V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

1. nedeľa po Veľkej noci, Skutky 10, 34 – 43

Nato Peter otvoril ústa a hovoril: Naozaj, teraz poznávam, že Boh nikoho neuprednostňuje, ale že Mu je príjemný, kto v ktoromkoľvek národe sa Ho bojí a koná spravodlivo. To slovo, ktoré poslal synom izraelským, keď dal zvestovať pokoj skrze Ježiša Krista – a On je Pánom všetkých – veď vy viete, čo sa dialo po celom Judsku, počnúc od Galiley, po krste, ktorý hlásal Ján; ako Boh Duchom Svätým a mocou pomazal Ježiša Nazaretského, ktorý chodil, dobre činil a uzdravoval všetkých diablom posadnutých, pretože Boh bol s Ním. A my sme svedkami všetkého, čo činil v Judsku a v Jeruzaleme, ako Ho aj zamordovali, povesiac Ho na drevo. Toho Boh vzkriesil v tretí deň a dal Mu zjavovať sa nie všetkému ľudu, ale svedkom, Bohom vopred vyvoleným, nám, ktorí sme s Ním jedli a pili po Jeho zmŕtvychvstaní. A sám prikázal zvestovať ľudu a svedčiť, že On je ten Bohom ustanovený sudca živých a mŕtvych. O Ňom svedčia všetci proroci, že pre Jeho meno dosiahne odpustenie hriechov každý, kto verí v Neho. (Skutky 10, 34 – 43)

Táto Petrova kázeň je vybratá z dlhšieho odseku, ktorý hovorí o Petrovej návšteve u Kornélia. Píše sa o nej v dvoch kapitolách Skutkov apoštolov – v desiatej a jedenástej. Kto chce podrobnejšie a hlbšie pochopiť, o čo tu ide, mal by si prečítať obe tieto kapitoly. My sa teraz sústredíme predovšetkým na toto Petrovo posolstvo. Ale pár slov na objasnenie okolností treba i tak povedať.
Kornélios, ktorého Peter navštívil, bol dôstojník rímskej okupačnej armády na palestínskom území. Jeho vojenská jednotka mala sídlo v Cezarei na brehu Stredozemného mora. Tieto údaje spomíname preto, lebo majú nielen informatívny, ale aj náboženský, teologický význam. Kornélios bol pohan, hoci sa cítil priťahovaný aj židovským náboženstvom. Raz pri modlitbe sa mu ukázal anjel a povedal mu, že má poslať po Petra, ktorý mu povie niečo dôležité. Poslal svojich sluhov do vzdialeného mesta, v ktorom sa Peter práve nachádzal. Medzitým Boží hlas pripravil Petra na to, aby poslúchol toto pozvanie a aby zvestoval pohanovi Kornéliovi evanjelium o Pánu Ježišovi. Peter poslúchol, šiel s nimi a Kornéliovi a ostatným zhromaždeným povedal to, čo sme čítali v kázňovom texte.
Petrova návšteva u Kornélia má prelomový význam. Šlo totiž o otázku, či evanjelium o Ježišovi Kristovi má byť hlásané len Židom alebo aj pohanom. V prvotnom kresťanstve boli ľudia, ktorí zastávali stanovisko, že evanjelium je určené len Židom. Na tomto pozadí musíme Petrovu návštevu u pohana Kornélia hodnotiť ako rozhodujúci krok dopredu. V jeruzalemskom cirkevnom zbore boli touto návštevou prekvapení a Petra brali na zodpovednosť, prečo vošiel do pohanského domu. To sa totiž pokladalo za kultické znečistenie. Peter vynikajúcim spôsobom vysvetlil, odôvodnil, ospravedlnil tento svoj krok. O tom všetkom sa píše v uvedených dvoch kapitolách. Nám sa javí ako celkom samozrejmé, že evanjelium sa prináša aj pohanom. Ale zo Skutkov apoštolov vidíme, že k tomuto univerzalistickému stanovisku sa cirkev musela prebojovať. Do týchto okolností je zasadená Petrova reč o Pánu Ježišovi. Predovšetkým obsah tejto reči si chceme teraz všimnúť. Čo povedal Peter Kornéliovi, to má rovnako dôležitý význam aj pre nás.
Peter mu predstavuje Ježiša Krista. Mal na to predpoklady, veď v Ježišovej blízkosti strávil čas jeho najintenzívnejšieho pôsobenia. Pozoruhodný je spôsob, ktorým Peter Ježiša predstavuje. Všetky jednotlivosti z Ježišovho života a pôsobenia zhŕňa do jednej významnej vety: „Ježiš chodil, dobre činil.“ To znamená, že kadiaľ chodil, tam dobre činil. Ježiš zanechával za sebou stopy. Boli to tie najkrajšie stopy, aké si vieme predstaviť.
Nechával za sebou stopy svojou uzdravujúcou činnosťou. Jeho uzdravovanie sa týkalo aj telesnej aj duchovnej oblasti človeka. Z evanjelií poznáme príbehy o uzdravení viacerých chorých a postihnutých ľudí. Peter spomína aj duchovné uzdravenie ľudí, ktorí boli pod zhubným démonským vplyvom. V živote takto uzdravených ľudí zanechal Ježiš stopy, na ktoré títo ľudia určite nikdy nezabudli.
Nechával za sebou dobré stopy, keď navštevoval ľudí, ktorí v dôsledku svojho hriechu upadli do diabolských sebaničivých sietí, z ktorých sa sami neodkázali vymotať. Ježiš im ukázal, že aj pre nich existuje ešte budúcnosť, prebúdzal to dobré, čo bolo v nich, dával im najavo, že on s nimi stále ráta ako s ľuďmi, ako s Božími deťmi. Odsúdil ich hriech, ale ich, hriešnikov sa usiloval zachrániť. Mnohým takto pomohol k novému životu. V životoch týchto ľudí zanechal dobré stopy, na ktoré oni spomínali po celý život a neprestali mu byť vďační. Jeden krásny príklad takejto vďačnosti vidíme v dojímavom čine ženy, ktorú zachránil z hriešneho života a ktorá mu v dome farizeja Šimona preukázala čin úprimnej úcty.
Pán Ježiš nechával za sebou dobré stopy svojím učením. Jeho učenie o Pánu Bohu je preniknuté posolstvom o Božej múdrej, tvorivej láske. Kto si osvojil veľké Ježišovo posolstvo, že ho Pán Boh miluje, ten získal základ pokoja pre najrozličnejšie situácie života. V texte sme čítali, že Pán Boh dal zvestovať pokoj skrze Ježiša Krista. Ježiš videl, koľko nepokoja je v ľudských srdciach. Dnes vidí, koľko nepokoja je v srdciach našich a v srdciach mnohých našich súčasníkov. Je mu ľúto všetkých nepokojných, neraz aj rozorvaných ľudí, preto nám ponúka pokoj. Ponúka nám svoj pokoj, a nie pokoj, ku ktorému sa dostáva svet povrchnými cestami. Ktokoľvek si Pánu Ježišovi dá darovať pokoj, v živote toho zanecháva Pán Ježiš veľmi dobré stopy.
Pán Ježiš zanecháva dobré stopy celým svojím správaním a tým, ako reagoval na jednotlivé situácie, v ktorých sa nachádzal. V tom všetkom sa zrkadlí jeho čistá a mocná osobnosť. Kto sa chce stať osobnosťou, má sa stavať pod vplyv veľkých osobností. I keď Pána Ježiša nemáme telesne pri sebe, tak predsa máme jedinečnú možnosť stavať sa pravidelne pod vplyv tejto veľkej a čistej osobnosti. Od nás závisí, koľko času venujeme tomu, aby on vyžaroval na nás svetlo, silu, pokoj, čistotu. Vždy, keď čítame evanjeliá s pocitom, že Ježiš je pri nás, staviame sa pod jeho očisťujúci a tvorivý vplyv. Nevieme dostatočne ani oceniť tú veľkú skutočnosť, že sú nám prístupné evanjeliá, prostredníctvom ktorých sa môžeme stretávať s Pánom Ježišom. Čím častejšie budeme k nemu prichádzať a čím dlhšie budeme zotrvávať pod jeho vplyvom, tým viac dobrých stôp bude on zanechávať v našom živote.
On zanechal dobré stopy tým, že až do samého konca zostal verný svojmu nebeskému Otcovi a verný pravde, ktorú zvestoval, a že za túto vernosť priniesol aj tú najvyššiu obeť: že sa dal ukrižovať. Jeho smrť bola nielen smrť martýra, ktorý napriek všetkému ostal verný svojmu životnému smerovaniu, ale bola to zároveň vykupiteľská, oslobodzujúca obeť, aby nám ľuďom mohli byť hriechy odpustené, aby nám pomohol vyrovnať sa s bremenom našej minulosti, a aby sa náš vzťah k Pánu Bohu stal vzťahom pokoja. Prijať vierou tento Boží akt ospravedlnenia, akceptovania, to je základ a východisko všetkého nového, čo sa môže a má objaviť v našom živote. Kto túto ponuku vykúpenia a odpustenia prijme, na tom bude vidno tvorivé stopy Ježišovho vykupiteľského utrpenia.
On zanecháva jedinečné dobré stopy svojím vzkriesením. Po krátkom šoku Veľkého piatku nastalo radostné veľkonočné ráno. Učeníkom a priateľom síce nejakú chvíľu trvalo, kým boli schopní prijať posolstvo, že Ježiš Kristus vstal z mŕtvych. Ale keď sa toto posolstvo udomácnilo v ich srdciach, zanechalo to v nich urobilo zo také radikálne zmeny v ich živote, že sa to prakticky rovnalo novému stvoreniu. Nie nadarmo napísal apoštol Pavel: „Ak je niekto v Kristovi, je nové stvorenie. Staré veci sa pominuli a hľa, nastali nové.“ Posolstvo o vzkriesení, stretnutie so Vzkrieseným dokázalo dokonca aj takého zarytého nepriateľa, akým bol Saul-Pavel, priviesť na celkom nové cesty.
Toto všetko a mnoho ďalšieho je obsiahnuté v tej zázračnej vete: Kadiaľ Ježiš Nazaretský chodil, tam dobre činil. Existujú aj iné koncepcie života. Poznáme možno výraz: Kde ten a ten človek stupí, tam tráva nerastie. Na takomto pozadí si uvedomujeme, o akú veľkú vec ide, keď o Pánu Ježišovi môžeme povedať: Kde Ježiš stupí, tam kvitne život, opravdivý život.
Toto všetko na Pánu Ježišovi obdivujeme – celkom oprávnene. Ale nie je to napísané len na obdivovanie. Peter predstavuje Pána Ježiša Kornéliovi takýmto spôsobom preto, aby čím viac stôp pôsobenia Ježiša Krista vniklo do jeho, Kornéliovho života, aby ho to transformovalo, aby to z neho urobilo novú bytosť.
Rovnako to platí aj o nás. Vo všetkých tých veciach, ktoré sme spomínali, chce Pán Ježiš zanechať dobré, transformujúce, očisťujúce, obohacujúce stopy aj v našich životoch. Pred nami stojí dôležitá otázka: Aké stopy Ježišovho pôsobenia, smrti a vzkriesenia vidno v našom živote? Vidno z toho vôbec v našom živote niečo podstatné? Alebo prechádzame popri Ježišovi nevšímavo a nedovolíme, aby sa stopy jeho osobnosti a jeho pôsobenia objavili aj v našom živote? Keby to tak bolo, znamenalo by to, že meno „kresťan“ nosíme neoprávnene. Byť kresťanom znamená: Byť poznačený vo veľkej miere, vo veľkom rozsahu stopami Ježiša Krista.
Je tu ešte iná, dôležitá otázka. Či o tom vieme alebo nevieme, my všetci neprestajne píšeme knihu svojho života a zanechávame za sebou stopy. V súvislosti s tým stojí pred nami otázka: Aký obsah má tá naša životná kniha? Aké stopy zanechávame za sebou? Aké stopy zanechávame na svojej bytosti, ktorú budujeme a dvíhame všetkým dobrým, čo robíme, ktorú na druhej strane kazíme, ničíme, degradujeme všetkým zlým, čo robíme? Aké stopy sme už zanechali v životoch druhých ľudí, blízkych aj ostatných, priateľov aj nepriateľov? O niektorých z tých stôp nám ľudia povedia, o iných nepovedia. Ale my by sme mali poznať a poznávať samých seba, a preto by sme si mali klásť otázku, aké stopy za nami ostávajú.
Nájdeme vo svojom živote aj dobré stopy, pri ktorých sme vďační Pánu Bohu, že nám dal k nim múdrosť a silu. Nájdeme aj zlé stopy, za ktoré sa hanbíme, pri ktorých by sme boli radšej, keby sa nikdy neboli stali. Ak má v tejto veci nastať zmena, prichádzame s prosbou o pomoc k Pánu Ježišovi. On nám radí, aby sme napravili, čo sa dá ešte napraviť. On nám ponúka odpustenie toho, čo s úprimným pokáním ľutujeme, ako hovorí apoštol Peter v našom texte. On nám ponúka múdrosť a silu, aby sa stopy nášho života svojou kvalitou vždy viac a viac približovali jeho stopám, stopám Pána Ježiša Krista.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.