2. nedeľa po Sv. trojici, Žatva spevokolov, Žalm 135, 3
„Chváľte Hospodina, lebo je dobrý, ospevujte Jeho meno, lebo je milé.“ (Žalm 135,3)
Milí bratia, milé sestry,
v čase neistoty, rozpačitosti a obáv, keď sme každý deň kŕmení informáciami o dosahu kríz, môže človek rýchlo zmalomyseľnieť. Dostávame tak málo pozitívnych stimulov! Počúvame skôr sťažnosti, znepokojujeme sa nad vecami, ktoré vôbec nemôžeme ovplyvniť.
Ak sme takýmto negatívnym podnetom vystavení dlhodobo, môže sa nám stať, že tie pekné, pozitívne stránky života už nebudeme vedieť vidieť. Zabudneme sa tešiť a aj tie príjemné udalosti a miesta a dokonca nám priaznivo naklonených ľudí // prehliadneme.
Som presvedčená, že takémuto ohrozeniu nie sú vystavení len ľudia 21. storočia, že nervozita, konflikty, stresy, pohromy a osobné nešťastia boli aktuálne v každej dobe. Mali len iné pomenovania, no vychádzali z rovnakej podstaty.
Preto je dôležité, aby sme sa sústredili na žalmistovu výzvu: Nebedákajte, nezúfajte, ale chváľte, ospevujte!
Nie sami seba, nie človeka, ale mocného, kompetentného Boha.
Pripomínajte si, čo všetko pre Vás urobil. 135. žalm uvádza mnoho dôvodov, ktoré pre človeka spred tisícročí znamenali dôkazy Božej starostlivosti: „Z odľahlých končín privádza oblaky, bleskami sprevádza dážď, vypúšťa vietor zo svojich skrýš.“
Tam kde Ty, človeče, nemôžeš pohnúť ničím, tam Boh koná. Tak ako je potrebné.
„On pobil egyptských prvorodencov od ľudí po dobytok, zoslal znamenia a zázraky...“ Tam, kde sa my nemôžeme dovolať spravodlivosti a slobody, tam prichádza k zásahom zhora. Sú veci, ktoré Pán Boh nestrpí – ktoré zvráti radikálnym zásahom.
To všetko je dôvod na chválu.
Chvála je v každom vzťahu veľmi dôležitá.
Už dieťa ňou získava dôveru. Uznaním, ocenením sa dajú budovať dobré vzťahy v rodine, na pracovisku – aj v spoločenstve cirkvi.
Pestovať dôveru, vzdávať chválu Hospodinovi je jeden z veľmi dobre zrozumiteľných svedectiev o Božej láske, ktoré dnes ľudia okolo nás potrebujú vnímať.
Naše kresťanstvo je suché, fádne, kým z nás necítiť evanjeliové, pozitívne postoje k svetu, životu, k ľuďom. Naše kresťanstvo je obmedzené, kým sa orientuje len na prosby a potom ešte prípadne ďakovania za to, čo chceme dosiahnuť, čo vo svojich prianiach vieme vyjadriť.
Chváliť Hospodina znamená uvoľniť sa a nechať, zveriť Mu priestor, v ktorom rozhoduje, tvorí a rozvíja plány našich životov omnoho veľkorysejšie ako si to dokážeme predstaviť, ako to vieme sformulovať.
Chváľte teda Hospodina, lebo je dobrý.
Dávajte najavo, že Boh nie je Diktátor, ktorý by Vás držal v napätí a ovládal strachom. Boh je Vaším Bohom, ktorý vám poskytne starostlivosť, ochranu a pomoc.
Druhá časť verša nás vyzýva ku spevu: Ospevujte Jeho, Hospodinovo meno, lebo je milé.
Keď núkam mladým ľuďom prihlášku do Cirkevnému zboru, často sa mi stáva, že ju odmietajú s tým, že oni nevedia spievať...
Snažím sa im vysvetliť, že neprijímame ľudí do zboru podľa hudobného sluchu. Je zvláštne, že si ľudia pod pojmom cirkevný zbor predstavia skoro automaticky zbor spevácky. A možno to nie je náhoda.
Spev je v cirkevnom zbore dosť podstatný. Veď na Službách Božích sa spieva skoro všetko – okrem kázne.
Podstatné a rozhodujúce je však to, či to, čo v nedeľu ospevujeme, ladí s tým, čo potom od pondelka do soboty žijeme.
Najväčším problémom teda nie sú ľudia, ktorí nemajú zmysel pre intonáciu alebo rytmus. Je síce škoda, že mladí ľudia hudbu omnoho radšej počúvajú ako tvoria – veď 90 % z nich sa izoluje so sluchátkami na ušiach, aby sa mohla ponárať do svojho sveta myšlienok a predstáv, ale najväčším problémom je to, že svojím životom neospevujeme Hospodina.
Neospevujeme Hospodinovo meno, lebo je milé.
Niekedy ospevujeme meno svojho šéfa, aby sme si pripravovali pôdu pre postup, alebo aspoň poistili miesto v zamestnaní. Niekedy ospevujeme meno človeka, ktorý je bohatý, lebo si myslíme, že by sme z neho mohli mať nejaký úžitok. Ak sa nám dobre darí, oslavujeme SVOJE meno v presvedčení, že keď si naďalej budeme veriť, dosiahneme skoro všetko.
To je problém, pre ktorý je naša viera, naša zbožnosť často v rozpore s tým, čo by chceli, čo by potrebovali vidieť ľudia, ktorí Hospodina, Jeho meno ešte nepoznajú.
Oni by chceli vidieť, že existuje človek, existujú ľudia, ktorí neospevujú ľudí len preto, či ich potrebujú, alebo môžu potrebovať
Nie pre osoh - zisk, ale vedia sa tešiť, ospevovať meno svojho Boha len tak. Z lásky a z úcty – lebo Jeho meno im je milé. Lebo Ho majú radi. Lebo mu môžu veriť, môžu sa na Neho spoľahnúť aj v čase nejasností, pochybností a kríz.
Takáto chvála, takéto ospevovanie Hospodina by priniesla ovocie. Mohla by obrátiť pozornosť ľudí na to, že existuje Boh, ktorý je k svojmu ľudu dobrý. Existuje Boh, ktorý si nežiada, aby som obetoval všetky sily, energiu, svoj pokoj, svoje vzťahy preto, aby som obstál – lebo On sám dal obeť, aby medzi nami nestálo naozaj nič.
Môj Boh ma má rád a ja mu za to chcem byť vďačný. Nič iné Mu nemôžem dať. Iba
chválu, iba svoj spev. Nevadí ani to, ak je trochu falošný, ak niekedy neladí s inými.
Pán Boh ho počuje, rozoznáva a teší sa z neho.
Prajem Vám, bratia a sestry, prajem nám, aby sa náš spev, naša chvála, naša oslava páčila Pánu Bohu aj ľuďom. Aj nám.
Amen.
Anna Polcková
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
