1. list Jánov 4, 7 – 11
Milovaní, milujme sa, pretože láska je z Boha, a každý, kto miluje, z Boha sa narodil a pozná Boha. Kto nemiluje, nepoznal Boha, pretože Boh je láska. V tom sa prejavila Božia láska k nám, že svojho jednorodeného Syna poslal Boh na svet, aby sme žili skrze Neho. V tom je láska, že nie my sme milovali Boha, ale že On miloval nás a poslal svojho Syna ako obeť zmierenia za naše hriechy. Milovaní, keď si nás Boh takto zamiloval, aj my sa máme milovať navzájom. (1. list Jánov 4, 7 – 11)
Ak sa chceme dozvedieť, čo je láska, ako máme postupovať? Urobiť anketu a spýtať sa mnohých, čo si myslia o láske? Tak by sme sa ďaleko nedostali. Všímať si, ako sa prejavuje láska medzi ľuďmi? Ani z toho by sme veľmi nezmúdreli. Ak chceme vedieť, čo je čerstvá, čistá, zdravá voda, nemôžeme piť zo znečistených riek, veď by sme sa otrávili, ale musíme ísť k samému prameňu, a tam sa napiť, tam hľadať odpoveď na otázku, čo je čerstvá voda.
Tak ani lásku nemôžeme študovať na príkladoch, v ktorých je láska deformovaná a znečistená falošnosťou, sebectvom, nečistými motívmi. Iba pri samom prameni lásky sa možno dozvedieť, čo je láska. K prameňu lásky, k Pánu Bohu, nás posiela aj Božie slovo: „V tom je láska, nie žeby sme my boli milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal svojho Syna ako obeť zmierenia za naše hriechy.“ Len z Božej lásky, len z lásky Ježiša Krista sa môžeme dozvedieť, čo láska v skutočnosti je.
Božiu lásku nedokážeme opísať vyčerpávajúcim spôsobom. Nech čokoľvek a koľkokoľvek o nej povieme, je to len časť toho veľkého, neobsiahnuteľného tajomstva Božej lásky. Nikdy by sme nemali upadnúť do omylu, žeby sme si povedali, že sme, hoci len svojím rozumom, obsiahli celú Božiu lásku. Vždy budeme mať čo objavovať, vždy budeme mať nad čím žasnúť.
Božia láska je tvorivá láska. Kdekoľvek sa Božia láska uplatní, tam vzniká niečo nové, niečo krásne, niečo veľké. Už pohľad na hviezdnu oblohu nás fascinuje a dáva tušiť nekonečnosť. Podobne pohľad na šíre more ukazuje veľkosť Božej stvoriteľskej sily. Horské masívy, mohutné, divoké, majestátne, ďalej jazerá a vodopády, večný spev lesov a pokoj horských lúk – nič z toho nie je náhoda, ale dielo Stvoriteľa, ktorý miluje život nekonečnou láskou. Kvety s neprebernou pestrosťou a celá ríša rastlín, ríša živočíchov, nemenej pestrá a dômyselne zosúladená – veď toto všetko nám musí nanucovať otázku: Kto stojí za tým? Nech by sme nič iné nevedeli, či nemusíme o ňom povedať: Ten veľký Neznámy musí nekonečne milovať život? Tváričky detí a ich úsmevy – najviac si to vie oceniť vlastná matka; ale aj každý iný človek, ak je normálny, vždy nanovo pritom pociťuje úžas. Celé dni by sme mohli vyratúvať dlhé zoznamy toho, čo Božia stvoriteľská láska vytvorila v nás a okolo nás. To všetko by boli nové a nové doklady poznania: Božia láska je tvorivá láska.
Božia láska je zachraňujúca láska. S Božím stvoriteľským dielom je v krikľavom kontraste, ako hriešny človek prekrútil a skazil dielo Božej stvoriteľskej lásky. Pri pohľade na mnohé zarmucujúce javy si človek neraz kladie otázku: Ako toto všetko môže Boh dopustiť? Ako sa na toto všetko môže pozerať? Omnoho primeranejšia by bola iná otázka: Ako sme my, hriešni ľudia, mohli Božie dielo takto skaziť? Hriechom skazený svet sa vinou človeka rúti do záhuby. Aké stanovisko zaujme k tomu Boh, Boh, ktorý je láska? Kapituluje Božia láska pred toľkou nevďačnosťou, diabolským ničením, sebazáhubnými tendenciami v človeku? Z ľudského hľadiska by sme takúto kapituláciu vedeli pochopiť, veď naša ľudská láska je taký krehký útvar a tak často sa rozbíja na prvej nevďačnosti.
Ale Božia láska je iná, tá nekapituluje. Boh si neberie vzory z našej ľudskej lásky, jeho láska sa živí zo svojich vlastných zdrojov. On je láska vo svojej podstate. Na ľudský hriech a jeho tragické následky odpovedá mohutným projektom záchrany. „V tom sa prejavila láska Božia k nám, že svojho jednorodeného Syna poslal Boh na svet, aby sme žili skrze neho.“ Celého ľudstva sa týka toto dielo záchrany. Mnohí jednotlivci prijali požehnanie tejto záchrany, a vďaka Božej láske sa dostali k novému, plnému, krásnemu životu. Na celom diele Pána Ježiša Krista, na všetkých, ktorí prijali Božiu ponuku záchrany, sa dokázalo a dokazuje sa vždy znova a znova, že Božia láska je zachraňujúca láska.
Božia láska je absolútna, nezávislá láska. To znamená po prvé, že Pán Boh je k svojej láske motivovaný nie nejakými príčinami, ktoré by pochádzali z oblasti mimo neho, ale že prvotné motívy a všetky ostatné motívy vedúce k láske sa nachádzajú v ňom samom. Po druhé to znamená, že Božia láska nie je závislá od toho, ako na ňu reagujú ľudia. Pán Boh síce túži po tom, aby sme na jeho lásku odpovedali láskou, a tak by to malo vždy byť, ale ani vtedy, keď narazí na nevďačnosť, nemení sa to, že jeho podstatou je láska, že Boh je láska.
Toto sú teda dôležité znaky Božej lásky: je to láska tvorivá, láska zachraňujúca, láska absolútna, nezávislá. Božia láska má omnoho viac charakteristických znakov, ale keby sme premeditovali a precítili aspoň tieto, očistilo a obohatilo by sa naše ponímanie lásky. Aj my sme vyzvaní k láske, ktorá by bola odzrkadlením Božej lásky. Božia láska je originálna, má v samom Bohu svoj pôvod. Naša láska môže byť len odvodená, odvodená z tejto Božej lásky.
Predpokladom toho, aby sme mohli milovať, je, že o Božej láske musíme nielen vedieť, ale je potrebné, aby sme sa cítili Bohom milovaní. Len kto má silný zážitok toho, že je milovaný, silný zážitok toho, že ho miluje Boh, že ho milujú blízki, dobrí ľudia, len ten je schopný milovať láskou, ktorá sa približuje Božej láske.
V kresťanskej výchove detí je mimoriadne dôležité sprostredkovať deťom čím viac zážitkov Božej lásky. Kto cíti sám na seba prejavy veľkej Božej lásky, je nielen schopný milovať druhých, ale k takejto Božej láske je aj zaviazaný. Ba viac: spontánne cíti, že túto lásku musí odovzdávať ďalej, a nepokladá to za niečo nepríjemné, naopak, má veľkú radosť z toho, že sa môže zaradiť do veľkého programu Božej lásky.
Nemali by sme si nikdy myslieť, že vieme dokonale, čo je láska. Možno niečo o tom vieme, ale je mnoho vecí, ktoré nám treba ešte len poznať, objaviť. Objavovať a poznávať prejavy Božej lásky - to je úloha na celý život. Objavovať a poznávať Božiu lásku znamená poznávať Pána Boha v jeho podstate. Božia láska je základný životný zážitok, ktorý je nevyhnutným predpokladom nášho života. Láska je naším životným programom. Všetko, čo robíme, má byť poznačené láskou, tak ako všetko, čo Pán Boh robí, je poznačené láskou. V tomto zmysle je Pán Boh pre nás veľkým vzorom podľa slov Pána Ježiša: „Buďte dokonalí, ako je dokonalý váš Otec nebeský.“
Toto je najvyššie možné chápanie života. O túto úroveň by sme sa mali stále usilovať. Pod túto úroveň by sme nemali nikdy klesnúť.
Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
