V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

Veľký piatok, Prvý list Petrov 2, 21 – 25

Pretože Kristus trpel za vás, dal vám príklad, aby ste nasledovali Jeho šľapaje. On nikdy hriechu neučinil, ani ľsti nebolo v Jeho ústach; keď Mu zlorečili, nezlorečil; keď trpel, nehrozil, ale porúčal Tomu, ktorý spravodlivo súdi; na vlastnom tele vyniesol naše hriechy na drevo, aby sme odumreli hriechom a žili spravodlivosti; Jeho krvavé rany vás uzdravili. Boli ste ako blúdiace ovce, ale teraz ste navrátení Pastierovi a Biskupovi vašich duší! (Prvý list Petrov 2, 21 – 25)

Nemôžeme prežiť to, čo prežil Pán Ježiš, keď ho mučili, pribili na kríž, keď ho ponižovali. Ale v myšlienkach by sme sa chceli k tomu aspoň priblížiť. Dnes, na Veľký piatok, myslíme na Neho viac ako v iné dni. Naša malá solidarita s Ním, trpiacim, by mala byť opätovaním Jeho veľkej solidarity s nami, solidarity, ktorá dosiahla najvyššiu možnú mieru: obetovanie vlastného nevinného, čistého života.
Jeho smrť na kríži bola na jednej strane pomsta zo strany ľudí za pravdu, ktorú hovoril. On celý život hovoril kritickú pravdu na adresu pokrytcov, na adresu tých, ktorí sa tvárili pobožne, ale v skutočnosti boli egocentrickí egoisti, na adresu tých, ktorí zneužívali náboženstvo, aby si vytvorili pekný imidž v očiach druhých ľudí, ktorí v povrchných a viditeľných náboženských povinnostiach boli síce horliví, ale zanedbávali požiadavky lásky, milosrdenstva, spravodlivosti, na adresu tých, ktorí radi súdili druhých a odvracali oči od svojich vlastných hriechov. Takíto ľudia mu nevedeli odpustiť, že on ich pokrytectvo vyniesol na svetlo.
Namiesto pokryteckej, povrchnej zbožnosti učil Ježiš opravdivej poslušnosti Božiemu zákonu. To, čo On predložil ako podstatu a zmysel Božieho zákona, protivníci pokladali v nejednom prípade za rúhanie. Nielen svojimi slovami a učením ukazoval, aká je skutočne Božia vôľa, ale aj vlastným príkladom ukázal, ako má vyzerať opravdivý, autentický ľudský život. Čistou, aktívnou láskou bolo preniknuté celé jeho pôsobenie. Mnoho bolo ľudí, ktorým daroval novú existenciu. Mnohých zachránil, oslobodil od ich démonskej závislosti. Mnohých zdvihol z hriešneho bahna a pomohol im začať žiť čistým životom.
Získal si obľubu u mnohých, predovšetkým u tých, ktorí Mu vďačili za nový začiatok. Zároveň tým vyvolal závisť a žiarlivosť u tých, ktorí chceli získať popularitu lacnými cestami. Závisť a žiarlivosť ich viedla k túžbe odstrániť ho z cesty.
Cesta k pokániu je najťažšia u tých, ktorí sa pokladajú za veľmi pobožných. Ježišovu kritickú pravda a volanie k pokániu odmietali takíto ľudia s fanatickým hnevom. Nahovárali ho po dobrom i po zlom, aby prestal hovoriť tú nepríjemnú kritickú pravdu. Ale on sa nikdy v ničom neodklonil od svojho základného smerovania. Jeho smrť sa dá vysvetliť ako smrť martýra, ktorý do samého konca vytrval pri proklamovanej pravde. Už toto vzbudzuje v nás veľkú úctu k nemu.
Jeho smrť má však zároveň aj iný rozmer, vyššiu dimenziu. Jeho smrť je cesta k záchrane ľudstva, ktoré sa svojím hriechom dostalo do neriešiteľnej tragédie. V takomto zmysle pozeral na svoju blížiacu sa smrť sám Pán Ježiš. Naznačoval o nej, že má vyslobodiť z tragédie hriechu všetkých hriešnych ľudí. Po jeho vzkriesení podobne uvažovali o jeho smrtí tí, ktorí uverili v neho. Na mnohých miestach Skutkov apoštolov a novozmluvných listov a rovnako aj v Zjavení Jánovom nájdeme výroky, ktoré Pánovu smrť chápu ako obeť, ktorá slúži na vyslobodenie, na vykúpenie. Hovorí sa o tom aj v prečítanom kázňovom texte z Prvého listu apoštola Petra: „Na vlastnom tele vyniesol naše hriechy na drevo, aby sme odumreli hriechom a žili spravodlivosti; Jeho krvavé rany vás uzdravili. Boli ste ako blúdiace ovce, ale teraz ste navrátení Pastierovi a Biskupovi vašich duší!“
Jeho smrť je teda na jednaj strane smrťou martýra, ktorý ostal svojej pravde verný do samého konca a za túto vernosť položil svoj život. Jeho smrť na Golgote je zároveň smrťou Spasiteľa, ktorý prináša záchranu nám, ktorí sme sa vlastnou silou nemohli zbaviť hrozby večnej smrti.
Jeho smrť martýra nás upozorňuje, aká dôležitá je pravda v živote človeka. Len to je opravdivý ľudský život, ktorý je vybudovaný na pravde a v ktorom je pravda hodnotou, ktorej sa nikdy nevzdávame. Každý pohľad na symbol Kristovho kríža nám pripomína, že pravda je hodnota, ktorú by sme si nikdy nemali dať vziať. Ježišova smrť ako smrť martýra pravdy sa týka nás všetkých.
Všetkých nás sa týka smrť Pána Ježiša ako smrť Spasiteľa. Syn Boží prišiel z večnosti do nášho ľudského sveta. Je to svet, ktorý sa vzoprel Pánu Bohu, ktorý sa vzbúril proti nemu, ktorý sa mu odcudzil. Opis hriechu Evy a Adama v raji je symbolické vyjadrenie hriešnosti všetkých nás.
Naše hriechy – to nie sú iba jednotlivé hriešne činy, ale je to celková, celoživotná hriešna orientácia. Človek si vraj zvykne na všetko, a my, ľudia, sme si priveľmi zvykli na svoj hriešny status. Takmer sa nám ani nezdá taký nenormálny. Sú ľudia, ktorí vyhlasujú kresťanské výroky o všeobecnej hriešnosti za príliš pesimistické. Sú to protesty, ktoré hovoria, že vraj primeranou výchovou sa to zlo dá postupne odstrániť. Nepopierame dôležitosť mravnej výchovy v rodine, v škole, v cirkvi, v spoločnosti. Ale nemôžeme sa prikloniť k optimistickému nazeraniu, že vhodnou výchovou sa tento problém nakoniec vyrieši. Problém zla v človeku a v spoločnosti je omnoho závažnejší.
K takémuto skeptickému chápaniu nás vedie už pohľad na mravný stav sveta. Poznáme predovšetkým mravný stav spoločnosti, v ktorej žijeme. Pripomeňme si aspoň heslovite niektoré výrazy, ktoré hovoria o mravnej skazenosti jednotlivcov a spoločnosti: Sebectvo, klamstvo, polopravdy, podvody, lakomstvo, krádeže, domáce násilie, týrané deti, opustené deti, manipulovanie ľuďmi, týranie, mučenie, vraždy, únosy kvôli orgánom na transplantáciu, genocídy, vojny, pracovné tábory, koncentračné tábory, holokaust, súostrovie gulag, Tento zoznam dokáže každý mnohonásobne rozšíriť.
Všetky viditeľné prejavy zla poukazujú na hlbšie korene. Človek sa odcudzil Pánu Bohu, a nechce a nemôže tento stav vrátiť späť. Pokušiteľ v raji lákal človeka sľubom, že ak bude vzdorovať Pánu Bohu, sám sa stane bohom. Táto skrytá túžba sa dá vystopovať v mnohorakých prejavoch ľudského správania. Pri hlbšom pohľade do seba ju objavíme aj vo svojom vlastnom srdci.
Táto skrytá túžba je koreňom hriechu, ale aj koreňom všetkého zla a nešťastia, ktoré z hriechu plynie. Celé životné dielo Pána Ježiša Krista, aj jeho smrť na kríži a jeho vzkriesenie, má za cieľ priniesť vyslobodenie z otroctva, do ktorého sa človek dostal vlastnou vinou. Do života ľudí, ktorí žijú odcudzení od Boha, prináša Pán Ježiš zmierenie. Do života tých, ktorí žijú vo vedomom či neuvedomenom strachu z Božieho hnevu, prináša odpustenie. Do života tých, ktorých neprestáva desiť otázka: Kto zaplatí za všetky moje previnenia, prináša dobrú zvesť: Je to zaplatené. Do života tých, ktorí trpia skrytým pocitom, že sú zavrhnutí, prináša posolstvo: Si akceptovaný, prijatý, si Božie dieťa. Do života tých, ktorí si zúfajú z nezmyselnosti života, prináša istotu, že život má zmysel, pretože má cieľ. Do života fatalistov, ktorých desí strach, že sú ovládaní temnými silami, prináša oslobodzujúcu správu: Si v rukách múdreho, láskavého Otca. O tomto všetkom je kríž na Golgote, o tomto je Veľký piatok.
Ale to všetko bolo možno a aj dnes je možné len preto, že nás Boh miluje, že nás miluje prekvapivou, nezaslúženou, paradoxnou láskou a že sa Pán Ježiš za cenu nesmiernej bolesti podujal vykonať toto dielo záchrany a obnovy. Keď Satan s démonskou škodoradosťou hovorí Pánu Bohu: Pozri, akú skazu dokážem vniesť do tvojho stvoriteľského diela, Pán Boh ho pretromfne, keď mu povie: Pozri, ako ja viem svoje dielo napriek tvojej deštrukcii zreštaurovať, obnoviť, že je ako nové. Kto prijme Kristovo dielo, stáva sa novým človekom. S úžasnou precíznosťou a bohatstvom obsahu je to vyjadrené v nasledujúcej apoštolskej vete: „Ak je niekto v Kristovi, je nové stvorenie“. Kto prijme Kristovo dielo vykúpenia, stáva sa novým stvorením. Ak použijeme terminológiu rozprávok, môžeme povedať: Pri pohľade na to nové, čo Kristus priniesol, sa Satan môže od zlosti rozliať na kolomaž. Kristov kríž je víťazstvo nad diabolskou deštruktívnou mocou.
Úžasné dielo vykúpenia, vyslobodenia vykonal Pán Ježiš na golgotskom kríži. Dnes so všetkou pokorou myslíme na to, čo ho to stálo, akú veľkú cenu za to zaplatil. Odsúdili ho na smrť za údajné bohorúhačstvo, hoci nikto tak nemiloval nebeského Otca ako on. Posmievali sa mu, hoci on nikdy neopovrhoval ani tými, ktorí klesli veľmi hlboko. Kruto a necitlivo ho bili, bičovali, hoci on liečil rany, bolesti a choroby druhých. Nechali ho dlhé hodiny v bolestiach zomierať. Všetko toto mu spôsobili, hoci bol čistý, nevinný, svätý, ako hovorí apoštol v našom texte: „On nikdy hriechu neučinil, ani ľsti nebolo v Jeho ústach.“ A on všetko toto znášal v tichosti. Aj o tom hovoria slová nášho textu: „Keď Mu zlorečili, nezlorečil; keď trpel, nehrozil, ale porúčal Tomu, ktorý spravodlivo súdi“. Obdivujeme ho a ďakujeme mu: Vďaka, Spasiteľ, za všetko, čo si pre mňa a v mojom záujme vytrpel.
Posolstvo Veľkého piatku nie je len spomienka, ale je to veľká ponuka: Tebe, človeče, prináša Spasiteľ odpustenie a veľkú možnosť nového života. Prvé slová textu hovoria, že nám zanechal veľký vzor, model, podľa ktorého sa môžeme správať: „Pretože Kristus trpel za vás, dal vám príklad, aby ste nasledovali Jeho šľapaje.“ Pána Ježiša až vtedy skutočne pochopíme, keď sa v praktickom každodennom živote stanem v čím plnšom zmysle jeho nasledovníkmi. –

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.