V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

Svätá Trojica, 2. Korintským 13,11.13

Milí bratia, milé sestry,
v 2. liste Korintským čítame tvrdé, silné slová. Apoštol Pavel je zapletený do ťažkých sporov. Skupinky, konflikty a osobné spory ohrozujú jednotu v zbore.
Pavel je napádaný. Počúva samé výčitky. Jeho apoštolská autorita a dôveryhodnosť je zo strany protivníkov neustále spochybňovaná.
Pavel sa obáva, že pri plánovanej návšteve v Korinte zažije zase hádky, hnev, žiarlivosť a ohovárania. Napriek tomu končí svoj list zmierlivo.
Pavel však o dôveru stále stojí, zápasí o ich priazeň. Korintských oslovuje ako bratov, ako súrodencov vo viere.
V závere listu im dáva najavo tri priania. To, čo potrebujú, sú hodnoty zhora – od Boha – a síce: Milosť, láska a spoločenstvo Ducha nech je s vami!
Tieto tri hodnoty, tri dary môžu do akýchkoľvek sporov a rozdielov vniesť Božieho Ducha. Ten vzkriesi, obnoví a upevní ich spolužitie.
Kresťanom, ktorí zrejme nikomu nič nedarovali, praje Pavel milosť: Milosť Pána Ježiša Krista nech je s vami. Tým, od ktorých zažil pokorenie, nelásku, praje lásku od Boha – lásku, ktorá oživí to, čo ľudia nezvládajú. Kresťanom, ktorí Ho chceli vylúčiť zo zboru, praje zažitie moci Ducha Svätého.
Milosť, láska a spoločenstvo Ducha by Korintskému zboru prospelo - mohlo by im pomôcť niesť posolstvo evanjelia. Tieto hodnoty by bratia a sestry, prospeli k jednote aj nám v Bratislave.
V našich rodinách, našich pracoviskách, aj v našom zbore. Všetci máme skúsenosť s tým, že plány a rozhodnutia sa často tvoria bez ohľadu na individuálne potreby slabších, tichších – bez milosti.

Všade sa žiada sa výkon – nie milosť – až kým to neprijmeme za svoje a neprispôsobíme sa, kým si nezačneme opakovať: „Musím vytrvať. Nesmiem ukázať svoju nahotu – závislosť. Musím si zachovať svoju tvár. Musím byť silný – aspoň navonok. Ako inak obstojím? Čo si iní o mne pomyslia?
Takéto myslenie dnes často preniká všetky vzťahy.
Skúsenosť, že všetci len niečo chcú, že požiadavky sa hrnú zo všetkých strán, nás však skôr či neskôr privedie k neblahým dôsledkom. Spoznáme, že sa nikde nemôžeme, nevieme vkladať – že veľa vecí robíme len mechanicky, bez záujmu. Ako rýchlo je všetko jalové, prázdne.
Nespokojnosť šíri človek aj okolo seba. Stáva sa tvrdým. Niekedy nespoznáva sám seba, nevníma signály tela – ani upozornenia ľudí z okolia.
Stáva sa tvrdý voči sebe, ale aj voči iným. A
od toho už je už veľmi blízko k úplnému vyčerpaniu, vyhoreniu.
Do takýchto situácií znie Pavlovo slov: Nelikvidujte sa. Počítajte s milosťou: Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je s vami. Pripusťte si: Ježiš Kristus ma stretáva s milosťou. Tu nemusím nič priniesť. On sa ma nepýta na výkon. Pred Ním sa nemusím ukázať v najlepšom svetle. U Neho nejde o to, aby som zanechal čo najlepší dojem.
On neprichádza s nárokmi: čo môžeš? Čo prinášaš? – ale pýta sa najprv: Čo potrebuješ? Čo ti môže pomôcť? To je milosť. To je milosť, ktorú pre mňa Ježiš Kristus vydobyl na kríži. Vzal na seba moje zlyhanie, moju neschopnosť žiť inak. V Ňom mám nový život – slobodu, ktorá ma potom vedie k tomu, aby som vydával ovocie. Nie pretože musím . ale pretože chcem, že nemôžem inak – nemôžem ostať nezaujatý k dielu Toho, ktorý mi daroval úplne všetko.
Pri Ňom sa môžem znova nadýchnuť. Pred Ním sa nemusím ospravedlňovať sám. Nemusím sa zničiť, lebo nad mojím životom stojí Jeho prijatie – Jeho áno.
Na tomto prijatí môžem budovať svoj nový život. To je základ, ktorý ma naozaj nesie. Dáva mi istotu, že som milovaný a chránený, že si to nemusím vydobýjať, že si to nemusím odčiniť.
Ak začnem žiť z tohto Božieho áno, môj život sa zmení. Nechám sa oslobodiť. Zistím, že sa nemusím o všetko postarať sám.
Ježiš Kristus sa o mňa postaral – a bude sa aj ďalej. Jeho milosť je mocou, ktorá ma privedie k novým hodnotám a bude mi každý deň svojím slovom dávať novú silu, aby som o ne dokázal stáť.
Ďalšie prianie apoštola Pavla je o láske: Láska Božia nech je s vami.
Neláskavé, zákonnícke zaobchádzanie sa tiež určite netýkalo len jednotlivcov v Korintskom zbore. Naučili sme sa rešpektovať, že to, čo platí, sú pravidlá a zákony, nie láska. A najčastejšie platí zákon
silnejšieho – niekedy aj v skrytosti pod plášťom kresťanskej lásky k blížnemu.
Čo je cítiť z nás, bratia a sestry? Boha lásky? Čo vníma človek, ktorý príde medzi nás prvýkrát? Nadobúda naša láska podobu v našom spolužití – v rodine, v susedstve, v kancelárii aj tu, na Službách Božích? Alebo o nej iba hovoríme? Láska by sa mala stať naším základným princípom, ona by mala riadiť naše rozhodnutia, aj naše pravidlá.
Apoštol Pavel sa neuspokojuje s tým, že je medzi Korintskými predsa len niečo – ľudské, predsa len trochu humánnejšie ako v okolitom svete.
Vyjadruje svoje presvedčenie: Tam, kde pôsobí Boh lásky a pokoja, tam to musí byť zreteľné – tam sa z presvedčenia stávajú postoje, prichádza k oslobodeniu od zákonníctva – k veľkorysosti.
Do hádok v Korinte teda znie: Láska Božia nech je s nami.
Božiu Lásku sme si nezaslúžili. Je a vždy aj bude darom Božím.
Prejavuje sa v tom, že Boh nechce ostať sám pre seba. Prichádza k nám, stáva sa človekom v Ježišovi Kristovi. Nekonečný rozdiel medzi Stvoriteľom a stvorením preklenul sám. Viedla Ho k tomu iba láska a zľutovanie.
Božia láska je a ostáva nezávislou od toho, či jej sme alebo nie sme hodní.
On prv miloval nás – píše apoštol Ján. Iba táto láska má moc prelomiť našu tvrdosť, iba ona nás môže urobiť spôsobilými dávať lásku ďalej, milovať.
Stáva sa prameňom, z ktorého sa dá stále čerpať, z ktorého sa dá žiť. Odtiaľ prichádza sila a odvaha k zmenám.
Pavel hovorí: dajte si povedať – POKOJ bude medzi Vami len vtedy, ak budete jeden druhého prijímať tak, ako Vás prijal Boh – v bezpodmienečnej láske.
Tretím prianím apoštola Pavla, ktoré znie konfliktnému zboru, je prianie spoločenstva
Spoločenstvo Ducha Svätého nech je s vami.
Všetci máme problém s presadzovaním sa, všetci máme tendencie byť len individualistami, osamelými bojovníkmi.
Ide nám hlavne o vlastný podiel. A tak je nakoniec každý najradšej blížnym sám sebe. Každý z nás prináša do spoločenstva svoje priania, svoje predstavy – o hudbe, o formách zvesti, ktorá by bola zrozumiteľná a oslovujúca, o štýle Služieb Božích. Kým bude trvať každý na svojom, kým sa nebudeme vedieť počúvať a nebudeme ochotní prehodnocovať svoje postoje a prispôsobiť sa, pôjdeme každý inou cestou – každý sám. Urazený a znechutený.
Je smutné, že je okolo nás veľa organizácií, spoločností, ktoré majú pre spoločný zámer a smer väčšie pochopenie ako kresťanská cirkev. Chcú a vedia spolu komunikovať a záleží im na tom, aby sa dohodli.
Ak k tomuto nedochádza, prichádza spoločenstvo o presvedčivosť, ľudia v ňom strácajú pocit spolupatričnosti, prichádza o nádejných spolupracovníkov.
Cestou nie je rozdeľovanie na dobrých a zlých, prajných a neprajných. Cestou, ktorá zjednocuje, je ochota hovoriť, odvaha vyjasniť aj komplikované, konfliktné situácie.
Tvoríme predsa Božiu cirkev, spoločenstvo ľudí, ktorí veria v Ježiša Krista. Nepriviedla nás doň sympatia k ľuďom – ale vďačnosť a láska k Bohu. Stali sme sa súrodencami jednej veľkej Božej rodiny.
A súrodencov – tých si nevyberáme tak ako priateľov. K súrodencom sa rodíme a potom sa musíme učiť ich znášať takých akí sú.
Boží Duch nás chce viesť k milosti, láske. Núka nám možnosť tvoriť spoločenstvo ľudí, ktorí nezabúdajú na to, že napriek všetkým rozdielom sú všetci rovní - všetci sú Božie deti.
Je vo veľkej miere aj na našej zodpovednosti, ako si tieto príbuzenské vzťahy nielen v rodine, ale aj tu v kresťanskom zbore usporiadame, či medzi nami bude cítiť, že sme
jedno Kristovo telo – každý s rozličnou úlohou – ale všetci spolu – alebo nie.
Byť jednomyseľnými neznamená, že máme byť rovnakí – nemusíme prezentovať rovnaké názory, ale ak chceme ísť ďalej spolu, nie každý sám, musíme sa vedieť počúvať a akceptovať.
Nech nám k tomu Trojjediný Boh Otec, Syn a Duch Svätý dá dosť milosti, lásky a túžby po skutočnom, zjednocujúcom spoločenstve. Veď po ňom všetci túžime. Amen.


Trojjediný Bože náš,
vyznávame pred Tebou,
že máme ťažkosti prijímať Tvoje vedenie
– že stále len zhromažďujeme argumenty, ktoré podporujú naše myšlienky, naše predstavy o láske, spravodlivosti a poriadku.
Prosíme, odpusť nám tú nezmyselnú sebestačnosť, samospravodlivosť, ktorá inému vedľa nás vymedzuje príliš malý priestor na to, aby mohol žiť.
Prosíme, zjednocuj nás v Tvojom Duchu, aby sme z Tvojho slova načerpali všetko, čo nám chýba, aby sme za svojimi slovami o láske a milosti vedeli aj stáť.
Daruj nám čistú myseľ a ochotu nielen vyznávať, ale dávať podobu hodnotám, ktorými si NÁS pozdvihol k viere a slobode.
Prosíme, aby na nás bolo vidieť, že Ti patríme, že sa s Tebou stretávame. Nech je z našich postojov a rozhodnutí jasné, že sa k Tebe nemodlíme zbytočne. Prosíme Trojjediný Bože, aby sme ŤA vedeli počúvať a poslúchať. S radosťou a dôverou, že Ty si ten, ktorý sa v našom živote, našich vzťahoch, našich spoločenstvách vyznáš lepšie ako my sami.

Amen.

Anna Polcková
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.