Veľkonočná nedeľa, Lukáš 24, 1 – 11
V prvý deň po sobote zavčasu ráno šli k hrobu a niesli vonné veci, ktoré pripravili; boli s nimi aj niektoré iné. Ale kameň našli odvalený od hrobu, a keď vošli, nenašli telo Pána Ježiša. Keď boli nad tým v rozpakoch, ajhľa, dvaja mužovia v žiariacom rúchu zastali si vedľa nich, a keď sa preľakli a sklopili zraky k zemi, povedali im (tí mužovia): Čo hľadáte živého medzi mŕtvymi? Niet Ho tu, ale vstal. Rozpomeňte sa, ako vám hovoril, keď bol ešte v Galilei, že Syn človeka musí byť vydaný hriešnym ľuďom do rúk a byť ukrižovaný a že v tretí deň musí vstať z mŕtvych. I rozpomenuli sa na Jeho slová. A vrátiac sa od hrobu, zvestovali toto všetko jedenástim a všetkým ostatným. Boli to Mária Magdaléna, Johana a Mária Jakubova i ostatné s nimi a rozprávali to apoštolom. Ale ich slová zdali sa im byť bájkou a neverili im. (Lukáš 24, 1 – 11)
Ježiš Kristus vstal z mŕtvych – to je posolstvo, ktoré každý rok na Veľkú noc zaznieva znova v celom kresťanskom svete. Po smútku a tme Veľkého piatku je to radostná správa, ktorá vnáša svetlo do zarmútených sŕdc. Radostná nálada prebúdzajúcej sa prírody poskytuje pekný rámec posolstvu o novom živote. Ale nájdu sa aj pochybovači a skeptici, ktorí sa pýtajú, či naozaj vstal z mŕtvych. Takáto otázka vnáša nepríjemný tón do atmosféry veľkonočnej radosti. Ale keď je už raz vyslovená, musíme sa aj my, veriaci, nad ňou zamyslieť.
Nájdu sa skeptici, ktorí hovoria, že Kristovo vzkriesenie sa odohralo len v hlavách učeníkov a ostatných Ježišových priateľov, ale že sa neodohralo v objektívnej skutočnosti, nezávislej od týchto ľudí. Táto pochybovačná teória dôvodí, že myšlienka Ježišovej definitívnej smrti bola pre učeníkov neznesiteľná, a tak že sa vo svojom vnútri dopracovali k presvedčeniu, že Ježiš vstal z mŕtvych. Keby toto bola pravda, keby šlo iba o subjektívny zážitok učeníkov, ktorý by nemal podklad v objektívnej skutočnosti, znamenalo by to ničivý otras pre našu vieru. Je potrebné zaoberať sa touto otázkou, lebo s ňou sa môžeme stretnúť v rozhovoroch s ľuďmi.
Dnes by sme si chceli všimnúť, čo sa k tejto otázke môžeme dozvedieť z evanjelií, a okrem toho, aké dôsledky vyplývajú z odpovede, ku ktorej by sme sa chceli dopracovať. Všimneme si postupne jednotlivých ľudí, ktorí prišli do kontaktu so správou o vzkriesení Ježiša Krista.
Najprv sú to ženy, ktoré v nedeľu ráno, na svitaní, šli k Ježišovmu hrobu. Dôležité je uvedomiť si, načo ta šli. Šli dokončiť pohreb Pána Ježiša, dokončiť to, na čo v piatok po ukrižovaní nebolo dosť času. Lebo v piatok večer pri západe slnka začínal sa sobotný sviatočný deň, v ktorý nebolo dovolené tieto práce konať. Preto sa ženy ponáhľajú k hrobu v prvej chvíli, v ktorej to bolo len možné, aby dokončili dôstojné pochovanie Ježišovho mŕtveho tela, keďže to, čo sa stihlo urobiť v piatok, bolo len predbežné. – Nadväzujeme na úvahu uvedenú v úvode a pýtame sa: Azda tieto ženy vymysleli Ježišovo vzkriesenie? Odpoveď je jasná: Myšlienka na to, že Ježiš azda vstal z mŕtvych, sa im za týchto okolností nemohla ani len objaviť v hlave. Ježišovo vzkriesenie sa odohralo nezávisle od nich, nezávisle od ich myšlienok. Ony sa len s veľkým prekvapením a bázňou o tom dozvedajú. Anjeli im vysvetlili, čo znamená prázdny hrob. Anjeli im s výčitkou naznačujú, že zaostávajú za skutočnosťou, za Božím konaním. „Čo hľadáte živého medzi mŕtvymi?“ Ony prišli s úmyslom dokončiť pohreb Pána Ježiša, ale on už predtým vstal z mŕtvych.
Boh vystúpil zo svojho mlčania, Boh zasiahol, Boh vykonal to úžasné dielo, že svojho Syna Ježiša Krista vzkriesil zo smrti k novému životu. Keď Boh prehovorí, keď Boh zasiahne, neohliada sa na želanie nepriateľov, neohliada sa na zúfalstvo priateľov, neohliada sa na skepsu pochybovačov, ale so suverénnou nezávislosťou koná svoje dielo. Keď Boh prehovorí, chvejú sa ľudia, priatelia v svätej bázni a svätej radosti, nepriatelia v panike a strachu. Nezávisle od vedomia ľudí vstal Kristus z mŕtvych a ľudia len pomaly, krok za krokom berú na vedomie túto úžasnú skutočnosť.
Tá pomalosť a neochota veriť nám i naďalej bije do očí. V našom texte sme čítali, že ženy šli porozprávať apoštolom, čo zažili pri hrobe. Evanjelista však doslovne poznamenáva: „Ale ich slová zdali sa im byť bájkou a neverili im.“ Sú veľmi opatrní títo učeníci, títo rybári, muži tvrdej práce a tvrdých životných skúseností od Galilejského jazera. Bolo potrebné, aby sa im samým zjavil vzkriesený Pán a presvedčil ich o svojom novom živote. A my si kladieme otázku: Mohla azda v hlavách týchto ľudí vzniknúť myšlienka Kristovho vzkriesenia? Určite nie, naopak, Vzkriesený má s nimi dosť práce, aby ich presvedčil, že žije.
Klasickým prípadom je učeník Tomáš. Nebol s učeníkmi, keď sa im v nedeľu večer zjavil vzkriesený Pán. Keď mu priatelia potom rozprávali o tomto stretnutí, vyhlásil kategoricky: Neuverím, kým sám neuvidím, neuverím, kým sa sám nepresvedčím. Vzkriesený Pán mu doprial toto stretnutie a Tomáš, zahanbený, povedal krásne vyznanie: Pán môj a Boh môj. Ale pre nás je dôležitá otázka: Mohla azda myšlienka Pánovho vzkriesenia skrsnúť v Tomášovej hlave? V hlave tohto pochybovača? Určite nie. Pán mal s ním dosť práce, aby ho presvedčil, že naozaj žije.
Dvoch učeníkov, smutných a pochybujúcich, ktorí šli do mestečka Emaus, musel vzkriesený Pán takisto presviedčať, že vstal z mŕtvych. Boli náramne radi, keď získali istotu, že ich Pán žije, ale v ich prestrašených a pochybujúcich hlavách myšlienka Pánovho vzkriesenia určite nevznikla. Dodatočne ich bolo treba presvedčiť o tom, čo sa mimo nich odohralo v objektívnej skutočnosti.
Dali by sa uviesť i ďalšie podobné doklady z evanjelií, ale to, čo sme si tu sprítomnili, iste postačí, aby sme si uvedomili dôležitú vec: Kristus vstal z mŕtvych úplne nezávisle od myšlienok a citových nálad svojich učeníkov a ostatných priateľov. Mimo nich sa odohrala prevratná udalosť vzkriesenia a oni až dodatočne, po prekonaní odporu, po prekonaní pochybností berú túto skutočnosť na vedomie. Pochybovanie nie je pekné, ale my sme všetkým tým pochybovačom vďační, lebo oni nám vlastne pomáhajú prekonávať naše pochybnosti, oni nám pomáhajú získať istotu o Pánovom vzkriesení.
Toto všetko boli Ježišovi priatelia, blízki ľudia, ktorým sa Vzkriesený zjavil. Pochybovač položí otázku: A prečo sa nezjavil svojim nepriateľom? Odpoveď na túto otázku spočíva v informácii, že sa zjavil jednému zarytému nepriateľovi. Saul-Pavel patril medzi tých, ktorí popierali Kristovo vzkriesenie a chcel spomienku na Ježiša Nazaretského načisto vymazať z ľudských sŕdc. Vzkriesený Pán sa zjavil aj jemu. Sám Pavel zaraďuje svoje stretnutie so vzkrieseným a osláveným Pánom medzi ostatné zjavenia Vzkrieseného. Zjavil sa teda aj nepriateľovi, a to veľmi účinným spôsobom. Obrátil jeho životnú cestu, úplne zmenil jeho životný smer. Saul-Pavel je dôležitý príklad toho, čo spraví s človekom stretnutie so vzkrieseným Kristom.
Takže môžeme s radosťou konštatovať: Kristus vstal z mŕtvych. Kristus žije. Bez otáznika, bez pochybností si uvedomujeme túto úžasnú skutočnosť. Samotné evanjelium nám pomáha oslobodiť sa od pochybností, samotné evanjelium nám umožňuje brať skutočnosť Ježišovho vzkriesenia veľmi vážne. – Prijímať Ježišovo vzkriesenie veľmi vážne znamená prijímať ho so všetkými dôsledkami, ktoré z neho vyplývajú. Tieto dôsledky sú veľmi závažné.
Kristus vstal z mŕtvych. Tým je potvrdená jeho zvesť o Bohu ako našom nebeskom Otcovi. Pretože Kristus vstal z mŕtvych, môžeme svojmu nebeskému Otcovi dôverovať za všetkých okolností, a to nielen v slnečných dňoch, ale aj vtedy, keď sa nad naším životom sťahujú ťažké chmáry.
Kristus vstal z mŕtvych. Tým je potvrdená naša zodpovednosť pred Pánom Bohom za náš terajší život. Kristovo vzkriesenie nás vedie k tomu, aby sme svoj terajší život napĺňali tým najlepším a najčistejším obsahom.
Kristus vstal z mŕtvych. Tým je potvrdená jeho etika lásky. Pretože vstal z mŕtvych, môžeme sa spoľahnúť na jeho učenie o láske a na jeho príklad lásky. Pretože vstal z mŕtvych, má sa láska stať naším najvyšším etickým prikázaním.
Kristus vstal z mŕtvych – preto sa už nemusíme bezhlavo pomstiť, lebo vzkriesením je potvrdená aj jeho láska k nepriateľom, jeho modlitba za nepriateľov. Čo je potvrdené Kristovým vzkriesením, to má večnú platnosť, a to aj napriek námietkam nášho tzv. zdravého rozumu.
Kristus vstal z mŕtvych – preto smrť stráca mnoho zo svojej hrôzy. Pre neho bola smrť prechodom do nového večného života a podľa jeho zasľúbenia aj my smieme takto pozerať na svoju smrť a smrť svojich blízkych - ako na prechod do nového života.
Kristus vstal z mŕtvych – preto už nemusíme pohreby prežívať iba v zúfalom plači, ale cez plač môžeme vidieť perspektívu večnosti a pocítiť aj záblesk radosti z nového života.
Kristus vstal z mŕtvych – tým mu je daná podľa jeho slov všetka moc na nebi i na zemi. On je Pán pánov a Kráľ kráľov. Tým nás jeho vzkriesenie oslobodzuje od slepej poslušnosti ľudským autoritám. Kristovo vzkriesenie nás oslobodzuje k tomu, aby sme všetky zemské autority, ktoré si robia nárok na našu poslušnosť, podrobili kritike zo stanoviska poslušnosti Pánu Bohu. Po Kristovom vzkriesení sa naším pravidlom má stať: Viac treba poslúchať Boha ako ľudí.
Kristus vstal z mŕtvych – to nám dáva jedinečnú možnosť, aby sa náš život úplne zmenil k lepšiemu, aby v nás odumrelo to staré, hriešne, nečisté a aby k životu povstalo to nové, dobré, čisté, to, čo si zachová platnosť nielen pre časný život, ale aj pre večnosť.
Od istoty o Pánovom vzkriesení máme teda prejsť k tomu, aby sa jeho vzkriesenie stalo pre nás účinnou silou k novému formovaniu života. Nový život v sile Kristovho vzkriesenia – to je to, čo má byť skutočným obsahom veľkonočných sviatkov. Že je s tým spojená veľká radosť – to netreba ani osobitne zdôrazňovať. Ak skutočne prijmeme veľkonočnú zvesť o Kristovom vzkriesení, a to aj so všetkými dôsledkami, nová radosť nás zaplaví celkom spontánne. Bude to pravá radosť, pravé šťastie, závislé nie od meniacich sa vetrov zemského života, ale založené na pevnej, neotrasiteľnej skale Kristovho vzkriesenia. - Amen.
Modlitba
Nebeský Otče, ďakujeme z celého srdca, že si vzkriesil svojho Syna a nášho Pána Ježiša Krista. Vzkriesený Pane, napĺňa nás veľká radosť z toho, že si bol vzkriesený k novému životu a že žiješ, dnes žiješ. Všetko, čo si robil a učil vo svojom pozemskom živote, bolo tvojím vzkriesením povýšené na večnú platnosť. Nauč nás, prosíme, čítať, vnímať, prijímať evanjeliá vo svetle tvojho veľkonočného víťazstva. Do samého konca pozemského života si zostal verný svojmu nebeskému Otcovi, takže démonské sily nenašli pre seba v tvojej bytosti ani najmenšie miesto. Svojou absolútnou vernosťou a svojím vzkriesením si zvíťazil nad Satanom. Pomáhaj nám, aby sme silou tohto tvojho víťazstva odolávali diabolským pokušeniam. Prešiel si zo smrti do života a vo svojej veľkej milosti si sľúbil, že aj my pôjdeme tou istou cestou. Prosíme, pri každom stretnutí so smrťou otvor nám pohľad do večnosti. Toto účinné potešenie daruj, prosíme, tým, ktorí sa v týchto dňoch stretávajú so smrťou, a to aj prirodzenou cestou každého tela, ale aj tým, ktorí sú postihnutí katastrofami. Myslíme na chorých, zomierajúcich a ich príbuzných. Myslíme na bolestný údel tých, čo sú zasiahnutí zemetrasením v Taliansku, myslíme na tých, ktorých stihli iné katastrofy. Prosíme o pomoc pre všetkých, ktorí cítia dopad hospodárskej krízy. Daruj nám istotu, že tvoje vzkriesenie je predzvesťou a potvrdením toho, že raz predsa úplne zvíťazí život, pravda, spravodlivosť, láska.
Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
