2. nedeľa po Veľkej noci, Evanjelium podľa Jána 10, 1 – 16
Milí bratia a milé sestry!
Dovoľte na úvod otázku: Čo nám je najbližšie? – Ako čo by sme chceli byť: Ako ovca, ako vlk alebo ako pastier? Možno pri premýšľaní o tom nám pomôžu bližšie charakteristiky týchto typov
Ovca je skrytá v stáde. Je závislá na vedení, smerovaní, na starostlivosti pastiera. Ale môže sa stať aj korisťou vlka.
Vlk je šelma. Dravá bytosť. Lovec. Vyhýba sa pastierovi a dennému svetlu. Nemá rád svetlo (por. J 3, 20).
Pastier sa stará o ovce, hľadá im dobrý pokrm, chráni ich. Má tiež právo rozkazovať, vládnuť, mať rozhodujúce slovo.
Čo nám je najbližšie? – Ako čo by sme chceli byť: Ako ovca, ako vlk či ako pastier? Alebo postavme otázku inak: Čo pri sebe najviac pozorujeme? – Ktoré črty u nás prevažujú: Črty ovce, vlka alebo pastiera?
Ak črty ovce – naozaj chceme byť v Pastierovej starostlivosti? Podriaďovať sa Jeho vedeniu? Alebo sme radšej sami svoji ako, s prepáčením, tvrdohlavé a svojvoľné barany?
Ostatne toto – ísť si za svojím – robiť si po svojom – svojvoľne, priam bezohľadne, to je vlastne už charakteristické nie pre ovcu, ale pre vlka. Vlk si bezohľadne ide za svojím, hľadá len svoj záujem, korisť.
Pastier – má takpovediac navrch. Vedie druhých, panuje nad nimi.
Čo nám je najbližšie?– Ktoré črty u nás prevažujú: Ovce, vlka alebo pastiera. Ťažká voľba. Niekto povie: Nemám na výber, aká rola mi pripadne. Iný prizná, že kus ovce, vlka i pastiera je aj v ňom – v nás.
Ježiš hovorí: „Ja som dobrý pastier.“ To neznamená, že v našom svete oviec, vlkov a pastierov je jednoducho o jedného pastiera viac. Tým, že Ježiš prirovnáva seba k dobrému – v pôvodnom gréckom texte Novej zmluvy k pravému – dokonca krásnemu – pastierovi, nám chce povedať: Uváž, človeče, aké dobré a krásne je, keď sa môžeš na niekoho celkom – vo všetkom spoľahnúť. Keď si smieš byť istý, že nikto a nič neskalí tento vzťah dôvery.
Keď Ježiš vraví: „Ja som dobrý pastier“ – potom hovorí o tom, že dôverne pozná svoje ovce a ony poznajú Jeho. Dokonca, že za ne obetuje vlastný život.
Ježiš hovorí o sebe ako o dobrom, pravom pastierovi, aby v nás prebudil dôveru k Nemu. Jeho: „Znám svoje“ nevyjadruje teoretické – rozumové poznanie, ale osobnú oddanosť, ktorá pozýva k spoločenstvu s Ním, k nasledovaniu Jeho hlasu. Keď Pán Ježiš vraví: „Znám svoje“, nemieni tým: ty na chóre sa voláš XY, a ty, tu dolu v lavici YZ, ale naznačuje, že Mu nie je cudzie nič ťažké ani radostné, čo prežívame, že chce mať s nami osobné spoločenstvo. Byť poznaný Ježišom Kristom značí byť v Jeho starostlivosti. Tým, že Pán Ježiš nás pozná, že sme v Jeho starostlivosti – si môžeme byť celkom istí.
Ježiš vraví: „Ja som dobrý pastier“, to znamená, že sa so svetom oviec, vlkov a pastierov – s celým naším svetom čosi stalo.
Čo sa stalo? Odkedy prišiel Ježiš, vlci to majú ťažšie. Stratená ovca bývala vždy ľahkou korisťou, ale keď je v Ježišovom stáde, už ľahkou korisťou nie je. Ježiš je dobrý pastier. Keď ide do tuhého, neuteká ako nájomník, ale vydáva – nastavuje svoj život, aby chránil ovce. A dokonca, keď sa na Veľký piatok zdalo, že sám Pastier (Ježiš) sa stal vlčou korisťou, veľkonočné ráno potvrdilo, že vlci – temné sily nášho sveta – nemali navrch.
Aj my, žijúci vo svete plnom prudkých zmien a nepokoja, potrebujeme takýto pevný základ. Potrebujeme, niekoho, o koho sa môžeme oprieť, kto vždy dodrží dané slovo, kto nás podrží aj v náhlych zmenách a prenesie nás aj cez nepokoje života. – Kto ma neodvrhne ani vtedy, keď spoznám svoje pády.
Ide o to, poznať a počuť hlas dobrého pastiera. Dr. Martin Luther o tom hovorí: „Ak poznáš svojho Pastiera, dokážeš sa chrániť proti diablovi a smrti a povedať: Žiaľ, nezachovával som Božie prikázania, ale utiekam sa k môjmu milému Kristovi Pánovi a verím, že On je mojím pastierom a prostredníkom pred Bohom, ktorý ma prikrýva a ochraňuje svojou nevinou a daruje mi svoju spravodlivosť, lebo čo som nedodržal ja, dodržal On.“ Luther pokračuje: „Áno, čo som ja hriešne zadĺžil, to On svojou krvou zaplatil. On nie je za seba zomrel a vstal z mŕtvych, ako tu hovorí: Kladie svoj život nie za seba, lež za ovce. Nuž buď si v tom istý, a diabol so svojím peklom ťa musí nechať na pokoji, lebo Kristovi už uškodiť nemôže, veď ho premohol a teba, svoju ovečku, ktorá v Neho verí, ochraňuje.“
Z týchto reformátorových slov môžeme rozumieť: Keď Pastier hovorí: „Znám svoje“ – mieni tým patríte mne. Čím nemyslí: Môžem si s vami robiť čo sa mi zachce. Je to práve naopak: Chce tým povedať: Som tu pre vás. Nasadzujem pre vás všetko, aj keby ma to stálo život. – To je evanjelium.
Ježiš nemiluje svoje pastierske povolanie viac ako ovce. Preto patriť do sveta oviec nie je potupou. Do stáda Ježišových oviec sme pozvaní z vlčieho spôsobu existencie i z toho spôsobu života, ktorý bol ovčí alebo pastiersky len po našom, podľa našich falošných predstáv. Ide o to, aby sa nám – v našom svete, našom živote objavil a Pastierom stal Ježiš. Potom to bude mať vlk aj s nami oveľa ťažšie. Potom sa do našich pastierskych úloh rodičovskej, krstnorodičovskej a starorodičovskej, ani do úlohy niesť evanjelium iným – nebudeme musieť nútiť a budeme nie tupými a svojvoľnými ovcami, ale tými, ktoré sa nechajú viesť dobrým Pastierom.
Do Božieho stádočka sme začlenení krstom. Tým, že nám Pán Boh požehnal deti, preberáme za ne pastiersku zodpovednosť. Ako sa dobrý pastier stará o (duchovný) pokrm, vedenie, ochranu, posilňovanie svojho stádočka, ako nad ním ostražito bdie, tak to máme robiť i my pri našich deťoch, krstných deťoch a vnúčatách. Dnes, v nedeľu Dobrého pastiera je namieste vysloviť poďakovanie za pastiersku službu vás – rodičov, krstných i starých rodičov, za službu všetkých, ktorí sa svoje deti, - deti cirkvi i svojich blížnych – deti sveta usilujú smerovať k dobrému Pastierovi, na dobré pastvy. Vďaka je namieste, lebo starať sa o Božie ovečky chce totiž aj pevné nervy, trpezlivosť, dlhý dych, odvahu nevzdať sa.
Vieme aj to, že všetci robíme Pánovi Ježišovi starosti. Tiež to, že On pre našu záchranu obetoval svoj život, lebo to bolo potrebné. Urobil tak bez nanútenia, dobrovoľne – z nesmiernej lásky k nám. My všetci, Mu smieme patriť. Vyznávať: „Ovečkou že Božou som, tým sa teším nocou dňom. On môj dobrý Pastier je, do neba ma dovedie, veď vždy starosť o mňa má, On ma podľa mena zná.“
Keď je človek pokrstený v Božie meno, smie a má vedieť: Patrím dobrému Pastierovi. Byť pokrstený je oveľa ľahšie, ako potom ochotne počúvať Jeho hlas, verne Ježiša – dobrého Pastiera – nasledovať. No práve to cieľ krstu: aby sme boli nie iba pokrstení, mali nie len cirkevné potvrdenie o tom, ale stali sa Ježišovými nasledovníkmi – a náš život bol postavený na pevný základ. Jediná cesta, ako z neho nezísť, je poslúchať hlas dobrého Pastiera – hlas Pána Ježiša Krista. Počujeme ho z Biblie. Tiež keď prichádzame do spoločenstva Božieho ľudu – tam, kde sa Písmo sväté vysvetľuje a hľadá vzťah medzi jeho zvesťou a naším životom.
Modlime sa, aby sme v istote, že patríme dobrému Pastierovi rástli a vedeli volať do Božieho stádočka i tie ovečky, ktoré sa od neho zatúlali, ktoré sa od dobrého Pastiera svojvoľne vzdialili alebo Ho ešte nepoznajú. Veď On ich má rovnako rád ako všetky svoje milé a poslušné ovce. Amen.
Literatúra:
Martin Luther: Smerovník kresťanskej cesty (vyd. Tranoscius Liptovský Mikuláš 2002 );
Pavel Jun – výklady /13. a 14. 4. 2009/ in: Na každý den (vyd. Kalich, Praha 2008);
i ďalšie pramene.
Martin Šefranko
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
