V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

5. nedeľa po Veľkej noci, Lukáš 11, 14 - 26

(Ježiš) vyháňal démona, ktorý bol nemý. Keď démon vyšiel, nemý prehovoril. A zástupy sa divili. Ale niektorí z nich povedali: Belzebubom, kniežaťom démonov, vyháňa démonov. A iní, aby ho pokúšali, žiadali od Neho znamenie z neba. Ale On poznal ich zmýšľanie a riekol: Každé rozdelené kráľovstvo pustne a dom rozdvojený proti sebe padá. Keď je teda i sám satan rozdelený proti sebe, akože obstojí jeho kráľovstvo? Lebo hovoríte, že ja mocou Belzebuba vyháňam démonov. Ale ak ja Belzebubom vyháňam démonov, čím ich vyháňajú vaši synovia? Preto oni budú vám sudcami. Ale ak ja prstom Božím vyháňam démonov, tak iste prišlo k vám kráľovstvo Božie. Keď si silný ozbrojenec stráži dvor, jeho imanie je na pokoji. Ale keď príde silnejší než on a premôže ho, odoberie mu všetku zbraň, v ktorú dúfal, a čo ukoristil, rozdá. Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou, rozptyľuje. Keď nečistý duch vyjde z človeka, blúdi po miestach bez vody a hľadá odpočinok; a keď nenájde, povie si: Vrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel. A keď príde, nájde ho vymetený a vyzdobený. Vtedy ide a vezme so sebou iných sedem duchov, horších od seba, a vojdúc prebývajú tam. A tak sú posledné veci onoho človeka horšie než prvé. (Lukáš 11, 14 - 26)

Jadrom nášho textu je podobenstvo o Silnom a Silnejšom. „Keď si silný ozbrojenec stráži dvor, jeho imanie je na pokoji. Ale keď príde silnejší než on a premôže ho, odoberie mu všetku zbraň, v ktorú dúfal, a čo ukoristil, rozdá.“
Tieto slová sa dajú podrobnejšie rozviesť napríklad takto: Hradný pán sídli na svojom hrade. Hrad je ohradený a zvonku neprístupný. Je tam aj mnoho ľudí, nad ktorými vykonáva svoju moc. Tento hradný pán je zlý pán. Ovláda ho akýsi duch sadizmu. Čím viac môže trápiť ľudí, tým väčšiu radosť má. Je prefíkaný. Tých ľudí netrápi hneď, ako ich získa. Spočiatku im daruje chvíľkové rozkoše, aby potom tým krutejšie mohlo byť ich utrpenie. Jeho posledným cieľom je: zničiť všetok život. Väčšina jeho poddaných si svoje zúfalé položenie ani neuvedomuje. Chvíľkové rozkoše im stačia zaslepiť oči, odvrátiť zrak od skutočnosti a budúcnosti. Ale niektorí si svoje zlé položenie predsa len uvedomujú. No tým sa situácia podstatne nelepší. Nikto nemá totiž silu postaviť sa účinne na odpor silnému pánovi hradu. Darmo skvelí duchovia spomedzi poddaných hradného pána odhalia, v akom zlom položení sa všetci nachádzajú, všetko musí ostať pri starom. Niet nikoho, kto by bol silnejší ako ten silný ozbrojenec, ktorý je spomenutý v našom texte.
Ale raz sa predsa stane, po čom najlepší z najlepších márne túžili, a na čo ich sily nestačili. Nájde sa niekto, kto je Silnejší ako onen ozbrojenec, niekto, kto sa nasilu vláme do jeho hradu, kto urobí dieru do hradieb Silného, kto Silného porazí a odníme mu ľudí ako cennú korisť.
Keď Pán Ježiš v našom texte hovorí o koristi, ktorú získa Silnejší, nemyslí na vecné hodnoty, ale myslí na ľudí. Zotročení ľudia sú konečne vytrhnutí z moci sadistického vládcu a otvárajú sa pre nich nové životné perspektívy, o akých predtým ani netušili. Takto alebo podobne sa dá rozviesť uvedené podobenstvo.
Na koho sa vzťahuje toto podobenstvo? Koho máme rozumieť pod „Silným“ a koho pod „Silnejším“? Z evanjelií je zrejmé, že pod „Silným“ tu Pán Ježiš rozumie diabla, pod „Silnejším“ rozumie seba samého. Pán Ježiš ako osloboditeľ, ako vykupiteľ vniká, vtrhne do vládnej oblasti satanovej a z niekdajších otrokov diabla robí slobodných ľudí. Namiesto vlády satanovej nastoľuje medzi ľuďmi vládu Božiu. Toto je v krátkosti posolstvo prečítaného textu.
O tom všetkom treba hovoriť ešte podrobnejšie. Najprv treba povedať niekoľko slov o diabolskej vláde a jej pôsobení vo svete. Môžeme my, moderní ľudia, odchovaní novodobou a búrlivo napredujúcou vedou, ešte veriť, že vo svete pôsobí diabol? Nemáme to chápať ako zastaranú poveru? Moderný človek naozaj nástojí na tom, že túto predstavu treba úplne škrtnúť, že je nezmyslom niečo vo svete odvodzovať od diablovej činnosti.
Lenže slová Pána Ježiša sú pre nás záväzné. Podľa jeho posolstva vykonáva diabol vo svete, medzi ľuďmi, svoju vládu. Z jeho posolstva sa predstavy o činnosti diabla vo svete jednoducho nedajú odmyslieť. Keby sme to chcel urobiť, úplne by sme deformovali evanjelium.
Keď si však všimneme z tohto hľadiska evanjeliá a apoštolské listy, zistíme, že náš kritický rozum nie je znásilňovaný nejakým diktátom. Lebo čo nám o činnosti diabla hovorí Nová zmluva, to nás núti hlboko zamyslieť sa, a vedie nás to nie k nanútenému, ale k vnútorne akceptovanému súhlasu s týmito predstavami. Všimneme si aspoň niečo z toho, čo Nová zmluva hovorí o diabolskej činnosti vo svete.
Nie je bezpodmienečne nutné ostať iba pri slove diabol alebo satan. S týmito slovami sa spája niekedy priveľa rozprávkových predstáv. Namiesto toho môžeme hovoriť o moci zla a zdôrazniť tým, že nám nejde o vykreslenie satana, ako vyzerá, ale o vykreslenie jeho činnosti, o opísanie toho, ako vyzerá jeho činnosť medzi ľuďmi a na ľuďoch.
Sám Pán Ježiš označoval diabla niekedy aj slovom „zlý“, „ten zlý“. Napríklad slová Modlitby Pánovej: „Ale zbav nás zlého“ znamenajú: Zbav nás diabla, vytrhni nás z moci diabla.
Akú činnosť a s akým cieľom koná tento „zlý“ medzi ľuďmi? Na otázku, čo je cieľom diablovho pôsobenia, odpovedá Nová zmluva jednoznačne. V Evanjeliu podľa Jána Pán Ježiš hovorí: Diabol je vrahom ľudí od počiatku. V Prvom liste Petrovom čítame: „Diabol obchádza ako revúci lev, hľadajúc, koho by zožral.“ Posledný cieľ moci zla je teda smrť. Zničiť ľudí, zmrzačiť ich telesne, duševne, duchovne. Zničiť ich šťastie. Dať im za všetko odňaté náhradky, ktoré ich nikdy nemôžu skutočne uspokojiť, ktoré len zaslepujú oči. Diabol, moc zla, sa usiluje ľuďom privodiť smrť.
Nová zmluva ukazuje, ako diabol prakticky vykonáva túto svoju činnosť. Zlá moc ako jednu z prvoradých metód svojej práce používa pretvárku. Pán Ježiš povedal, že lož je charakteristickou črtou diabla. Pavel píše v jednom liste, že sa aj sám satan premieňa na anjela svetla. To všetko preto, aby ľudia, ktorí sa stávajú obeťami, nikdy od samého začiatku nevideli a nevedeli, aký cieľ táto moc zla s nimi sleduje.
Jedna z hlavných činností moci zla je: zvádzať ľudí, aby konali tak a žili tak, aby to bolo v protiklade s Božou vôľou. Diabol zvádza ľudí na hriech.
Moc zla dáva dobrý pozor a usiluje sa, aby sa Božie slovo, slovo života, nedostalo do ľudských sŕdc. V podobenstve o rozsievačovi hovorí Pán Ježiš, že k mnohým ľuďom, ktorí počúvajú evanjelium o Božom kráľovstve a nerozumejú mu, prichádza diabol a odníma im to slovo zo sŕdc.
Moc zla sa snaží narušiť, pokaziť každé spoločenstvo ľudí, ktorí sa rozhodli žiť Bohu, snaží sa vniesť medzi nich iného ducha. Pán Ježiš hovorí o tom v podobenstve o kúkoli medzi pšenicou. Medzi dobré semeno, ktoré zasial hospodár na svoju roľu, seje jeho nepriateľ semeno buriny.
Podľa Novej zmluvy sa moc zla usiluje nahovoriť ľuďom, že jediným problémom a cieľom života je otázka chleba, problém dostatku životných potrieb a pohodlia. S týmto klamom a zvodom prichádza moc zla na samého Ježiša. Pokušiteľ navádzal Ježiša, aby z kameňov urobil chleby, to znamená, že ho chce naviesť na to, aby si za hlavnú náplň svojej mesiášskej činnosti zvolil riešenie problému hmotného zabezpečenia ľudí. Toto je niekoľko čŕt diabolskej zlej moci, o ktorých sa zmieňuje Nová zmluva.
Moc zla nie je, pravdaže, obmedzená na tú starú dobu, ale pôsobí i dnes. V minulom storočí sa odohrali dve strašné, nepredstaviteľne strašné vojny. Vo vojne sa z kanónov a pušiek strieľalo na ľudí. Už sme otupeli a zvykli sme si na to, ale v skutočnosti je to niečo totálne zvrátené. Odohrali sa genocídy, koncentračné tábory, nútené práce v táboroch gulagu. Nesmierne množstvo ľudí tam prišlo o život, boli ponižovaní, týraní, mučení, prišli o zdravie, o zdravie telesné i psychické.
Toto všetko utrpenie spôsobovali a spôsobujú ľudia ľuďom. Ako to môže robiť človek, ktorý má aspoň štipku normálneho rozumu, citu, ľudskosti? Ako môže človek tak hlboko klesnúť? Pripomeňme si, čo sme povedali o diabolskej zlej moci medzi ľuďmi: prinášať ľuďom utrpenie, záhubu, smrť. Či nemusíme povedať, že vo všetkých spomenutých udalostiach a javoch, a pri mnohých, mnohých ďalších je práve tá démonská zlá moc pri svojej práci? Nevidená, nepoznaná, konajúca prostredníctvom ľudí.
Vojna nie je jediným prejavom pôsobenia diabolskej zlej moci. Duševné a telesné sily človeka možno podkopávať nielen zbraňami a mučiacimi prostriedkami, ale aj rozličným nátlakom, pri ktorom je človek pod tlakom hrozieb nútený robiť také veci, proti ktorým sa jeho svedomie vzpiera. Prejavov moci zla je omnoho viac, než sme tu mohli spomenúť.
Toto všetko je však len tmavým pozadím, na ktorom vynikne radostné posolstvo nášho textu. Pán Ježiš hovorí o sebe, že on je ten Silnejší, ktorý vie premôcť i moc zla a ktorý z jej pazúrov zachraňuje ľudí. Tak to vidno v prečítanom texte, v ktorom uzdravuje chorého, na ktorom moc zla zanechala svoje ničivé stopy.
Namiesto nenávisti, ktorá vedie ľudí k nezmyselným vojnám, mučeniu, znásilňovaniu človeka človekom, namiesto toho všetkého vkladá Ježiš Kristus, ten Silnejší, ľuďom do sŕdc vedomie zodpovednosti, spravodlivosti, humanity, lásky, jedine ktorá môže vytvoriť nové vzťahy medzi ľuďmi.
Ježišov boj proti diablovi spočíva na jednej strane v tom, že nás poučuje a otvára nám oči, aby sme videli veci takými, aké v skutočnosti sú. Ale to nie je všetko. Keď v našom texte hovorí, že On ako Silnejší premohol toho Silného, nemyslí len na poučovanie, ale myslí na opravdivý čin, opravdivý boj, ktorý vedie proti moci zla. Celý Ježišov život, jeho smrť na kríži, jeho vzkriesenie – to je boj proti moci zla, boj o oslobodenie človeka k novému bytiu.
Pán Ježiš chce mať čím viac ľudí slobodných od vplyvu a moci zla. Kedykoľvek človek zo zlých ciest prejde na dobré cesty, nie je to náhoda, ale za tým nám treba vidieť výsledok Ježišovho úporného boja s mocou zla.
Aj o nás tak bojuje. Na každom z nás mu záleží. Každému z nás chce darovať dôstojný život.
Každý, o koho Pán Ježiš takto bojuje, musí k tomu zaujať stanovisko. Buď sa kŕčovite pridŕžať starého, zlého pána, alebo sa pridať k novému Pánovi, k Ježišovi Kristovi.
Sú ľudia, ktorí sú v tejto veci nevidomí, ktorí majú tvrdé, nechápavé, neochotné srdce a nechcú pochopiť situáciu, v ktorej sa nachádzajú. Sú iní, ktorí s radosťou prijímajú Ježišovu ponuku slobody, a ktorí sami vkladajú do tohto boja svoje najlepšie sily.
Niečo z tohto triedenia vidno aj v našom texte. Lebo tu sú na jednej strane ľudia, ktorí svojím údivom nad Ježišovým vykonaným činom uzdravenia človeka si nepriamo kladú otázku, či Ježiš nie je Mesiáš. Ale na druhej strane sú tu ľudia, ktorí hovoria o Ježišovi, že svoje dielo koná diabolskou mocou.
Do týchto dvoch skupín sa neprestajne zaraďujú ľudia. Aj pred nami stojí tento výber: Buď si stať medzi tých, ktorí aj po Ježišovom zásadnom víťazstve zostávajú pri porazenej a predsa ešte vždy vraždiacej moci zla, alebo s radosťou priznať, že sme aj my „korisťou“ Ježišovou, teda ľuďmi, ktorých on zachránil, vytrhol z moci zla.
Svoju Ježišom darovanú slobodu si človek musí znova a znova vybojovávať tým, že sa každodenne znova bude rozhodovať za Ježiša. Inak by sa mohlo ľahko stať, že klesne a dostane sa tam, kde bol predtým. Každodenne sa rozhodnúť a v modlitbe sa priznať k tomu, že chceme jednoznačne kráčať na strane Ježišovej – to je cesta k opravdivej slobode.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.