2. nedeľa po Sv. Trojici, Deň otcov, Izaiáš 64, 7a
„Hospodine, Ty si Otec náš“. (Izaiáš 64, 7a)
Milí bratia a milé sestry, milí rodičia, krstní rodičia a príbuzní, milý Dominik!
Nevhodným oslovením môžeme všeličo zbabrať. Naopak, za primeraným, správnym oslovením je viac ako len spoločenská slušnosť. Oslovenie totiž prezrádza aj náš postoj, vzťah, mienku, ktorú o oslovenej osobe máme. V kostole sa neoslovujeme dámy a páni, ani kolegovia a kolegyne, ale bratia a sestry. Tým dávame najavo, že sa navzájom chápeme ako duchovná rodina, ako deti jedného nebeského Otca.
Istotu o tom, že sme deťmi nebeského Otca, dostávame v krste. Kto je pokrstený, má v živote pevný bod. Smie a má vedieť: Nie som sirota, ani duchovný bezdomovec, som Božie dieťa. Mám nebeského Otca, v spoločenstve s Ním je môj domov.
Milí Hloškovci, dnes, v deň otcov, máme, pokrstiť Vášho synčeka. Vybrali ste mu meno Dominik, čo znamená Pánov, patriaci Pánovi. Krst je vzácnym uistením, že trojjediný Pán Boh sa aj k Vášmu chlapčekovi skláňa, že chce byť jeho nebeským Otcom. Fakt, že Dominik bude pokrstený, že Boh je jeho nebeským Otcom, má byť pevným bodom aj jeho života. Veď najvnútornejšou identitou kresťana je skutočnosť, že patríme Pánu Bohu – skutočnosť istoty v Božom náručí.
Výpoveď, že Boh je náš Otec nepočujeme prvý raz. Pozná ju vari každý kresťan. Avšak nie je poznanie ako poznanie. Je rozdiel medzi poznaním v zmysle informácie, ktorá sa nám dostala do uší a medzi poznaním v biblickom zmysle, čo znamená bytostne zakúsiť. Byť kresťanom znamená mať osobné skúsenosti s tým, že Pán Boh je môj starostlivý Otec. Ako rodičia, krstní rodičia a príbuzní máte úlohu, ba povinnosť, viesť s Božou pomocou Vášho syna k povedomiu, že je Pánov a že Pán Boh je jeho láskavým a dobrým nebeským Otcom. Keď to budete robiť, dáte mu tak prepotrebný pevný bod života.
Ako sa to dá prakticky? – Tak, že budete konať, čo nás naučil Pán Ježiš. On nás naučil oslovovať Pána Boha „Otče“ – s týmto oslovením prichádzať k Bohu v modlitbe.
Výraz „Otče“ je oslovenie veľmi vrúcne – dôverné. Biblia ním predstavuje Boha nie iba ako nejaký princíp, nie len ako prvého hýbateľa sveta, ale keď veríme v Boha ako nášho Otca, znamená to, že za všetkým je srdce. – Sme milovaní. To je onen pevný bod, tá základná istota nášho žitia.
Nie sme na svete len preto, že nás tu chceli mať naši rodičia. Veď koľkí bezdetní manželia túžia po dieťatku? A keď im je, možno po mnohých rokoch, darované, vnímajú, že sa tak nestalo predovšetkým ich zásluhou, či vďaka vyspelej lekárskej vede, ale že zaň vďačia Bohu. Sme tu preto, že nás tu chcel mať Pán Boh. Lebo sme v Jeho srdci a Jeho srdce bije pre nás.
Oslovením „Otče“ si pripomíname aj Božiu autoritu, fakt, že nebeský Otec najlepšie vie, čo nám prospieva a čo škodí, že nám dal svoje prikázania ako dobré pravidlá pre náš život. Napríklad Boží sviatočný nedeľný deň je pre nás pripomenutím, aby sme na Pána Boha nezabudli.
Dominik znamená Pánov, človek, ktorý patrí Pánovi. Nedeľa (dominica) je Pánov deň. Keď vedieme naše deti k úcte k Pánovmu dňu, k službám Božím, k Božiemu slovu, je to dobrý predpoklad, aby na nebeského Otca nezabúdali.
Oslovenie „Otče“ pripomína našu hodnotu, to, že sme drahí v Božích očiach. Boh, ktorý nás prijal v krste za svoje deti nevraví: Si bezcenný. Keby tak bolo, neposlal by Ježiša pre našu záchranu. Pri krste dostávame na čelo znak kríža. Práve kríž je potvrdením, že sme milovaní – ako čítame v liste Rímskym (5, 8): „Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus umrel za nás, keď sme boli ešte hriešni.“ Oslovenie „Otče“ teda pripomína aj Božie otcovské odpustenie, ktoré nás zbavuje ťarchy našich previnení.
Nášmu kázňovému textu z knihy proroka Izaiáša predchádzajú slová: „Oddávna sme Ti boli neverní. Všetci sme boli podobní nečistému a všetka naša spravodlivosť bola ako poškvrnené rúcho. ... A predsa, Hospodine, Ty si Otec náš, my sme hlina a Ty si náš Tvorca ... nehnevaj sa priveľmi“ (Iz 64, 4c – 5.7.8a). Človek – hlina, prach zo zeme, sa hlási k svojmu Tvorcovi s prosbou: Ty si Otec náš, pamätaj na to!
Ako pozemského otca, tak ani Otca nebeského sme si nevybrali sami. Boh je naším Otcom zo svojho rozhodnutia, zo svojej lásky. A my môžeme byť Jeho povedomými deťmi, ktoré sa k Nemu vďačne hlásia, alebo vzdorovitými deťmi, ktoré nevedia oceniť význam toho, že nad nami neustále bdie oko nebeského Otca.
V evanjelickej cirkvi vo Švédsku je dieťa pri krste oblečené v šatách, ktoré mu dáva cirkev. Tie šaty sú značne väčšie ako dieťa. Sú tak symbolom Božej milosti, ktorá je vždy väčšia ako my, naše konanie či vyznávanie Boha. Veľkosť krstného rúcha symbolicky hovorí, že ako pokrstení máme dorastať do týchto šiat – rásť v Božej milosti.
Krstom maličkých nám nebeský Otec hovorí: Vyvolil som si ťa skôr, ako ty mňa. Každý deň môžeš žiť v tejto mojej láske.
Možnosť modliť sa k Bohu, nazývať Ho Otcom, znamená, že On je svojim deťom nablízku, priam „na zavolanie“. Nebeský Otec je od nás vzdialený iba jednu modlitbu. Modlitba je najkratšou cestou rovno k Nemu. Význam toho môžeme oceniť najmä v skúškach a v utrpení. V Biblii čítame (R 8, 15): „Neprijali ste predsa ducha otroctva, aby ste sa zase báli“ – aby sme sa desili životných skúšok i našich slabostí – „ale prijali ste ducha synovstva, ktorým voláme: Abba, Otče!“ Abba je slovo v preklade znamenajúce nežný výraz ocko – otecko. S takouto dôverou sa môžeme približovať k Bohu – veriac, že nebeský Otec je i v najkomplikovanejších skúškach od nás vzdialený iba jednu modlitbu. Apoštol Pavel píše, že ako Božie dietky sme aj dedičia Boží a nič z terajšieho utrpenia sa nedá ani len porovnať so slávou dedičstva, ktoré nebeský Otec svojim deťom pripravil (por. R 8,16 – 18).
Každý človek má obľúbenú tému o ktorej rád rozpráva. Pán Ježiš sa rád rozpráva s Otcom a rozpráva o Otcovi (v NZ o tom z Ježišových úst počujeme viac ako 170 x). Nebeský Otec však pre Ježiša nie je iba téma, je to predovšetkým hlboký vzťah, pevný bod života vyjadrený oslovením plným nehy, vnútornej dôvery a lásky: Abba – otecko.
Prosíme Pána Boha, aby sme sa v tejto vnútornej dôvere a láske Pánovi Ježišovi všetci podobali, aby v nej rástol aj Dominik. – Aby ste Vy, milí rodičia, krstní rodičia i my ako bratia a sestry v Kristovi, boli Dominikovi boli dobrým príkladom v povedomí, že sme Božie deti. Boli mu nápomocní v raste v dôvere a láske k nebeskému Otcovi i v láske k ľuďom, v tom, aby našiel svoje miesto v Božej cirkvi.
Amen.
S použitím viacerých prameňov
Martin Šefranko
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
