1. nedeľa po Sv. Trojici, Lukáš 16, 19 - 31
Milí bratia, milé sestry,
mnohí ľudia dnes bolestne vnímajú fakt, že šance a majetky nie sú v tomto svete spravodlivo rozdelené.
Silní často žijú na náklady slabých. Rozdiel medzi materiálne zabezpečenými a chudobnými sa stále zväčšuje.
Čoraz viac ľudí prichádza o prácu. Mnohé mladé rodiny sú zadĺžené na desiatky rokov len kvôli bývaniu. Pracujú naplno, niekedy do vyčerpania, len aby o zdroj príjmu neprišli.
Na druhej strane nemôžu nevnímať ani to, že existujú aj iní ľudia, ktorí takéto starosti nemajú. Nie je to, žiaľ, len preto, že sa narodili do iných podmienok, ale aj preto, že majetok nadobúdajú nečistým, nečestným spôsobom.
Takéto vnímanie privádza človeka k triezvemu poznaniu: Na tomto svete
neexistuje spravodlivosť.
Ježiš v kázni na vrchu hovorí: Blahoslavení, ktorí lačnia a žíznia po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení. Budúci čas, ktorý sa tam objavuje, sa prízvukuje natoľko, že už ani ako kresťania neveríme, že by mohli nastať nejaké významné zmeny – a vzdávame sa vopred.
Podobenstvo, ktoré sme si vypočuli, nás však varuje pred rezignáciou a necitlivosťou a chce v nás hlad a smäd po spravodlivosti prebudiť čím skôr – najlepšie – hneď.
Podobenstvo začína ako rozprávka: „Bol bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu, a deň čo deň skvostne hodoval. Pri jeho bráne ležiaval akýsi chudák menom Lazar, plný vredov. Túžil nasýtiť sa odpadkami z boháčovho stola, ale nikto mu ich nedal, ale iba psy prichádzali a lízali mu vredy.“
To už nie je rozprávka. To je skutočnosť.
To je stret svetov, do neba volajúci rozpor. To je svet, prostredie, ktoré toleruje, ktoré nevzrušuje, že jeden žije skvostne, kým druhý leží pred jeho dverami ako žobrák.
No smrťou sa všetko úplne obráti. Ten chudák umrel, anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho. Potom si odtiaľ žiada od Abraháma, aby vyslal Lazara, nech aspoň zmierni jeho trápenie.
No Abrahám mu osviežuje pamäť – spomeň si, aké to bolo – nestál si o žiadny kontakt, nevidel, nevnímal si nikoho - len sám seba. Teraz on sa tu teší a ty sa trápiš.
Bohatý dostáva jasné vysvetlenie: Pán Boh nebude znášať všetko. Nie donekonečna. Existuje spravodlivé vyrovnanie. Nemilosrdní bohatí budú trpieť – ale bezmocní, chudobní prídu k radosti.
Martin Luther o tomto podobenstve hovorí: To nie je evanjelium, ktoré pozýva, volá k viere, / ale hroziace evanjelium. Straší bezbožných, ktorí nemajú záujem urobiť pre núdznych vôbec nič, ktorí sa správajú, akoby im Boh bol dal majetok len pre nich samých.
Žijú, správajú sa tak, akoby tu mali byť večne. Ale tu sa mýlia.
Bohatý zomrie a musí trpieť nevýslovným peklom, zúfalým smädom – sýty už bol - na zemi. Okrem toho musí vidieť Lazara v Abrahámovom lone a prosiť, aby mu aspoň na chvíľu pomohol. No z toho nebude nič.
Abrahámovo: Len si spomeň, synu, že ty si to dobré vzal zaživa... a Lazar popri tebe zlé.
To znie naozaj tvrdo.
Evanjelista Lukáš však píše aj o Ježišovom beda:
Beda vám, boháčom, lebo vy máte svoje radosti už teraz. Beda vám, ktorí ste teraz nasýtení, lebo budete hladovať. Beda vám, ktorí sa teraz smejete, lebo budete plakať a bedákať.
Prečo tieto hrozby? Prečo máme počúvať takéto silné slová? Pretože priepastný rozdiel medzi chudobnými a bohatými považuje Boh za škandál, za provokáciu, ku ktorej sa raz určite vyjadrí.
Milí bratia, milé sestry,
Varovanie / a výzva k zmene // nevyplýva z podobenstva len pre pár vyvolených, ktorí si naozaj nemusia odriekať. Platí aj pre nás – ktorí dopustíme, aby v našom prostredí, v našej blízkosti, prichádzali ľudia o dôstojnosť.
Rozdiel medzi nami a bohatým mužom je len v tom, že pre neho bolo už neskoro na akékoľvek zmeny. My na ne máme ešte čas.
Podobenstvo nie je len hrozbou, naliehaním, aby bohatí prehodnotili svoje postoje k iným, ale aj evanjeliom útechy pre chudobných.
Lazar je chudobný. Pre Ježiša reprezentuje Lazar všetkých chudobných, biednych, odpísaných – všetkých, ktorým vysvetľoval: Blahoslavení chudobní v duchu, lebo Vaše bude Božie kráľovstvo. Blahoslavení žalostiaci, lebo oni budú potešení. Blahoslavení milosrdní, lebo im sa dostane milosrdenstva. Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Radujte sa a veseľte sa, lebo v nebesiach máte veľkú odmenu.
To nie je lacná útecha, nejaké cynické utešovanie ilúziou, že po smrti sa to všetko vyrovná. Ježiš prichádza a stretáva ľudí tak, aby vedeli, že Božia budúcnosť už začína. Teraz ide o nich. Teraz je tu Boží Syn, ktorí sa im venuje, dáva sám seba, aby vzal ich biedu, bolesť, výčitky a odmietanie. Teraz – v Ňom prichádza Božie kráľovstvo.
Ježišovi nejde len o to, aby ľudí pozval k vytrvalosti a odovzdanosti, čakaniu, že v Božom svete bude lepšie.
Veľké nádeje sa v Ňom stávajú skutočnosťou. On je tým, ktorí kladie základy nového sveta – kde sa Boh stará o všetkých.
Evanjelium útechy tak platí všetkým tým, ktorí vedia, ako sú na tom pred Bohom.
Dietrich Bohnhoeffer hovorí: My všetci sme pred Bohom ako Lazári. Aj bohatý muž je Lazar. Pred Bohom je tiež núdznym. // Až vtedy, keď vieme, že sme všetci Lazari, pretože všetci
žijeme len z Božej milosti, budeme môcť uvidieť v Lazarovi brata.
Boh chce, aby sa medzi nami zaviedol nový poriadok – nové princípy, ktoré nenechajú ľudí odvrhnutých, vylúčených.
Boh robí všetko preto, aby žiadny Lazar neostal ležať pred zavretými dverami. Pracuje na tom, aby všetci ľudia prišli k poznaniu pravdy – čím skôr. Teraz.
Nechce, aby sa nám všetko rozjasnilo len po smrti. Boh by nás rád cestou života viedol tak, aby sme život nestratili.
V druhej časti podobenstva prosí bohatý muž Abraháma, aby Lazara poslal aspoň k bratom s varovaním, aby neprišli na toto miesto múk.
Abrahám však nesúhlasí, hovorí: Majú Mojžiša a prorokov, nech tých poslúchajú. Boháč však oroduje ďalej: Nie, otec, Abrahám, keby prišiel niekto z mŕtvych, kajali by sa. No Abrahám trvá na svojom: Keď Mojžiša a prorokov neposlúchajú, nedajú sa presvedčiť, ani keby niekto z mŕtvych vstal.
Boháč verí, že zjavenie mŕtveho jeho ešte žijúcich bratov privedie k pokániu – ale Abrahám to vidí inak. Ani návrat mŕtveho by nespôsobil nič zázračné – oni sledujú a nasledujú iné autority.
Otázka pre nás, bratia a sestry znie:
Čo a od koho si my necháme povedať? Aj my máme Mojžiša a prorokov, poznáme dokonca živého Krista. Na čo chceme ešte čakať? Čo sa musí ešte stať, aby sme sa odvážili k radikálnej zmene svojho vnútra. Čo nám bráni, aby sme sa vrátili k Bohu i k človeku?
Kto – alebo ČO má moc nás a tento svet zmeniť?
Správy o stúpajúcej nezamestnanosti, analýzy a prognózy kríz asi nie.
Zmena v nás môže nastať len tak, že ju nebudeme odkladať na potom. Zmena v nás nastane, ak nebudeme ignorovať vnútorný hlas Božieho Ducha v nás, ktorý nám presne hovorí, ako by náš život mohol vyzerať. Zmena v nás nastane, keď sa prestaneme báť – a prestaneme podieľať na zle tohto sveta.
Sila, milosť pre zmeny prichádza z počúvania Božieho Slova. Nech v nás ono prebudí túžbu po tom, aby sme Boha vo svojom živote neodsúvali do večnosti, ale počúvali, rešpektovali ho teraz. Lebo On žije a pôsobí tu a teraz – medzi nami. Amen.
Láskavý náš Bože,
ďakujeme Ti, že si nám dal svoje Slovo – za múdrosť a silu, ktorá v ňom pre nás plynie v slabosti – ale aj za upozornenia a napomenutia, ak svoje rozhodnutia robíme bez Teba – a len pre svoj prospech a úžitok.
Prosíme, daruj nám odvahu nebyť ustarostenými, ale aj rozvahu a praktickosť v oblastiach, kde sa vyžaduje zrelý a reálny úsudok.
Prosíme za tých, ktorým chýbajú v živote najzákladnejšie veci, aby sa nevzdali, aby nezúfali, ale dokázali hľadať pomoc.
Do Tvojej milosti odovzdávame aj tých, ktorí majú viac ako potrebujú – prebuď v nich citlivosť a milosrdenstvo, aby voči potrebám ľudí okolo seba neostávali ľahostajní. Amen.
Anna Polcková
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
