Obväzuje to, čo je v Tebe zlomené. Vždy znova obnovuje Tvoj kontakt s nebeským Otcom.
Boh vo svojom pláne záchrany stále pokračuje. Len Mu nestojme v ceste.
Amen.
Pane Ježiši Kriste,
ďakujeme Ti, že sa nás nevzdávaš, keď sa my vzdávame Teba, keď si ani neuvedomujeme, v čom všetkom sme na Teba úplne odkázaní.
Prosíme, obnov našu citlivosť voči ľuďom, ktorí sú z rozličných príčin vzdialení – nešťastní a uštvaní zo všetkých strán.
Pane, daruj nám duchaplnosť a odvahu priblížiť sa k nim. Prosíme, aby sme sa nevyhýbali zodpovednosti za ľudí, s ktorými žijeme, ale boli ochotní zdieľať s nimi to, čo im bráni stretnúť Ťa ako živého, mocného Pána.

Amen.

Anna Polcková
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.