V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

Kvetná nedeľa, Izaiáš 53, 1 – 7

Kto uveril našej zvesti a na kom sa zjavil zásah Hospodinov? Vyrástol pred nami ako výhonok a ako koreň z vyprahnutej zeme. Nemal postavu ani dôstojnosť, aby sme ho obdivovali, ani výzor, aby sme po ňom túžili. Opovrhnutý bol a opustený ľuďmi, muž bolestí, ktorý poznal choroby, ako niekto, pred kým si ľudia skrývajú tvár, opovrhnutý bol, a nevážili sme si ho. Ale on niesol naše choroby, vzal na seba naše bolesti. My sme sa nazdali, že je zasiahnutý, Bohom bitý a strápený. Ale on bol prebodnutý pre naše priestupky, zmučený pre naše neprávosti. On znášal trest za náš pokoj, jeho jazvami sa nám dostalo uzdravenia. My všetci sme blúdili ako ovce, všetci sme chodili vlastnou cestou. Hospodin spôsobil, aby ho zasiahla neprávosť všetkých nás. Strápený pokorne trpel, a neotvoril ústa ako baránok vedený na zabitie, a neotvoril ústa ako ovca, ktorá umĺkne pred svojimi strihačmi. (Izaiáš 53, 1 – 7)

Tieto slová boli napísané niekedy v 6. storočí pred narodením Pána Ježiša Krista. Sú súčasťou takzvaných piesní o Hospodinovom služobníkovi. Tieto piesne sú zapísané na niekoľkých miestach prorockej knihy Izaiáš medzi kapitolami 42 až 53. Spomedzi týchto textov sa dnes sústreďujeme na prečítané slová z 53. kapitoly. Hovoria o niekom, kto tu nie je bližšie identifikovaný. Vykladači Písma – aj židovskí aj kresťanskí – sa oddávna zaoberajú otázkou, koho mal prorok na mysli, keď vykreslil túto postavu Hospodinovho služobníka. Niektorí uvažujú o tom, že mohol myslieť na seba samého, iní dávajú prednosť odpovedi, že myslel na celý izraelský národ. Kresťanská cirkev od samého začiatku vzťahovala tieto slová na Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. Takisto chceme aj my cez tieto slová uvažovať o živote, diele a hlavne utrpení Pána Ježiša Krista. Hospodinov služobník – to je Ježiš Kristus.
Nesmie nás pomýliť, že táto pieseň je formulovaná v minulom čase. Proroci hovoria viackrát v minulom čase o veciach, ktoré sa ešte len majú stať. To je súčasť prorockého štýlu. Takýmto zvláštnym používaním minulého času má byť naznačené, že to, čo predpovedajú do budúcnosti, je také spoľahlivé, isté, akoby sa to už bolo stalo.
Názov postavy: „Služobník Hospodinov“ vyjadruje veľmi dôležitú myšlienku. Ježiš Kristus, Služobník Hospodinov, nie je náhodná historická postava, ale na našej zemi pôsobil, trpel, zomrel, vstal z mŕtvych preto, lebo tak to chcel jeho nebeský Otec, Hospodin. Všetko, čo hovoril a vykonal, všetko čo sa s ním dialo v priebehu jeho utrpenia – to neboli náhodné historické udalosti, ale to všetko vyplývalo zo zámeru najvyššieho Pána neba a zeme, zo zámeru Hospodina. Preto k udalostiam, ktoré si pripomíname najmä cez tento Veľký týždeň s vyvrcholením na Veľký piatok a Veľkonočnú nedeľu, budeme pristupovať s veľkou úctou, vážnosťou, bázňou.
Náš text sa začína skeptickou otázkou: „Kto uveril našej zvesti a na kom sa zjavil zásah Hospodinov?“ Táto otázka by sa dala trocha jasnejšie rozviesť takto: Ako reagovali a reagujú ľudia na posolstvo, že práve prostredníctvom potupnej smrti Ježiša Krista na kríži chce Hospodin vykonať veľké dielo záchrany? Kto práve v tejto prekvapivej udalosti videl a vidí vrcholný prejav Hospodinovej múdrosti a moci?
Skúsenosti takého Pavla ukazujú: Práve preto, že smrť na kríži je taká potupná, ponižujúca, odmietali mnohí prijať apoštolovo posolstvo, že Hospodin práve cestou Kristovho kríža priniesol riešenie strašnej tragédie hriechu, možnosť odpustenia, možnosť nového, pekného začiatku v živote, v živote, ktorý sme si my ľudia hriechom pokazili, a zároveň otvoril perspektívu večného života, aby sme na smrť nemuseli pozerať s hrôzou, ale s nádejou, síce ako na poslednú udalosť terajšieho, pozemského života, ale zároveň ako na prvú udalosť večného života.
Kto – na druhej strane – prijal túto prekvapivú, paradoxnú zvesť, tomu sa viera v Hospodinovho služobníka Ježiša Krista stala cestou k spáse. Tak to vyjadril apoštol v slovách: „Slovo o kríži je bláznovstvom tým, čo hynú, ale nám, ktorí dosahujeme spasenie, je mocou Božou.“
Už v priebehu pozemského života sa stretal Hospodinov služobník s nepochopením, prekážkami, ohrozením, prenasledovaním. To všetko sú konkrétne prejavy toho, o čom v predpovedi hovorí náš prorocký text. – Keď sa narodil, nenašlo sa pre neho miesto ani len v slušnej ubytovni. – Herodes ho chcel dať v útlom detstve zabiť, lebo sa, hoci už starý, bál o svoju moc. Ježiš ako dieťa bol zachránený útekom celej rodiny do Egypta. – Nepochopenie a odmietanie zo strany mnohých vyjadril Pán Ježiš slovami, že Syn človeka nemá, kde by sklonil hlavu. – Po jednej jeho prednáške povedali mnohí: „Tvrdá je táto reč, kto ju môže počúvať?“, a odišli od neho. – Keď sobotný deň využil na pomáhanie ľuďom a liečil ich, chceli ho strážcovia Mojžišovho zákona zahubiť. – Keď jedného človeka oslobodil od démonskej posadnutosti a vrátil ho k plnému životu, protivníci zlomyseľne vyhlásili, že to robí mocou diabla. – Takzvaní pobožní a spravodliví nepochopili jeho lásku k nešťastným hriešnikom a keďže týmto hriešnym ľuďom chcel svojím priateľstvom pomôcť k novému životu a prichádzal k nim, jedol a pil s nimi, nazvali ho jeho protivníci žráčom a pijanom vína. – Jeho vlastným príbuzným pripadalo jeho správanie také zvláštne, že ho v jednej chvíli chceli izolovať od ľudí. – Keď v Jerichu navštívil domácnosť hriešneho Zachea, ktorého chcel zachrániť, šomralo proti tomu celé mesto. – V nejednej chvíli sa ukázalo, že ho nepochopili ani jeho blízki učeníci. Peter, ktorý s nadšením povedal o ňom vrcholné vyznanie, že je Mesiášom, ho o krátku chvíľu odhováral od cesty utrpenia, ktorú Pán Ježiš spájal so svojím mesiášskym poslaním. – Z evanjelií by sa dali uviesť aj ďalšie príklady nepochopenia, protivenstiev, znevažovania. - Treba si všimnúť, že napriek všetkému tomu, Pán Ježiš sa ani pod vplyvom toho všetkého ani najmenej neodklonil od pôvodného smeru svojho pôsobenia.
To, čo píše prorok o utrpení Hospodinovho služobníka, sa v ešte silnejšej miere splnilo v priebehu utrpenia Pána Ježiša Krista. – Iste ho veľmi bolela zrada zo strany jedného učeníka. – V Getsemanskej záhrade pri Ježišovej modlitbe učeníci zaspali, hoci ich prosil, aby bdeli s ním, lebo vo svojej samote veľmi potreboval ich spoločenstve. – Jeho protivníci ho prišli zatknúť ako zbojníka, hoci on nikdy nikomu neublížil, naopak, všade zasiahol s pomocou, a aj keď kritizoval, bola to kritika vedená láskou, lebo ňou chcel prebúdzať ľudí z nebezpečného sebaklamu. – Bolestné bolo pre neho Petrovo zapretie, i keď vedel, že pre Petra bolo potrebné, aby sa oslobodil od nezdravého sebavedomia. – V procese pred synedriom ho obvinili, že sa rúha Bohu, hoci nikto nebol tak oddaný nebeskému Otcovi ako práve Boží Syn Ježiš Kristus. – Herodes Antipas chcel Ježiša zneužiť, aby ho nejakým zázrakom pobavil a tak mu pomohol zahnať nudu bohatého mocipána. Dopustil sa tak hrubého poníženia Ježišovho skutočného poslania. – Bičovanie a ostatné týranie pred ukrižovaním bolo nepredstaviteľne bolestné. – Nekonečne bolestné bolo pomalé, niekoľkohodinové zomieranie na kríži. – Takisto aj posmech, ktorým ho zahrnuli jeho nepriatelia, čo stáli pod krížom. - Jeho utrpenie vrcholilo v bolestnom prežití Božej neprítomnosti, opustenosti. Jeho slová: „Bože môj, prečo si ma opustil?“ sú síce slová žalmu, ale sú zrejme aj prejavom toho, že Ježiš, hoci na krátku chvíľu, prežil aj to najhoršie, čo môže hriešny človek prežiť: pocit totálnej opustenosti Pánom Bohom.
Ježiš bol odsúdený ako ten, kto sa dopustil priestupkov proti ľudským zákonom a Božiemu zákonu. Jeho nepriatelia si vysvetľovali jeho bolestné muky a smrť na kríži ako zaslúžený trest. O tom sa hovorí v prečítanom texte: „My sme sa nazdali, že je zasiahnutý, Bohom bitý a strápený.“ Ale prečítané slová piesne o Hospodinovom služobníkovi sú mohutnou výpoveďou o tom, že takéto chápanie jeho bolestí a smrti je hrubý sebaklam. On je v tomto texte predstavený ako nevinný. Všetky jeho bolesti, utrpenie a smrť – to je tu pochopené ako trest za hriechy nás ľudí. Počúvajme ešte raz tie dôležité slová: „Ale on niesol naše choroby, vzal na seba naše bolesti. My sme sa nazdali, že je zasiahnutý, Bohom bitý a strápený. Ale on bol prebodnutý pre naše priestupky, zmučený pre naše neprávosti. On znášal trest za náš pokoj, jeho jazvami sa nám dostalo uzdravenia. My všetci sme blúdili ako ovce, všetci sme chodili vlastnou cestou. Hospodin spôsobil, aby ho zasiahla neprávosť všetkých nás.“ Toto sú veľmi pôsobivé slová. Sú formulované tak, že sa okamžite môžu stať naším osobným vyznaním. Mali by prerásť do vďaky: Pane Ježiši, ďakujem Ti, že si aj za mňa vzal tú strašnú bolesť a muky na seba.
Ale po prečítaní a počutí slov o tom, že Hospodinov služobník trpel za druhých, hlási sa rozum s otázkami: Je to spravodlivé, aby nevinný trpel za toho, kto je vinný? Je to spravodlivé, aby nevinný vzal na seba bolesť, ktorú mal niesť hriešnik? A je to vôbec možné, preniesť vinu na iného a nechať ho za ňu trpieť? To nie sú ľahké otázky a teologické myslenie sa cez stáročia nimi zapodievalo. Nejdeme spomínať všetky myšlienky, ktoré boli navrhnuté ako odpovede na tieto otázky. Uvedieme len jednu odpoveď, i keď aj v tých ďalších sú prvky pravdy. Odpoveď sa dá zhrnúť do jedného slova: solidarita.
Treba si nám pripomenúť, že na začiatku svojho verejného účinkovania sa dal Pán Ježiš pokrstiť. Ján Krstiteľ bol prekvapený a spočiatku to nechcel ani urobiť. Ježiš ho však prehovoril, naznačiac, že taká je Božia vôľa. Prečo bol Krstiteľ Ježišovou žiadosťou taký prekvapený? Lebo jeho krst bol krstom hriešnych ľudí, ktorí potrebovali odpustenie. Prečo by za týchto okolností mal krstiť Ježiša, čistého, svätého, nevinného? A aký zmysel malo to Ježišovo naliehanie?
Ježiš tým, že sa dal pokrstiť, vstúpil do spoločenstva hriešnikov. Stal sa jedným z nich, jedným z nás. Spoločenstvo hriešnikov nie je súhrn izolovaných jedincov, z ktorých jeden s druhým nemá nič spoločné. Ale je to takpovediac organické spoločenstvo, v ktorom platí, že čo sa deje s jedným, to sa deje v určitom zmysle so všetkými. Ak za tohto predpokladu kolektivistického chápania spoločenstva jeden vytrpí trest za hriechy, za poblúdenia, pripisuje sa to k dobru aj ostatným – ak sú ochotní vstúpiť do tesného, živého, fungujúceho spoločenstva s tým, ktorý ako Hospodinov služobník z veľkej solidarity vstúpil do spoločenstva nešťastných hriešnikov.
Takto nám získal svojím utrpením a ponížením a potom vzkriesením všestranné zdravie a všestranný pokoj, o čom sa hovorí v prečítanej piesni o Hospodinovom služobníkovi: „On znášal trest za náš pokoj, jeho jazvami sa nám dostalo uzdravenia.“ Preto pri sledovaní jeho cesty utrpenia budeme tento týždeň myslieť na neho s veľkou úctou a vďačnosťou.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.